Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spoločne s viacerými predstaviteľmi opozície si dnes prišiel pripomenúť obete tejto tragickej udalosti.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. augusta (TASR) - Udalosti augusta 1968, ktoré poznačil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, boli významným míľnikom, ktorý zjednotil celý národ. Tvrdí to predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Anton Srholec. Ten si dnes spoločne s viacerými predstaviteľmi opozície prišiel pripomenúť obete tejto tragickej udalosti.
"Národ ťažko zjednotiť v spoločnom zápase, v spolupráci o spoločné dobro. Ale naraz prišiel nepriateľ a v tej chvíli sme boli jednotní, plní nadšenia, okolo tankov sme chodili a pľuvali na ne," zaspomínal Srholec.
Prezident SR Ivan Gašparovič pri tejto príležitosti zaspomínal aj na obdobie Pražskej jari, kedy sa nakrátko zdalo, že v Československu nastanú niektoré liberalizačné politické zmeny. "A potom jedného dňa, ráno, sme sa prebudili a bol koniec. Koniec predstavám o novom živote v Československu. Bola to veľmi vážna udalosť, na ktorú potom Česi a Slováci doplácali mnohé roky," povedala hlava štátu. Na udalosti tých dní Slovensko podľa neho nesmie zabudnúť dnes a ani o ďalších 44 rokoch. Pamätať si treba podľa neho nielen na priame obete okupácie, ale aj politické prenasledovanie a utláčanie, ktoré prišlo v nasledujúcich rokoch.
Na pietnej spomienke k 44. výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR sa na bratislavskom Šafárikovom námestí zúčastnili aj viacerí poslanci Národnej rady SR. Podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová (OĽaNO) poznamenala, že rozumie utrpeniu, aké museli pociťovať rodičia zastrelenej 15-ročnej Danky Košanovej. "Som matka troch detí a jedno z nich má dnes 15 rokov," uviedla.
Líder KDH a podpredseda parlamentu Ján Figeľ si myslí, že roky 1968 a 1989 spolu súvisia. Už v tomto období podľa neho bolo vidieť túžbu Slovákov po slobode a fungujúcej demokracii. Predseda SDKÚ-DS a Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo zas poukázal na to, že si túto historickú udalosť treba pripomínať aj kvôli obetiam okupácie. Tie podľa neho zanechali za sebou poučenie, že má zmysel nevzdávať boj a dotiahnuť ho do konca. "Všetky tieto obete neboli márne a títo ľudia nezomreli nadarmo," podčiarkol.
Popri oficiálnych predstaviteľoch prišlo na spomienkovú akciu aj niekoľko pamätníkov tejto udalosti. Jeden z nich Stanislav Pátek išiel vtedy odprevadiť známeho do Dolného Smokovca a keď sa vrátil do Bratislavy, ulice hlavného mesta už boli plné tankov. "Ja som bol v tom období ešte idealista, pretože ma najskôr napadlo, že možno majú manévre," zaspomínal.
K okupácii Československa došlo v reakcii na udalosti takzvanej Pražskej jari, ktorá priniesla snahu o reformu socialistického režimu. Vstup spojeneckých vojsk na čele so Sovietskym zväzom sa uskutočnil 21. augusta, nasledovaný obdobím normalizácie na československej politickej scéne. Jednou z obetí invázie bola aj 15-ročná Danka Košanová, ktorú vojaci zastrelili pri Univerzite Komenského, kde sa dnes konala spomienková akcia.
"Národ ťažko zjednotiť v spoločnom zápase, v spolupráci o spoločné dobro. Ale naraz prišiel nepriateľ a v tej chvíli sme boli jednotní, plní nadšenia, okolo tankov sme chodili a pľuvali na ne," zaspomínal Srholec.
Prezident SR Ivan Gašparovič pri tejto príležitosti zaspomínal aj na obdobie Pražskej jari, kedy sa nakrátko zdalo, že v Československu nastanú niektoré liberalizačné politické zmeny. "A potom jedného dňa, ráno, sme sa prebudili a bol koniec. Koniec predstavám o novom živote v Československu. Bola to veľmi vážna udalosť, na ktorú potom Česi a Slováci doplácali mnohé roky," povedala hlava štátu. Na udalosti tých dní Slovensko podľa neho nesmie zabudnúť dnes a ani o ďalších 44 rokoch. Pamätať si treba podľa neho nielen na priame obete okupácie, ale aj politické prenasledovanie a utláčanie, ktoré prišlo v nasledujúcich rokoch.
Na pietnej spomienke k 44. výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR sa na bratislavskom Šafárikovom námestí zúčastnili aj viacerí poslanci Národnej rady SR. Podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová (OĽaNO) poznamenala, že rozumie utrpeniu, aké museli pociťovať rodičia zastrelenej 15-ročnej Danky Košanovej. "Som matka troch detí a jedno z nich má dnes 15 rokov," uviedla.
Líder KDH a podpredseda parlamentu Ján Figeľ si myslí, že roky 1968 a 1989 spolu súvisia. Už v tomto období podľa neho bolo vidieť túžbu Slovákov po slobode a fungujúcej demokracii. Predseda SDKÚ-DS a Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo zas poukázal na to, že si túto historickú udalosť treba pripomínať aj kvôli obetiam okupácie. Tie podľa neho zanechali za sebou poučenie, že má zmysel nevzdávať boj a dotiahnuť ho do konca. "Všetky tieto obete neboli márne a títo ľudia nezomreli nadarmo," podčiarkol.
Tu bude player
Popri oficiálnych predstaviteľoch prišlo na spomienkovú akciu aj niekoľko pamätníkov tejto udalosti. Jeden z nich Stanislav Pátek išiel vtedy odprevadiť známeho do Dolného Smokovca a keď sa vrátil do Bratislavy, ulice hlavného mesta už boli plné tankov. "Ja som bol v tom období ešte idealista, pretože ma najskôr napadlo, že možno majú manévre," zaspomínal.
K okupácii Československa došlo v reakcii na udalosti takzvanej Pražskej jari, ktorá priniesla snahu o reformu socialistického režimu. Vstup spojeneckých vojsk na čele so Sovietskym zväzom sa uskutočnil 21. augusta, nasledovaný obdobím normalizácie na československej politickej scéne. Jednou z obetí invázie bola aj 15-ročná Danka Košanová, ktorú vojaci zastrelili pri Univerzite Komenského, kde sa dnes konala spomienková akcia.
