Slávnostný akt sa uskutočnil na spomienkovej akcii usporiadanej pod otvoreným nebom v meste Vagharšapat, sídle Arménskej apoštolskej cirkvi, 20 kilometrov od hlavného mesta Jerevanu.
Autor TASR
Jerevan 23. apríla (TASR) - Arménska apoštolská cirkev dnes vyhlásila za svätých všetkých takmer 1,5 milióna Arménov, vyvraždených pred 100 rokmi osmanskými Turkami, informovala tlačová agentúra Reuters. Slávnostný akt sa uskutočnil na spomienkovej akcii usporiadanej pod otvoreným nebom v meste Vagharšapat, sídle Arménskej apoštolskej cirkvi, 20 kilometrov od hlavného mesta Jerevanu.
Slávnosť, na ktorej sa zúčastnili cirkevní i štátni predstavitelia, pripomenula začiatok masového vyvražďovania Arménov v roku 1915 a konala sa za jasného slnečného dňa v Ečmiadzinskej katedrále zo 4. storočia. Agentúra Reuters zdôraznila, že ide o prvé kanonizácie po 400 rokoch, ku ktorým dala Arménska apoštolská cirkev súhlas.
Ceremónia trvala dve hodiny a skončila sa symbolicky o 19.15 h, keď 100-krát zazneli zvony, čo zopakovali aj arménske kostoly vo svete.
"Kanonizácia mučeníkov genocídy prináša životodarný nový dych, milosť a požehnanie nášmu národnému i cirkevnému životu," povedal počas slávnosti najvyšší predstaviteľ Arménskej apoštolskej cirkvi, katolikos Karekin II.
Zatiaľ čo Európsky parlament, Francúzsko a ďalšie krajiny nazývajú spomínané vyvražďovanie Arménov genocídou, iné krajiny vrátane USA sa tomuto slovu vyhýbajú.
Turecko tvrdí, že nešlo o organizovanú likvidáciu Arménov a že neexistujú dôkazy o tom, že by osmanské orgány vydali niekedy takýto príkaz.
Na piatkových akciách usporiadaných pri príležitosti 100. výročia začiatku genocídy Arménov sa očakávajú desiatky delegácií vrátane prezidentov Francúzska, Ruska, Srbska a Cypru. Akcie sa začnú pri pamätníku na vrchu kopca a skončia sa večerným pochodom so sviečkami.
Arménsky prezident Serž Sarkisjan v stredu povedal, že je pripravený normalizovať vzťahy s Tureckom a tento proces by nemal byť ničím podmienený. To znamená, že Arménsko nebude od Turecka žiadať, aby Ankara uznala, že počas prvej svetovej vojny došlo ku genocíde Arménov osmanskými Turkami.
Slávnosť, na ktorej sa zúčastnili cirkevní i štátni predstavitelia, pripomenula začiatok masového vyvražďovania Arménov v roku 1915 a konala sa za jasného slnečného dňa v Ečmiadzinskej katedrále zo 4. storočia. Agentúra Reuters zdôraznila, že ide o prvé kanonizácie po 400 rokoch, ku ktorým dala Arménska apoštolská cirkev súhlas.
Ceremónia trvala dve hodiny a skončila sa symbolicky o 19.15 h, keď 100-krát zazneli zvony, čo zopakovali aj arménske kostoly vo svete.
"Kanonizácia mučeníkov genocídy prináša životodarný nový dych, milosť a požehnanie nášmu národnému i cirkevnému životu," povedal počas slávnosti najvyšší predstaviteľ Arménskej apoštolskej cirkvi, katolikos Karekin II.
Zatiaľ čo Európsky parlament, Francúzsko a ďalšie krajiny nazývajú spomínané vyvražďovanie Arménov genocídou, iné krajiny vrátane USA sa tomuto slovu vyhýbajú.
Turecko tvrdí, že nešlo o organizovanú likvidáciu Arménov a že neexistujú dôkazy o tom, že by osmanské orgány vydali niekedy takýto príkaz.
Na piatkových akciách usporiadaných pri príležitosti 100. výročia začiatku genocídy Arménov sa očakávajú desiatky delegácií vrátane prezidentov Francúzska, Ruska, Srbska a Cypru. Akcie sa začnú pri pamätníku na vrchu kopca a skončia sa večerným pochodom so sviečkami.
Arménsky prezident Serž Sarkisjan v stredu povedal, že je pripravený normalizovať vzťahy s Tureckom a tento proces by nemal byť ničím podmienený. To znamená, že Arménsko nebude od Turecka žiadať, aby Ankara uznala, že počas prvej svetovej vojny došlo ku genocíde Arménov osmanskými Turkami.