Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najvyšší predstavitelia USA, ZSSR a Veľkej Británie sa stretli v období, keď víťazstvo spojencov nad nemeckou Treťou ríšou už bolo zrejmé.
Autor TASR
Jalta/Bratislava 4. februára (TASR) – Pred 70 rokmi sa 4. februára 1945 v Jalte na Kryme začala druhá vrcholná konferencia tzv. "Veľkej trojky" - amerického prezidenta Franklina Roosevelta, britského ministerského predsedu Winstona Churchilla a predsedu Rady ľudových komisárov Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) Josifa Vissarionoviča Stalina. Hlavnými otázkami, o ktorých sa rokovalo, bolo usporiadanie sveta po druhej svetovej vojne, vzťah spojencov k Nemecku a Francúzsku, poľská otázka a vznik Organizácie Spojených národov (OSN).
Najvyšší predstavitelia USA, ZSSR a Veľkej Británie sa stretli v období, keď víťazstvo spojencov nad nemeckou Treťou ríšou už bolo zrejmé. Na jaltskej schôdzke pod krycím názvom Argonaut, ktorá prebiehala od 4. do 11. februára 1945, sa okrem Roosevelta, Churchilla a Stalina zúčastnili aj ministri zahraničných vecí troch spojeneckých štátov, vojenskí a civilní odborníci.
Všetky rozhodnutia prijaté v Jalte sa v podstate týkali dvoch problémov:
Po prvé, nevyhnutnosti určenia nových štátnych hraníc na území okupovanom Nemeckom a vytvorenia demarkačnej línie medzi sférami vplyvu spojencov, rešpektovanej všetkými stranami. O tejto otázke sa hovorilo už na Teheránskej konferencii (28.11.–1.12.1943).
Po druhé, západní spojenci si uvedomovali, že po zániku ich spoločného nepriateľa vynútené zjednotenie Západu so Sovietskym zväzom v budúcnosti stratí zmysel, a preto bolo potrebné zabezpečiť nemennosť vytvorených hraníc.
Po skoordinovaní plánov spojencov na ukončenie vojny dosiahla sa dohoda troch partnerov v týchto hlavných bodoch:
- po spojeneckom víťazstve sa Nemecko rozdelí na štyri okupačné zóny, ktoré budú riadiť Veľká Británia, USA, ZSSR a Francúzsko, pričom v Berlíne bude zasadať Spojenecká kontrolná komisia,
- po skončení vojny sa zrealizuje vojenská, ekonomická a politická demobilizácia a denacifikácia Nemecka a zaistí sa platenie reparácií,
- spojenci budú v oslobodených štátoch súčinne konať a vystupovať.
Na Jaltskej konferencii sa tiež pokračovalo v budovaní medzinárodnej organizácie pre zachovanie mieru a bezpečnosti, ktorej základy boli položené na konferencii vo Washingtone (USA) v druhej polovici roku 1944 za účasti ZSSR, USA, Veľkej Británie a Číny. Delegáti prijali rozhodnutie zvolať v San Franciscu (USA) zakladajúcu konferenciu Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá mala schváliť chartu novej medzinárodnej organizácie. Chartu OSN podpísali 26. júna 1945 a do platnosti vstúpila 24. októbra 1945, keď ju ratifikovalo päť stálych členov Bezpečnostnej rady (BR) OSN - ZSSR, USA, Veľká Británia, Francúzsko a Čína - a väčšina signatárskych štátov.
Riešili sa aj otázky Poľska a jeho hraníc: dosiahla sa dohoda o ustanovení poľskej dočasnej vlády národnej jednoty, zloženej z predstaviteľov ľubľanského výboru a exilovej londýnskej vlády, a vyhlásení slobodných volieb.
Bol prijatý tajný protokol o tom, že ZSSR 2-3 mesiace po skončení vojny v Európe vyhlási vojnu Japonsku, dostane južný Sachalin a Kurilské ostrovy.
Na záver konferencie v Jalte vydali Deklaráciu o oslobodenej Európe.
V duchu Jaltskej konferencie pokračovala Postupimská konferencia (17. júla - 2. augusta 1945).
Najvyšší predstavitelia USA, ZSSR a Veľkej Británie sa stretli v období, keď víťazstvo spojencov nad nemeckou Treťou ríšou už bolo zrejmé. Na jaltskej schôdzke pod krycím názvom Argonaut, ktorá prebiehala od 4. do 11. februára 1945, sa okrem Roosevelta, Churchilla a Stalina zúčastnili aj ministri zahraničných vecí troch spojeneckých štátov, vojenskí a civilní odborníci.
Všetky rozhodnutia prijaté v Jalte sa v podstate týkali dvoch problémov:
Po prvé, nevyhnutnosti určenia nových štátnych hraníc na území okupovanom Nemeckom a vytvorenia demarkačnej línie medzi sférami vplyvu spojencov, rešpektovanej všetkými stranami. O tejto otázke sa hovorilo už na Teheránskej konferencii (28.11.–1.12.1943).
Po druhé, západní spojenci si uvedomovali, že po zániku ich spoločného nepriateľa vynútené zjednotenie Západu so Sovietskym zväzom v budúcnosti stratí zmysel, a preto bolo potrebné zabezpečiť nemennosť vytvorených hraníc.
Po skoordinovaní plánov spojencov na ukončenie vojny dosiahla sa dohoda troch partnerov v týchto hlavných bodoch:
- po spojeneckom víťazstve sa Nemecko rozdelí na štyri okupačné zóny, ktoré budú riadiť Veľká Británia, USA, ZSSR a Francúzsko, pričom v Berlíne bude zasadať Spojenecká kontrolná komisia,
- po skončení vojny sa zrealizuje vojenská, ekonomická a politická demobilizácia a denacifikácia Nemecka a zaistí sa platenie reparácií,
- spojenci budú v oslobodených štátoch súčinne konať a vystupovať.
Na Jaltskej konferencii sa tiež pokračovalo v budovaní medzinárodnej organizácie pre zachovanie mieru a bezpečnosti, ktorej základy boli položené na konferencii vo Washingtone (USA) v druhej polovici roku 1944 za účasti ZSSR, USA, Veľkej Británie a Číny. Delegáti prijali rozhodnutie zvolať v San Franciscu (USA) zakladajúcu konferenciu Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá mala schváliť chartu novej medzinárodnej organizácie. Chartu OSN podpísali 26. júna 1945 a do platnosti vstúpila 24. októbra 1945, keď ju ratifikovalo päť stálych členov Bezpečnostnej rady (BR) OSN - ZSSR, USA, Veľká Británia, Francúzsko a Čína - a väčšina signatárskych štátov.
Riešili sa aj otázky Poľska a jeho hraníc: dosiahla sa dohoda o ustanovení poľskej dočasnej vlády národnej jednoty, zloženej z predstaviteľov ľubľanského výboru a exilovej londýnskej vlády, a vyhlásení slobodných volieb.
Bol prijatý tajný protokol o tom, že ZSSR 2-3 mesiace po skončení vojny v Európe vyhlási vojnu Japonsku, dostane južný Sachalin a Kurilské ostrovy.
Na záver konferencie v Jalte vydali Deklaráciu o oslobodenej Európe.
V duchu Jaltskej konferencie pokračovala Postupimská konferencia (17. júla - 2. augusta 1945).
