Mníchov 17. februára (TASR) - Severoatlantická aliancia sa musí prispôsobiť, aby zostala dôveryhodná, vyhlásil dnes americký minister obrany James Mattis. Zároveň potvrdil oddanosť prezidenta USA Donalda Trumpa voči NATO.

Vo svojom prejave na bezpečnostnej konferencii v Mníchove Mattis ďalej povedal, že členovia NATO "by už viac nemali popierať realitu" medzinárodného terorizmu a iných geopolitických hrozieb. Ako dodal, mali by sa "zjednotiť v dôsledku týchto rastúcich hrozieb pre naše demokracie".

Administratívu Donalda Trumpa na konferencii zastupujú okrem Mattisa viceprezident Mike Pence a minister vnútornej bezpečnosti John Kelly, uviedla agentúra DPA.

Von der Leyenová varovala USA pred individiálnymi krokmi v zahraničnej poliitike

Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová dnes v prvý deň 53. medzinárodnej bezpečnostnej konferencie v Mníchove prekvapujúco jasne varovala novú americkú administratívu pred samostatným konaním v oblasti zahraničnej politiky a vyzvala na spoločný postup Severoatlantickej aliancie (NATO) pri riešení kríz a konfliktov vo svete.

Podľa jej slov by Trumpova vláda nemala uzatvárať dohody napríklad s ruskou stranou "poza chrbát partnerov". Vyslovila sa aj proti zákazu vstupu do Spojených štátov pre občanov niektorých moslimských krajín i proti Trumpom zmieňovaným metódam mučenia pri výsluchoch teroristov, pretože je to v rozpore so spoločnými hodnotami aliancie.

Foto: TASR/AP

Ministerka v Mníchove zdôraznila, že delenie záťaže medzi partnermi v aliancii nie je iba otázkou peňazí, jej spoločné znášanie je prejavom princípu jednoznačnej solidarity, ktorý vylučuje individuálne konanie.

Ursula von der Leyenová sa však vyslovila za užšiu spoluprácu Európanov v oblasti obrany a vyjadrila presvedčenie, že sa to stretne s pochopením aj vo Washingtone. "Stabilná Európska únia je preto v záujme USA práve tak ako zomknuté NATO," konštatovala ministerka.

Podľa nej by mal spoločne prebiehať aj boj proti islamskému terorizmu, ten by sa však nemal zmeniť na front proti islamu a moslimom, pretože by to znamenalo hrozbu "prehĺbenia zákopov", v ktorých majú pôvod násilie i teror.

Šéf amerického rezortu obrany James Mattis, ktorý vystúpil po nemeckej ministerke, na jej slová narážajúce napríklad na možnú spoluprácu Spojených štátov a Ruska vo svojom príspevku nereagoval.

McCain: Nesmieme dopustiť dekadenciu a kolaps svetového poriadku

Na spoločný boj za západné hodnoty po boku USA vyzval dnes Európanov na bezpečnostnej konferencii v Mníchove vplyvný americký senátor John McCain.

Foto: TASR/AP

"Nesmieme sa sami, ani jeden druhého opustiť, inak by nastala dekadencia a tá by viedla ku kolapsu svetového poriadku," upozornil renomovaný republikán a dodal: "Áno, sú to nebezpečné časy, avšak nesmiete Ameriku odpisovať a nemali by sme sa odpisovať ani vzájomne".

Jeden z ostrých kritikov nového amerického prezidenta Donalda Trumpa konštatoval, že vie o znepokojení v Európe a vo svete súvisiacom s obavami, že by sa USA zriekli svojho líderského postavenia. Osobne si však nemyslí, že to je posolstvom amerických politikov, ktorí pricestovali do Mníchova.

Práve v časoch kríz a konfliktov je podľa McCaina dôležité spoločne sa angažovať za západné hodnoty. "Národy Západu majú ešte stále silu udržať náš svetový poriadok, avšak či my máme rovnakú vôľu, už nie je jasné," povedal.

McCain, ktorý vyzdvihol úlohu Nemecka a kancelárky Angely Merkelovej pri obrane západných ideí, varoval pred vlastnými pochybnosťami Západu, ktorý by sa nemal nechať paralyzovať strachom. "Možno sme sa stali samoľúbymi, urobili sme chyby, avšak kým budú odvážni ľudia veriť v Západ, bude tento existovať," mienil senátor McCain.

Johnson: Krízy v Sýrii a na Ukrajine má na svedomí chýbajúca rozhodnosť

Vznik kríz v Sýrii a na Ukrajine umožnila podľa šéfa britskej diplomacie Borisa Johnsona chýbajúca rozhodnosť Spojených štátov a Európy. "Deje sa tak, žiaľ, predovšetkým preto, že sme zlyhali ako vlády," povedal dnes britský minister zahraničných vecí na bezpečnostnej konferencii v Mníchove.

Foto: TASR

Podľa jeho názoru došlo na počiatku krízy v Sýrii k podceneniu situácie, k zdržanlivosti, čo by sa za vlády súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa nestalo.

