80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Zomrel 4. augusta 1965 v Říčanoch pri Prahe vo veku 85 rokov. Pochovali ho v rodnej obci Zákamenné.
Autor TASR
Bratislava 4. augusta (TASR) – Od úmrtie diecézneho biskupa Spišskej rímskokatolíckej diecézy Jána Vojtaššáka uplynie v utorok 4. augusta 50 rokov.
Na základe vykonštruovaného obvinenia biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1951 odsúdili na 24 rokov väzenia spolu s gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom, ktorý vo väzení zomrel. Vojtaššákovi bol v roku 1963 zvyšok trestu odpustený na základe amnestie a žil potom v charitnom domove pri Prahe.
Biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1990 rehabilitovali. V decembri 1996 sa začal kanonizačný proces o jeho prípadnom blahorečení a svätorečení.
Ján Vojtaššák sa narodil 14. novembra 1877 v oravskej dedinke Zákamenné v mnohopočetnej roľníckej rodine. Študoval na gymnáziách v Trstenej a Ružomberku a od roku 1895 teológiu v seminári v Spišskej Kapitule.
Za kňaza ho vysvätili 1. júla 1901. Ako kňaz pôsobil na viacerých miestach vo Vyšnej Zubrici (Zubrzyca Górna, Poľsko), Kvačanoch, Bijacovciach, Podvlku (Podwilk, Poľsko), Zubrohlave, Ústí nad Priehradou (dnes časť Trstenej), Brutovciach, Tvrdošíne. V rokoch 1911 až 1919 bol farárom vo Veličnej. V období rokov 1919 až 1921 pôsobil ako riaditeľ biskupskej kancelárie a rektor seminára v Spišskej Kapitule. Patril medzi prvých biskupov vysvätených po vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918. V decembri 1920 ho vymenovali a vo februári 1921 vysvätili za spišského biskupa. Od roku 1921 bol spišským diecéznym biskupom. Za jeho pôsobenia došlo k rozšíreniu kňazského seminára a učiteľského ústavu. Po vzniku tzv. Slovenského štátu v roku 1939 bol podpredsedom Štátnej rady. Pre štátnu moc po roku 1945 patril medzi nepohodlných.
Prvýkrát Jána Vojtaššáka zatkli v máji 1945 a väznili v Bratislave. Žiadosť československej vlády, aby bol pozbavený úradu diecézneho biskupa, Vatikán zamietol. Od 3. júna 1950 bol internovaný v biskupskej rezidencii, v novembri toho istého roku ho deportovali do Prahy-Ruzyně. Dňa 15. januára 1951 ho v Bratislave odsúdili na 24 rokov väzenia a ďalšie tresty (500.000 korún pokuty, konfiškácia majetku, strata občianskych práv) za úklady proti republike, velezradu, vojenskú zradu a vyzvedačstvo.
Po amnestii 5. októbra 1963 žil krátko v Oravskej Lesnej a potom v Senohraboch pri Prahe. Zomrel 4. augusta 1965 v Říčanoch pri Prahe vo veku 85 rokov. Pochovali ho v rodnej obci Zákamenné. Jeho telesné pozostatky uložili 11. novembra 2001 v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.
Na základe vykonštruovaného obvinenia biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1951 odsúdili na 24 rokov väzenia spolu s gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom, ktorý vo väzení zomrel. Vojtaššákovi bol v roku 1963 zvyšok trestu odpustený na základe amnestie a žil potom v charitnom domove pri Prahe.
Biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1990 rehabilitovali. V decembri 1996 sa začal kanonizačný proces o jeho prípadnom blahorečení a svätorečení.
Ján Vojtaššák sa narodil 14. novembra 1877 v oravskej dedinke Zákamenné v mnohopočetnej roľníckej rodine. Študoval na gymnáziách v Trstenej a Ružomberku a od roku 1895 teológiu v seminári v Spišskej Kapitule.
Za kňaza ho vysvätili 1. júla 1901. Ako kňaz pôsobil na viacerých miestach vo Vyšnej Zubrici (Zubrzyca Górna, Poľsko), Kvačanoch, Bijacovciach, Podvlku (Podwilk, Poľsko), Zubrohlave, Ústí nad Priehradou (dnes časť Trstenej), Brutovciach, Tvrdošíne. V rokoch 1911 až 1919 bol farárom vo Veličnej. V období rokov 1919 až 1921 pôsobil ako riaditeľ biskupskej kancelárie a rektor seminára v Spišskej Kapitule. Patril medzi prvých biskupov vysvätených po vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918. V decembri 1920 ho vymenovali a vo februári 1921 vysvätili za spišského biskupa. Od roku 1921 bol spišským diecéznym biskupom. Za jeho pôsobenia došlo k rozšíreniu kňazského seminára a učiteľského ústavu. Po vzniku tzv. Slovenského štátu v roku 1939 bol podpredsedom Štátnej rady. Pre štátnu moc po roku 1945 patril medzi nepohodlných.
Prvýkrát Jána Vojtaššáka zatkli v máji 1945 a väznili v Bratislave. Žiadosť československej vlády, aby bol pozbavený úradu diecézneho biskupa, Vatikán zamietol. Od 3. júna 1950 bol internovaný v biskupskej rezidencii, v novembri toho istého roku ho deportovali do Prahy-Ruzyně. Dňa 15. januára 1951 ho v Bratislave odsúdili na 24 rokov väzenia a ďalšie tresty (500.000 korún pokuty, konfiškácia majetku, strata občianskych práv) za úklady proti republike, velezradu, vojenskú zradu a vyzvedačstvo.
Po amnestii 5. októbra 1963 žil krátko v Oravskej Lesnej a potom v Senohraboch pri Prahe. Zomrel 4. augusta 1965 v Říčanoch pri Prahe vo veku 85 rokov. Pochovali ho v rodnej obci Zákamenné. Jeho telesné pozostatky uložili 11. novembra 2001 v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.
