Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po prvý raz v histórii je pred prahom do Bieleho domu žena, po prvý raz kandiduje nepolitický kandidát s takým svojským prejavom.
Autor TASR
Washington 8. novembra (TASR) – Tieto prezidentské voľby sú iné. Takéto a podobné charakteristiky súčasných prezidentských volieb v Spojených štátoch opakovane zaznievajú z médií aj z úst komentátorov a analytikov.
Po prvý raz v histórii je pred prahom do Bieleho domu žena, po prvý raz kandiduje nepolitický kandidát s takým svojským prejavom, po prvý raz si budú voliči vyberať z tak veľmi neobľúbených kandidátov.
Takýchto "po prvý raz" by sa dalo nájsť ešte niekoľko. Tohtoročné voľby jednoznačne sú iné, netradičné a zvláštne. Ani zďaleka však také nie sú po prvý raz, pripomína spravodajská televízna stanica CNN. Tu sú niektoré z tých predošlých:
O funkciu prezidenta vtedy bojovali George Bush mladší a Al Gore. Hoci v hlasovaní voličov zvíťazil Gore, zbor voliteľov poslal do Bieleho domu Busha. To nielen nahnevalo mnohých Američanov, ale znovu pritiahlo pozornosť ku zvláštnemu a zložitému americkému volebnému systému.
K tomu všetkému sa pridali aj nejasnosti v hlasovaní na Floride a prepočítavanie hlasov, ktoré sa dostali až pred súd. Napätie a ťahanice trvali niekoľko týždňov a voľby si vyslúžili charakteristiku najbláznivejšie a najkontroverznejšie.
Voľby z roku 1960 nesú niekoľko prvenstiev. John F. Kennedy sa stal najmladším prezidentom v histórii Spojených štátov. Bol tiež prvým prezidentom, ktorý sa narodil v 20. storočí, a prvým katolíckym prezidentom.
Voľby však priniesli ešte niečo nové – televízne debaty prezidentských kandidátov. John F. Kennedy a Richard Nixon boli prvými kandidátmi, ktorí o voliča bojovali aj prostredníctvom slovného súboja na televíznych obrazovkách. A práve televízne kamery možno rozhodli o prezidentovi, alebo aspoň voľby výrazne ovplyvnili.
Nixon, známy voličom vďaka dvom funkčným obdobiam viceprezidenta, krátko pred televíznou debatou ochorel. Odmietol si dať make-up a na televíznej obrazovke vyzeral bledo a choro. Navyše mal na sebe sivý oblek, ktorý splýval s pozadím. Viac než na kameru a divákov sa pozeral na svojho súpera.
Vo voľbách ho nakoniec porazil mladý a dovtedy málo známy senátor Kennedy. V televíznej debate bol opálený, mal oblečený modrý oblek, pozeral sa do kamery a prihováral sa divákom.
Už dva roky pred týmito voľbami mali republikáni väčšinu v oboch komorách Kongresu (prvýkrát po 20 rokoch) a prezidentovanie demokrata Harryho S. Trumana sa pozdávalo len tretine Američanov. Truman sa napriek tomu rozhodol uchádzať sa o funkciu prezidenta znovu (po prvý raz sa dostal do Bieleho domu z pozície viceprezidenta v roku 1945 po smrti prezidenta Franklina D. Roosevelta).
Málokto veril, že dokáže zvíťaziť. Prieskumy verejnej mienky tesne pred voľbami hovorili o päťpercentnom náskoku jeho súpera Thomasa Deweyho. Aj sám Truman v deň volieb pre televíznu stanicu NBC povedal, že si myslí, že prehrá.
V noci po voľbách, keď sa ešte len sčítavali hlasy, došlo ku kurióznej situácii, ktorá sa zapísala do dejín. Denník Chicago Daily Tribune bol pre štrajk tlačiarov nútený zaslať noviny do tlačiarne skôr. Výsledky hlasovania však ešte neboli definitívne potvrdené a redakcia sa preto spoľahla na prieskumy verejnej mienky.
Ráno vyšiel denník s takýmto nadpisom na titulnej strane: Dewey porazil Trumana. Víťazom volieb sa však neočakávane stal Truman.
