Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V ostrom tóne proti správaniu sa Atén, ktorý používa slovinská vláda, ju podporuje väčšina Slovincov.
Autor TASR
Ľubľana 17. júla (TASR) - Slovinsko prejavuje voči gréckej núdzi len málo pochopenia. Informuje o tom rakúsky denník Die Presse.
Popri Nemecku, Fínsku a pobaltských štátoch sa voči Grécku správalo neústupne odmietavo len Slovinsko.
Slovinci vedia, čo je to dostať svoj štát do veľkých ťažkostí. Malej republike za južnou hranicou Álp pri Jadrane hrozilo pred dvoma rokmi, že európsky záchranný fond tiež bude musieť požiadať o prechodnú finančnú pomoc. Bola to o to nepríjemnejšia situácia, že Ľubľanu v EÚ považovali za vzorného žiaka, ako treba uplatňovať rigoróznu európsku finančnú politiku.
Slovinsko sa však nezaradilo medzi štáty ako Írsko, Portugalsko či Španielsko, ktoré riešili rozpočtovú či bankovú krízu výdatnou pomocou z eurovalu.
Ľubľanská vláda pristúpila k radikálnej úspornej rozpočtovej politike a zreorganizovala bankový systém. Dôslednými opatreniami a ich dodržiavaním sa Slovinci rýchlo sami vyhrabali z ťažkostí.
Od získania nezávislosti v roku 1991 do roku 2004 bolo Slovinsko silno exportnou krajinou. Medziročne rástol jeho hrubý domáci produkt (HDP) v priemere o vyše 4 %. V roku 2005 krajinu zasiahla špekulačná horúčka.
Investície do nehnuteľností, privatizácia a prevzatie firiem sa financovalo z úverov. Zavedením eura v roku 2007 úvery ešte viac zlacneli. Štátne banky ich veľkoryso poskytovali na pochybné projekty politicky spriazneným osobám. Práve v dôsledku nezabezpečených a nesplatiteľných úverov sa banky dostali do kritickej situácie.
Terajšia eurokomisárka Alenka Bratušeková ešte ako premiérka začala dôsledne realizovať presne takú politiku, ako teraz EÚ ordinuje Aténam. V roku 2013 pevne uchopili liace finančnej politiky. Slovinsko zvýšilo daň z pridanej hodnoty (DPH), hranicu odchodu do dôchodku upravilo z 59 na 65 rokov, zaviedlo daň z nehnuteľností. Opatrenia priniesli viac financií do rozpočtu. Bratušekovej vláda sa pustila aj do privatizácie štátnych podnikov, hoci táto téma bola v Slovinsku dosť citlivá. Projekt sa zatiaľ neskončil.
Sanovanie bánk v roku 2013 zvýšilo rozpočtový schodok na 14,9 % HDP. Ale už vlani klesol na 4,9 % a tento rok sa očakáva jeho zníženie na 2,9 %. V minulom roku dosiahol prírastok HDP 2,6 % a tento rok sa odhaduje na 2 %. V roku 2005 dosahoval štátny dlh iba 27 % HDP, výdavky na záchranu bánk ho vytlačili na 81 %. Slovinský minister financií Dušan Mramor ho pokladá za zvládnuteľný.
Napriek výsledkom úspornej politiky nepripravuje vláda jej zmäkčenie. Kabinet sa rozhodol zmeniť úsporné opatrenia na prekonanie krízy na reštrukturalizáciu sektora verejných služieb. Ročne chce na mase štátnych zamestnancov, napriek úpornému odporu odborov, ušetriť 310 miliónov eur.
V ostrom tóne proti správaniu sa Atén, ktorý používa slovinská vláda, ju podporuje väčšina Slovincov. Už po víťazstve Syrizy v januárových parlamentných voľbách v prieskume 55 % Slovincov uviedlo, že Gréci budú musieť splatiť svoje dlhy do posledného centa. Iba 20 % ich vyslovilo názor, že im treba pomôcť odpísaním časti dlhov.
Popri Nemecku, Fínsku a pobaltských štátoch sa voči Grécku správalo neústupne odmietavo len Slovinsko.
Slovinci vedia, čo je to dostať svoj štát do veľkých ťažkostí. Malej republike za južnou hranicou Álp pri Jadrane hrozilo pred dvoma rokmi, že európsky záchranný fond tiež bude musieť požiadať o prechodnú finančnú pomoc. Bola to o to nepríjemnejšia situácia, že Ľubľanu v EÚ považovali za vzorného žiaka, ako treba uplatňovať rigoróznu európsku finančnú politiku.
Slovinsko sa však nezaradilo medzi štáty ako Írsko, Portugalsko či Španielsko, ktoré riešili rozpočtovú či bankovú krízu výdatnou pomocou z eurovalu.
Ľubľanská vláda pristúpila k radikálnej úspornej rozpočtovej politike a zreorganizovala bankový systém. Dôslednými opatreniami a ich dodržiavaním sa Slovinci rýchlo sami vyhrabali z ťažkostí.
Od získania nezávislosti v roku 1991 do roku 2004 bolo Slovinsko silno exportnou krajinou. Medziročne rástol jeho hrubý domáci produkt (HDP) v priemere o vyše 4 %. V roku 2005 krajinu zasiahla špekulačná horúčka.
Investície do nehnuteľností, privatizácia a prevzatie firiem sa financovalo z úverov. Zavedením eura v roku 2007 úvery ešte viac zlacneli. Štátne banky ich veľkoryso poskytovali na pochybné projekty politicky spriazneným osobám. Práve v dôsledku nezabezpečených a nesplatiteľných úverov sa banky dostali do kritickej situácie.
Terajšia eurokomisárka Alenka Bratušeková ešte ako premiérka začala dôsledne realizovať presne takú politiku, ako teraz EÚ ordinuje Aténam. V roku 2013 pevne uchopili liace finančnej politiky. Slovinsko zvýšilo daň z pridanej hodnoty (DPH), hranicu odchodu do dôchodku upravilo z 59 na 65 rokov, zaviedlo daň z nehnuteľností. Opatrenia priniesli viac financií do rozpočtu. Bratušekovej vláda sa pustila aj do privatizácie štátnych podnikov, hoci táto téma bola v Slovinsku dosť citlivá. Projekt sa zatiaľ neskončil.
Sanovanie bánk v roku 2013 zvýšilo rozpočtový schodok na 14,9 % HDP. Ale už vlani klesol na 4,9 % a tento rok sa očakáva jeho zníženie na 2,9 %. V minulom roku dosiahol prírastok HDP 2,6 % a tento rok sa odhaduje na 2 %. V roku 2005 dosahoval štátny dlh iba 27 % HDP, výdavky na záchranu bánk ho vytlačili na 81 %. Slovinský minister financií Dušan Mramor ho pokladá za zvládnuteľný.
Napriek výsledkom úspornej politiky nepripravuje vláda jej zmäkčenie. Kabinet sa rozhodol zmeniť úsporné opatrenia na prekonanie krízy na reštrukturalizáciu sektora verejných služieb. Ročne chce na mase štátnych zamestnancov, napriek úpornému odporu odborov, ušetriť 310 miliónov eur.
V ostrom tóne proti správaniu sa Atén, ktorý používa slovinská vláda, ju podporuje väčšina Slovincov. Už po víťazstve Syrizy v januárových parlamentných voľbách v prieskume 55 % Slovincov uviedlo, že Gréci budú musieť splatiť svoje dlhy do posledného centa. Iba 20 % ich vyslovilo názor, že im treba pomôcť odpísaním časti dlhov.
