Bratislava 29. júla (TASR) – Slovensko by malo zásadne navýšiť prostriedky na humanitárnu a rozvojovú pomoc. Domnievajú sa tak zástupcovia Platformy mimovládnych rozvojových konferencií (MVRO).

V bratislavskej Starej tržnici dnes hovorili s predstaviteľmi médií na tému migrácie. Riaditeľ organizácie Človek v ohrození Branislav Tichý upozornil, že Slovensko na humanitárnu pomoc vynaložilo za posledné štyri roky sumu 540.000 eur ročne. „Z toho iba malá časť ide do konfliktných krajín, odkiaľ k nám migranti dnes prichádzajú,“ ozrejmil.

Do Sýrie tak Slovensko za posledné štyri roky, počas ktorých sa tam odohráva konflikt, odoslalo humanitárnu pomoc vo výške približne 100.000 eur ročne, spresnil Tichý. Podľa jeho prepočtu suma stačí na pobyt 30 utečencov v tábore v susednom Jordánsku. „Je to skutočne extrémne malé číslo a malé prispenie Slovenskej republiky,“ konštatoval.


UTECENCI SA NEMAJU PRECO VRATIT by terazmedia

Ešte horšia situácie je podľa Tichého v oblasti rozvojovej spolupráce. Slovenský záväzok je poskytovať ročne rozvojovú pomoc v objeme 0,7 percenta HDP. Tichý upozornil, že vlani to v skutočnosti bolo iba 0,084 percenta.

„V súčasnosti prispievame približne desatinou toho, čo sme sa zaviazali medzinárodnému spoločenstvu a aj z tohto malého čísla ide do tých najmenej rozvinutých a chudobných krajín iba približne polovica,“ kritizoval šéf organizácie Človek v ohrození.

Situáciu by mohlo zlepšiť prijatie nového zákona o rozvojovej spolupráci, ktorý mieri do parlamentu. Ministerstvo zahraničných vecí sa s ministerstvom financií dohodli na postupnom zvyšovaní príspevku Slovenska. „Z informácií, ktoré máme, bude navýšenie absolútne nedostatočné. Týmto tempom by Slovensko svoj záväzok splnilo približne o 50 rokov,“ reagoval Tichý.

Naša krajina má problémy i s integráciou migrantov. V najnovšom tohtoročnom hodnotení integračných politík MIPEX obsadilo Slovensko 34. z celkovo 38 miest v rebríčku rozvinutých krajín, upozornila Jana Figeľová zo Slovenskej katolíckej charity (SKCH).

„Slovensko sa stáva tranzitnou krajinou nie preto, že migranti nechcú prísť na Slovensko, ale preto, že nefunguje integračná politika tak, ako by mala fungovať,“ domnieva sa Figeľová.

Problémom sú napríklad chýbajúce ubytovacie kapacity. „Klienti prichádzajú k nám do integračných projektov a tá finančná podpora nie je postačujúca na to, aby si vedeli pokryť výdavky spojené s ubytovaním a stravou,“ vysvetlila projektová manažérka katolíckej charity.

Upozornila tiež, že cudzinci dostávajú finančnú pomoc iba počas prvých šiestich mesiacov pobytu na Slovensku. Súčasťou tohto obdobia je aj ich jazyková príprava. Slovenčinu majú iba dvakrát do týždňa. „Za ten čas sa nedokážu naučiť slovenský jazyk, takže sa nedokážu zamestnať,“ doplnila.

Barbora Mešová z Ligy za ľudské práva kritizovala vyjadrenie oficiálnych predstaviteľov Slovenska, že sto utečencov, ktoré chce Slovensko pri riešení európskej migračnej krízy prijať, majú byť kresťanskí utečenci zo Sýrie.

„Uvedomujeme si, akým príkoriam čelia kresťania najmä v Sýrii, ale aj v Iraku, ale myslíme si, že výber by nemal takto selektívne prebiehať a pochybujem, že Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, keď bude vyberať zo svojich táborov, by bol ochotný takúto požiadavku slovenskej vlády naplniť," skonštatovala.

Mešová je presvedčená, že budúcnosť Slovensko nie je v tom, aby sa dokázalo v európskom priestore odizolovať. „Ľudia z iných krajín sem nevyhnutne budú prichádzať. Tá inakosť a multikultúrnosť spoločnosti je tak či tak našou budúcnosťou a riešením nie je odmietanie, ale pripraviť sa na to a byť skôr otvorený snahe spolu žiť,“ doplnila.