Rok 1920 – kampaň z väzenia
Eugene Debs sa uchádzal o funkciu prezidenta päťkrát. Posledný raz tak robil spoza mreží. Odborársky líder sa dostal do väzenia za protivojnové vyhlásenia. Obviňoval vládnucu triedu z toho, že posiela pracujúcu triedu do vojny. Vynieslo mu to desať rokov väzenia za špionáž.
Z väznice v meste Atlanta sa mu podarilo presvedčiť 900.000 voličov. Víťaz Warren G. Harding získal 16 miliónov hlasov. Ako prezident potom na Vianoce Debsovi zmiernil trest a dal ho prepustiť.
V roku 1860 zvíťazil s jasným náskokom a s vysokou volebnou účasťou Abraham Lincoln, významná osobnosť v dejinách Spojených štátov. Voľby sa však zapísali do histórie aj niečím iným. Američanov rozdelili na dva tábory, čo pretrváva dodnes.
Dovtedy dlhé roky dominovala na politickej scéne Demokratická strana. Niekoľko rokov pred týmito voľbami si však získali mnohých ľudí republikáni, a to svojím vystupovaním proti otrokárstvu. Obľuba Republikánskej strany sa potom prejavila vo voľbách v roku 1860. Odvtedy si obe strany udržali rovnocenne silné postavenie.
V tomto roku získali dvaja kandidáti - Thomas Jefferson a Aaron Burr - rovnaký počet hlasov od Zboru voliteľov. O výsledku tak musel rozhodnúť Kongres a rozbehlo sa intenzívne lobovanie zo strany kandidátov a ich podporovateľov. Zapojil sa doň aj kandidát z tretieho miesta v hlasovaní - Alexander Hamilton. Menším zlom bol preňho Jefferson, s Burrom sa doslova nenávideli.
Prezidentom sa nakoniec stal Jefferson, Burr sa stal viceprezidentom. Problémy okolo týchto volieb vyústili do zmeny ústavy a volebných pravidiel. Rivalita medzi Hamiltonom a Burrom zase vyústila do tragédie - pred voľbami o štyri roky neskôr Burr Hamiltona zastrelil v osobnom súboji muža proti mužovi.
Po prvý raz v histórii je pred prahom do Bieleho domu žena, po prvý raz kandiduje nepolitický kandidát s takým svojským prejavom, po prvý raz si budú voliči vyberať z tak veľmi neobľúbených kandidátov.
Voľby prezidenta USA sledujeme ONLINE. Všetko dôležité nájdete TU.
Takýchto "po prvý raz" by sa dalo nájsť ešte niekoľko. Tohtoročné voľby jednoznačne sú iné, netradičné a zvláštne. Ani zďaleka však také nie sú po prvý raz, pripomína spravodajská televízna stanica CNN. Tu sú niektoré z tých predošlých:
Rok 2000 – problémy so sčítavaním hlasov
O funkciu prezidenta vtedy bojovali George Bush mladší a Al Gore. Hoci v hlasovaní voličov zvíťazil Gore, zbor voliteľov poslal do Bieleho domu Busha. To nielen nahnevalo mnohých Američanov, ale znovu pritiahlo pozornosť ku zvláštnemu a zložitému americkému volebnému systému.
K tomu všetkému sa pridali aj nejasnosti v hlasovaní na Floride a prepočítavanie hlasov, ktoré sa dostali až pred súd. Napätie a ťahanice trvali niekoľko týždňov a voľby si vyslúžili charakteristiku najbláznivejšie a najkontroverznejšie.
Rok 1960 – začali sa televízne debaty
Voľby z roku 1960 nesú niekoľko prvenstiev. John F. Kennedy sa stal najmladším prezidentom v histórii Spojených štátov. Bol tiež prvým prezidentom, ktorý sa narodil v 20. storočí, a prvým katolíckym prezidentom.
Voľby však priniesli ešte niečo nové – televízne debaty prezidentských kandidátov. John F. Kennedy a Richard Nixon boli prvými kandidátmi, ktorí o voliča bojovali aj prostredníctvom slovného súboja na televíznych obrazovkách. A práve televízne kamery možno rozhodli o prezidentovi, alebo aspoň voľby výrazne ovplyvnili.
