Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prevažne moslimské Turecko uznáva, že v bojoch počas prvej svetovej vojny padol veľký počet arménskych kresťanov, ale dôrazne odmieta, že išlo o genocídu.
Autor TASR
Jerevan 23. apríla (TASR) - Arménsko je pripravené normalizovať bilaterálne vzťahy s Tureckom. Uviedol to v stredu arménsky prezident Serž Sarkisjan, ktorého citovala agentúra Reuters.
"S Tureckom by sme nakoniec mali nadviazať normálne vzťahy a tento proces by nemal byť ničím podmienený," uviedol Sarkisjan. To znamená, že Arménsko nebude od Turecka žiadať, aby Ankara uznala, že počas prvej svetovej vojny došlo ku genocíde Arménov osmanskými Turkami.
Prevažne moslimské Turecko uznáva, že v bojoch počas prvej svetovej vojny padol veľký počet arménskych kresťanov, ale dôrazne odmieta, že išlo o genocídu, pri ktorej zahynulo okolo 1,5 milióna Arménov.
Arménsko a Turecko sa dohodli na nadviazaní diplomatických vzťahov a otvorení hraníc v októbri 2009. Dohoda však potom uviazla v parlamentoch oboch krajín. Obe strany sa vzájomne obviňovali z pokusov o prepísanie dohody a nastoľovania nových podmienok. Sarkisjan nakoniec pred dvoma mesiacmi návrh zmluvy z arménskeho parlamentu stiahol.
"My si želáme ratifikáciu týchto zmlúv, ale na tanec treba dvoch, nezáleží to len na nás," dodal Sarkisjan.
Reuters pripomína, že ratifikácia dohody by bola prospešná pre obe krajiny. Arménsku by mohla pomôcť ekonomicky sa otvoriť, zatiaľ čo Turecko by si ňou mohlo urobiť dobré meno pri prístupových rokovaniach s Európskou úniou.
Agentúra Reuters dopĺňa, že svet si v piatok pripomenie sté výročie tohto masového vraždenia, ktoré dodnes stojí v ceste arménsko-tureckým diplomatickým vzťahom. V Jerevane si pamiatku padlých Arménov majú uctiť desiatky štátnikov zo zahraničia. Medzi inými prezidenti Francúzska, Ruska, Srbska a Cypru.
"S Tureckom by sme nakoniec mali nadviazať normálne vzťahy a tento proces by nemal byť ničím podmienený," uviedol Sarkisjan. To znamená, že Arménsko nebude od Turecka žiadať, aby Ankara uznala, že počas prvej svetovej vojny došlo ku genocíde Arménov osmanskými Turkami.
Prevažne moslimské Turecko uznáva, že v bojoch počas prvej svetovej vojny padol veľký počet arménskych kresťanov, ale dôrazne odmieta, že išlo o genocídu, pri ktorej zahynulo okolo 1,5 milióna Arménov.
Arménsko a Turecko sa dohodli na nadviazaní diplomatických vzťahov a otvorení hraníc v októbri 2009. Dohoda však potom uviazla v parlamentoch oboch krajín. Obe strany sa vzájomne obviňovali z pokusov o prepísanie dohody a nastoľovania nových podmienok. Sarkisjan nakoniec pred dvoma mesiacmi návrh zmluvy z arménskeho parlamentu stiahol.
"My si želáme ratifikáciu týchto zmlúv, ale na tanec treba dvoch, nezáleží to len na nás," dodal Sarkisjan.
Reuters pripomína, že ratifikácia dohody by bola prospešná pre obe krajiny. Arménsku by mohla pomôcť ekonomicky sa otvoriť, zatiaľ čo Turecko by si ňou mohlo urobiť dobré meno pri prístupových rokovaniach s Európskou úniou.
Agentúra Reuters dopĺňa, že svet si v piatok pripomenie sté výročie tohto masového vraždenia, ktoré dodnes stojí v ceste arménsko-tureckým diplomatickým vzťahom. V Jerevane si pamiatku padlých Arménov majú uctiť desiatky štátnikov zo zahraničia. Medzi inými prezidenti Francúzska, Ruska, Srbska a Cypru.
