Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Interiér veže obnovovali reštaurátori zo združenia Villard pod vedením hlavného reštaurátora Jozefa Poruboviča, ktorý sa obnove Dómu svätej Alžbety venuje 15 rokov.
Autor TASR
Košice 22. apríla (TASR) – Po necelých dvoch rokoch sa podarilo zrekonštruovať Vežu kráľa Mateja a štyri oltáre v Dóme svätej Alžbety v Košiciach. Dnes ich v rámci záverečnej konferencie predstavila nezisková organizácia Perly Gotickej cesty.
"Sú zreštaurované časti interiéru Matejovej veže a štyri vzácne oltáre. V priestore nad miestnosťou sme vytvorili točité schodisko s podestami, kde budeme vystavovať vzácne veci z Dómu svätej Alžbety, ktoré nemá inak možnosť návštevník vidieť a bude tiež vydaná brožúrka o reštaurovaní," uviedla projektová manažérka neziskovej organizácie Mária Bartková. Dodala, že veža bude po dokončení priehľadných podláh slúžiť aj na reprezentatívne účely. Pre verejnosť ju sprístupnia počas letnej sezóny.
Interiér veže obnovovali reštaurátori zo združenia Villard pod vedením hlavného reštaurátora Jozefa Poruboviča, ktorý sa obnove Dómu svätej Alžbety venuje 15 rokov. "Povrch stredovekých konštrukcií sme museli ošetriť tak, aby boli zachované a dokumentované všetky detaily pôvodného povrchu, vrátane napríklad stredovekých kamenárskych značiek, či historických graffiti," uviedol Porubovič.
Matejova veža nebola v stredoveku podľa jeho slov nikdy dostavaná. Bola vybudovaná z milodarov kráľa Mateja Korvína, preto nesie jeho meno. Cirkevný historik Peter Zubko pripomenul, že je výnimočná tým, že súvisí s kultom eucharistického zázraku relikvie Svätej krvi. "Veža bola postavená tak dômyselne, že v nej vytvorili skrytú miestnosť s nikou, v ktorej ukrývali relikviu väčšinu roka. Monštrancia na relikviu mala podľa zachovaného opisu výšku polovice človeka, bola celá zo zlata a bol to kráľovský dar," priblížil Zubko. "Bolo to aj vedecké bádanie. Pre nás bolo objavné, že miestnosť, kde sa predpokladalo, že boli uložené relikvie Svätej krvi, bola v tom čase nielen navrhnutá, ale i zrealizovaná," doplnil dekan Dómu svätej Alžbety František Šándor.
Podľa Zubka relikviár pravdepodobne roztavili vojaci sedmohradského kniežaťa Imricha Tököliho, ktorí vtrhli do mesta v roku 1682 počas stavovského povstania uhorskej šľachty.
„Súčasťou projektu bolo aj zreštaurovanie štyroch oltárov z interiéru dómu. Postupne boli obnovené v kaplnke Mettercie, oltár svätého Štefana nad Rákocziho hrobkou, oltár Klaňanie troch kráľov a tiež svätého Jozefa,“ priblížila Bartková.
Projekt bol podporený z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, financovaného zo zdrojov Nórska, Islandu a Lichtenštajnska a tiež zo štátneho rozpočtu SR. "Celkové náklady predstavujú takmer 520.000 eur. Z toho 85 % tvorí príspevok príslušného finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, zvyšných 15 % predstavuje spolufinancovanie z vlastných zdrojov organizácie," dodala Bartková.
"Sú zreštaurované časti interiéru Matejovej veže a štyri vzácne oltáre. V priestore nad miestnosťou sme vytvorili točité schodisko s podestami, kde budeme vystavovať vzácne veci z Dómu svätej Alžbety, ktoré nemá inak možnosť návštevník vidieť a bude tiež vydaná brožúrka o reštaurovaní," uviedla projektová manažérka neziskovej organizácie Mária Bartková. Dodala, že veža bude po dokončení priehľadných podláh slúžiť aj na reprezentatívne účely. Pre verejnosť ju sprístupnia počas letnej sezóny.
Interiér veže obnovovali reštaurátori zo združenia Villard pod vedením hlavného reštaurátora Jozefa Poruboviča, ktorý sa obnove Dómu svätej Alžbety venuje 15 rokov. "Povrch stredovekých konštrukcií sme museli ošetriť tak, aby boli zachované a dokumentované všetky detaily pôvodného povrchu, vrátane napríklad stredovekých kamenárskych značiek, či historických graffiti," uviedol Porubovič.
Matejova veža nebola v stredoveku podľa jeho slov nikdy dostavaná. Bola vybudovaná z milodarov kráľa Mateja Korvína, preto nesie jeho meno. Cirkevný historik Peter Zubko pripomenul, že je výnimočná tým, že súvisí s kultom eucharistického zázraku relikvie Svätej krvi. "Veža bola postavená tak dômyselne, že v nej vytvorili skrytú miestnosť s nikou, v ktorej ukrývali relikviu väčšinu roka. Monštrancia na relikviu mala podľa zachovaného opisu výšku polovice človeka, bola celá zo zlata a bol to kráľovský dar," priblížil Zubko. "Bolo to aj vedecké bádanie. Pre nás bolo objavné, že miestnosť, kde sa predpokladalo, že boli uložené relikvie Svätej krvi, bola v tom čase nielen navrhnutá, ale i zrealizovaná," doplnil dekan Dómu svätej Alžbety František Šándor.
Podľa Zubka relikviár pravdepodobne roztavili vojaci sedmohradského kniežaťa Imricha Tököliho, ktorí vtrhli do mesta v roku 1682 počas stavovského povstania uhorskej šľachty.
„Súčasťou projektu bolo aj zreštaurovanie štyroch oltárov z interiéru dómu. Postupne boli obnovené v kaplnke Mettercie, oltár svätého Štefana nad Rákocziho hrobkou, oltár Klaňanie troch kráľov a tiež svätého Jozefa,“ priblížila Bartková.
Projekt bol podporený z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, financovaného zo zdrojov Nórska, Islandu a Lichtenštajnska a tiež zo štátneho rozpočtu SR. "Celkové náklady predstavujú takmer 520.000 eur. Z toho 85 % tvorí príspevok príslušného finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, zvyšných 15 % predstavuje spolufinancovanie z vlastných zdrojov organizácie," dodala Bartková.