Nixon, známy voličom vďaka dvom funkčným obdobiam viceprezidenta, krátko pred televíznou debatou ochorel. Odmietol si dať make-up a na televíznej obrazovke vyzeral bledo a choro. Navyše mal na sebe sivý oblek, ktorý splýval s pozadím. Viac než na kameru a divákov sa pozeral na svojho súpera.
Vo voľbách ho nakoniec porazil mladý a dovtedy málo známy senátor Kennedy. V televíznej debate bol opálený, mal oblečený modrý oblek, pozeral sa do kamery a prihováral sa divákom.
Rok 1948 – veľký prešľap v novinách
Už dva roky pred týmito voľbami mali republikáni väčšinu v oboch komorách Kongresu (prvýkrát po 20 rokoch) a prezidentovanie demokrata Harryho S. Trumana sa pozdávalo len tretine Američanov. Truman sa napriek tomu rozhodol uchádzať sa o funkciu prezidenta znovu (po prvý raz sa dostal do Bieleho domu z pozície viceprezidenta v roku 1945 po smrti prezidenta Franklina D. Roosevelta).
Málokto veril, že dokáže zvíťaziť. Prieskumy verejnej mienky tesne pred voľbami hovorili o päťpercentnom náskoku jeho súpera Thomasa Deweyho. Aj sám Truman v deň volieb pre televíznu stanicu NBC povedal, že si myslí, že prehrá.
V noci po voľbách, keď sa ešte len sčítavali hlasy, došlo ku kurióznej situácii, ktorá sa zapísala do dejín. Denník Chicago Daily Tribune bol pre štrajk tlačiarov nútený zaslať noviny do tlačiarne skôr. Výsledky hlasovania však ešte neboli definitívne potvrdené a redakcia sa preto spoľahla na prieskumy verejnej mienky.
Ráno vyšiel denník s takýmto nadpisom na titulnej strane: Dewey porazil Trumana. Víťazom volieb sa však neočakávane stal Truman.
Rok 1920 – kampaň z väzenia
Eugene Debs sa uchádzal o funkciu prezidenta päťkrát. Posledný raz tak robil spoza mreží. Odborársky líder sa dostal do väzenia za protivojnové vyhlásenia. Obviňoval vládnucu triedu z toho, že posiela pracujúcu triedu do vojny. Vynieslo mu to desať rokov väzenia za špionáž.
Z väznice v meste Atlanta sa mu podarilo presvedčiť 900.000 voličov. Víťaz Warren G. Harding získal 16 miliónov hlasov. Ako prezident potom na Vianoce Debsovi zmiernil trest a dal ho prepustiť.
Rok 1860 – národ sa rozdelil na dva tábory
V roku 1860 zvíťazil s jasným náskokom a s vysokou volebnou účasťou Abraham Lincoln, významná osobnosť v dejinách Spojených štátov. Voľby sa však zapísali do histórie aj niečím iným. Američanov rozdelili na dva tábory, čo pretrváva dodnes.
Dovtedy dlhé roky dominovala na politickej scéne Demokratická strana. Niekoľko rokov pred týmito voľbami si však získali mnohých ľudí republikáni, a to svojím vystupovaním proti otrokárstvu. Obľuba Republikánskej strany sa potom prejavila vo voľbách v roku 1860. Odvtedy si obe strany udržali rovnocenne silné postavenie.
Roky 1800 a 1804 – rivalita a zabitie
V tomto roku získali dvaja kandidáti - Thomas Jefferson a Aaron Burr - rovnaký počet hlasov od Zboru voliteľov. O výsledku tak musel rozhodnúť Kongres a rozbehlo sa intenzívne lobovanie zo strany kandidátov a ich podporovateľov. Zapojil sa doň aj kandidát z tretieho miesta v hlasovaní - Alexander Hamilton. Menším zlom bol preňho Jefferson, s Burrom sa doslova nenávideli.
Prezidentom sa nakoniec stal Jefferson, Burr sa stal viceprezidentom. Problémy okolo týchto volieb vyústili do zmeny ústavy a volebných pravidiel. Rivalita medzi Hamiltonom a Burrom zase vyústila do tragédie - pred voľbami o štyri roky neskôr Burr Hamiltona zastrelil v osobnom súboji muža proti mužovi.