Johnson apeloval na Západ, aby sa neprizeral, keď sa prekračuje červená čiara, napríklad vládou v Damasku, ktorá bombarduje vlastných občanov a mala by za to zaplatiť. Európa a USA by tiež nemali akceptovať, ak jedna krajina okupuje inú a anektuje jej časť. To si vyžaduje tvrdú reakciu Západu, naznačil Johnson narážajúc na postup Ruska na Ukrajine a polostrove Krym.

Veľký stúpenec odchodu Veľkej Británie z Európskej únie poukázal ďalej na to, že v štatúte NATO nechýba zmienka o tom, že aliancia by mala zabezpečiť i voľný obchod. "Kto ešte potrebuje Európsku úniu, veď máme NATO," vyhlásil a dodal, že k brexitu síce dôjde, Veľká Británia však neopustí Európu.

Porošenko: Sme najeurooptimistickejší v Európe, Putin nás nenávidí

Foto: TASR/AP

Ruský prezident Vladimir Putin hlboko a úprimne neznáša Ukrajinu a popiera jedinečnosť ukrajinského štátu a národa. Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove to dnes vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko.

Putin podľa neho verejne vyhlasuje, že Ukrajina je častou Ruska. "Na politickej mape Európy nevidí miesto pre Ukrajinu a chce vyparádiť Ukrajinu do ruských farieb. Ale bolo by chybou myslieť si, že chute Ruska sa obmedzujú iba na Ukrajinu," varoval Porošenko, ktorého citovala agentúra UNIAN.

Podľa agentúry Ukrinform Porošenko taktiež vyhlásil, že Ukrajina verí v Európu a je "najeurooptimistickejším národom na kontinente". Ako zdôraznil, je hrdý na to, že je prezidentom Ukrajine v týchto ťažkých časoch.

Gabriel: Zvýšenie výdavkov na obranu podľa predstáv NATO je nereálne

Zvýšenie výdavkov na obranu, ktoré je cieľom Severoatlantickej aliancie (NATO), považuje šéf nemeckej diplomacie Sigmar Gabriel za nereálne. "Nesmieme sa teraz ... nechať vohnať do špirály zbrojenia," povedal dnes pre nemecké médiá líder sociálnej demokracie krátko po skončení schôdzky ministrov zahraničných vecí skupiny G20 v Bonne.

Podľa jeho názoru musí každý, kto by chcel teraz na Bundeswehr vynaložiť vyše 20 miliárd eur ročne, povedať, odkiaľ by tie peniaze vzal. "Je to málo premyslené a skutočne nereálne. Trochu menej vzrušenia a širší uhol pohľadu by nám prospeli," vyhlásil Gabriel.

Nemecký minister zahraničných vecí sa domnieva, že by sa v tejto súvislosti mali zohľadniť aj výdavky na prevenciu a zvládnutie kríz, napríklad rozvojová pomoc, či ubytovanie utečencov a rozdelenie nákladov medzi členské štáty aliancie.

Členské štáty NATO si kladú za cieľ zvýšiť výdavky na obranu na úroveň dvoch percent HDP najneskôr v roku 2024. Nemecko v súčasnosti vynakladá na obranu 1,2 percenta HDP, avšak v súlade s plánmi aliancie by malo svoje výdavky v budúcnosti zvýšiť o 24-25 miliárd eur ročne.

Gabriel predtým na záver dvojdňových rokovaní šéfov diplomacií krajín G20 uviedol, že riešenie globálnych problémov ako terorizmus a klimatické zmeny "sa podarí len cestou spolupráce a s určitosťou nie cestou izolácie".

Gabriela i ďalších účastníkov konferencie potešilo, že sa s tým stotožnil aj nový minister zahraničných vecí USA Rex Tillerson, s ktorým jeho nemecký rezortný kolega rokoval vo štvrtok dlhšie aj na bilaterálnej úrovni.

Nemecko sa na stretnutí v Bonne pokúsilo zabrániť vyhroteniu vzťahov medzi najvplyvnejšími priemyselne vyspelými krajinami. Sigmar Gabriel sa na tomto fóre postavil proti americkej požiadavke, aby sa obranný rozpočet európskych partnerov v krátkom čase zvýšil na úroveň dvoch percent HDP. "Bezpečnosť a mierovú politiku neslobodno zredukovať na výšku obranného rozpočtu," vyhlásil a dodal, že mier a perspektívy rozvoja sú dve strany tej istej mince.

Ministri zahraničných vecí Nemecka a Francúzska, Sigmar Gabriel a Jean-Marc Ayrault, vyjadrili dnes "opatrný optimizmus" v súvislosti s ochotou novej vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa angažovať sa v konflikte v Sýrii. O tejto záležitosti rokovali v Bonne i s americkým rezortným partnerom Rexom Tillersonom. Na stretnutí však chýbal predstaviteľ Ruskej federácie.

Nemecký minister však pripomenul, že úspešné napredovanie mierových rokovaní, ktoré budú o týždeň pokračovať v Ženeve, nebude možné bez podpory Ruska, ktorá je podľa neho kľúčová. Účastníci schôdzky sa zhodli na tom, že trvalý mier môže do Sýrie priniesť iba politické riešenie celého už šesť rokov trvajúceho konfliktu, dodal Gabriel.