Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zámer kabinetu však vyvolal vlnu kritiky nielen z radov opozície.
Autor TASR
Sydney 11. augusta (TASR) - Znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 26 percent do roku 2030 si stanovila za cieľ na svojom dnešnom zasadaní austrálska vláda. Tento cieľ vychádza z úrovne emisií z roku 2005 a v závislosti od dopadov na ekonomiku by redukcia mohla dosiahnuť až 28 percent, informovala agentúra AAP.
Austrálska vláda tento záväzok oficiálne oznámi v priebehu dneška, no ešte predtým ho predloží poslancom Liberálnej strany a Národnej strany Austrálie.
Minister financií Mathias Cormann novinárom povedal, že koaličná vláda chce dosiahnuť zodpovedné zníženie emisií skleníkových plynov takým spôsobom, ktorý sa neprejaví na hospodárskom raste krajiny.
Zámer kabinetu však vyvolal vlnu kritiky nielen z radov opozície. Poslanec Dennis Jensen z vládnucej Liberálnej strany, známy skeptickým postojom ku klimatickej zmene, si myslí, že netreba stanovovať žiadne ciele zníženia emisií. Zároveň vyjadril rozhorčenie, že návrh unikol na verejnosť ešte predtým, než ho vláda prediskutovala s vládnymi poslancami.
Bývalá šéfka austrálskych zelených Christine Milnová kritizovala vládu za tvrdohlavý postoj v otázke klimatickej zmeny. Spomínaný cieľ podľa nej vyjde Austráliu draho - po finančnej stránke a poškodí aj jej povesť v zahraničí.
Liberálnodemokratický senátor David Leyonhjelm tvrdí, že kým v Austrálii sa o znižovaní emisií len hovorí, USA, Čína, Brazília, Rusko a India robia viac.
"Malo by sa urobiť to, čo robí zvyšok sveta a nič viac," povedal Leyonhjelm a varoval, že ak si krajina stanoví príliš ambiciózny cieľ, mohlo by to poškodiť jej priemysel.
Austrália je najväčším svetovým vývozcom uhlia a železnej rudy a jedným z najväčších producentov emisií skleníkových plynov na jedného obyvateľa, za čo vďačí svojej závislosti od uhoľných elektrární.
Premiér Tony Abbott je silným stúpencom uhoľného priemyslu a vlani bol proti tzv. uhlíkovej dani a obchodovaniu s emisiami, pretože by to podľa neho poškodilo priemysel. Presadil tiež zníženie podielu obnoviteľných zdrojov energie a zrušil Komisiu pre klímu, ktorá poskytovala verejnosti informácie o účinkoch globálneho otepľovania.
Austrália v súčasnej dobe sleduje cieľom znížiť emisie skleníkových plynov o päť percent do roku 2020 na základe úrovne z roku 2000.
Austrálska vláda tento záväzok oficiálne oznámi v priebehu dneška, no ešte predtým ho predloží poslancom Liberálnej strany a Národnej strany Austrálie.
Minister financií Mathias Cormann novinárom povedal, že koaličná vláda chce dosiahnuť zodpovedné zníženie emisií skleníkových plynov takým spôsobom, ktorý sa neprejaví na hospodárskom raste krajiny.
Zámer kabinetu však vyvolal vlnu kritiky nielen z radov opozície. Poslanec Dennis Jensen z vládnucej Liberálnej strany, známy skeptickým postojom ku klimatickej zmene, si myslí, že netreba stanovovať žiadne ciele zníženia emisií. Zároveň vyjadril rozhorčenie, že návrh unikol na verejnosť ešte predtým, než ho vláda prediskutovala s vládnymi poslancami.
Bývalá šéfka austrálskych zelených Christine Milnová kritizovala vládu za tvrdohlavý postoj v otázke klimatickej zmeny. Spomínaný cieľ podľa nej vyjde Austráliu draho - po finančnej stránke a poškodí aj jej povesť v zahraničí.
Liberálnodemokratický senátor David Leyonhjelm tvrdí, že kým v Austrálii sa o znižovaní emisií len hovorí, USA, Čína, Brazília, Rusko a India robia viac.
"Malo by sa urobiť to, čo robí zvyšok sveta a nič viac," povedal Leyonhjelm a varoval, že ak si krajina stanoví príliš ambiciózny cieľ, mohlo by to poškodiť jej priemysel.
Austrália je najväčším svetovým vývozcom uhlia a železnej rudy a jedným z najväčších producentov emisií skleníkových plynov na jedného obyvateľa, za čo vďačí svojej závislosti od uhoľných elektrární.
Premiér Tony Abbott je silným stúpencom uhoľného priemyslu a vlani bol proti tzv. uhlíkovej dani a obchodovaniu s emisiami, pretože by to podľa neho poškodilo priemysel. Presadil tiež zníženie podielu obnoviteľných zdrojov energie a zrušil Komisiu pre klímu, ktorá poskytovala verejnosti informácie o účinkoch globálneho otepľovania.
Austrália v súčasnej dobe sleduje cieľom znížiť emisie skleníkových plynov o päť percent do roku 2020 na základe úrovne z roku 2000.
