Bratislava 7. septembra (Teraz.sk) - Európska únia čelí najväčšiemu prílivu migrantov od bojov na Balkáne v 90-tych rokoch.

Politici, ale aj obyvatelia v členských štátoch boli a stále sú šokovaní tragédiami, ktoré sa stali migrantom a utečencom v Stredozemnom mori. Rovnako je znepokojujúce aj utrpenie utečencov, z ktorých mnohí prichádzajú z vojnou zmietanej Sýrie a sú využívaní pašerákmi ľudí. Tí si z ich prepravy urobili organizovaný biznis.

Dokážu európske vlády namiesto vzájomného obviňovania sa prijať aj spoločné riešenie?

Redaktor BBC Laurence Peter predložil päť kľúčových oblastí, kde by spoločná dohoda predstaviteľov EÚ mohla prinajmenšom zmierniť súčasnú krízu.

Dohoda na pravidlách udeľovania azylu

Po Grécku a Taliansku sa aj Maďarsko stalo krajinou, do ktorej sa sústreďuje najvyšší počet migrantov a utečencov.

Centrá pre ubytovanie a prijímanie migrantov v týchto krajinách sú preplnené. Miestne úrady nezvládajú ani spracovávanie vysokého množstva žiadostí o azyl.

Podľa redaktora BBC by jedným z riešení mohli byť spoločné pravidlá pre udeľovanie azylu. Uviedol napríklad, že by členské štáty mohli disponovať odtlačkami prstov a ďalšími kľúčovými identifikačnými údajmi o migrantoch a utečencoch. Pomohlo by to k vystopovaniu ich pohybu v rámci únie.

Viac tímov odborníkov z radov EÚ by malo pomôcť štátnym úradom k filtrovaniu migrantov pri ich príchode a k rýchlejšiemu spracovávaniu žiadostí o azyl.

Foto: BBC

Podľa Petera by mala byť kompletne prepracovaná tzv. Dublinská regulácia. Podľa nej má spracovať žiadosť o azyl migranta ten členský štát EÚ, do ktorého osoba vstúpila ako do prvého v rámci únie.

Systém a ani dané opatrenie podľa neho nebolo vytvorené pre krízu súčasných rozmerov.

V dokumente Európska agenda o migrácii samotná Európska komisia potvrdila, že Dublinská regulácia nie je dostatočne účinná. V minulom roku iba päť členských štátov vybavovalo 72 percent všetkých žiadostí o azyl.

Maďarsko vedie spor so susedným Rakúskom a Nemeckom o to, ktorý štát by mal zaregistrovať tisíce žiadateľov o azyl.

Podľa predstaviteľov spomínaných štátov s najväčším návalom migrantov a aj predstaviteľov niektorých štátov v strednej a východnej Európe chce väčšina migrantov žiť v Nemecku, Švédsku a vo Veľkej Británii. Preto sa ich predstavitelia pýtajú, prečo by mali zaregistrovať a ubytovať migrantov vo svojej krajine, pokiaľ aj tak plánujú z nej odísť?

Ako protiargument sa používa tvrdenie, že vlády by sa nemali vyhýbať svojím humanitárnym povinnostiam. Podľa medzinárodného práva majú utečenci, ktorí utiekli pred vojnou alebo prenasledovaním, právo na azyl. Členské štáty teda majú podľa medzinárodného práva povinnosť v tejto veci konať.

Národné kvóty pre azyl

V EÚ už niekoľko mesiacov prebieha živá diskusia o kvótach pre utečencov navrhnutými Európskou komisiou.

Povinný systém kvót mnohé členské štáty odmietli. Tie sa s komisiou dohodli v júli na prijatí 32 500 ľudí na dobrovoľnej báze.



Veľká Británia neprijala žiadne kvóty na základe v minulosti vyrokovanej výnimky z európskych pravidiel. Írsko mohlo urobiť niečo podobné, ale nakoniec sa rozhodlo prijať ľudí ako ostatné členské štáty.

Foto: BBC

Štáty v strednej a vo východnej Európe vrátane Slovenska odmietli kvóty, pretože migranti a utečenci aj tak nemajú záujem usadiť sa v týchto krajinách.

Premiéri Slovenska a Maďarska rovnako vyjadrili pochybnosti o politike, podľa ktorej by tzv. kresťanská Európa mala prijať veľké množstvo moslimov. Veľa žiadateľov o azyl prichádza práve z moslimských krajín, akými sú Sýria, Irak, Afganistan a Pakistan.

Ale plán pre kvóty zatiaľ nezanikol a chcú ho presadiť hlavne Francúzsko, Nemecko a Taliansko.

Európska komisia na čele s Jean-Claude Junckerom avizuje nový plán kvót. Budú sa týkať iba sýrskych a eritrejských utečencov. Podľa BBC však tento mechanizmus krízu nevyrieši.

Predseda Európskej rady Donald Tusk chce „väčší cieľ“ a vyzval k „spravodlivému rozdeleniu prinajmenšom 100 tisíc utečencov.“

Riešenie migrácie už pri jej začiatku

Predstavitelia EÚ plánujú ničiť lode pašerákov ľudí. Únia nasadila záchrannú a monitorovaciu akciu na mori s názvom Triton.

Veľká Británia je jednou z krajín, ktoré presadzujú zámer zabrániť migrantom v príchode do Európy už počas ich cesty na mori.

Súčasná situácia s migráciou je veľmi komplexná a zložitá a podľa redaktora BBC si vyžaduje dlhodobé záchranné opatrenia zo strany predstaviteľov EÚ.

Ukončenie dlhotrvajúcej vojny v Sýrii by výrazne pomohlo, to sa ale zdá byť zatiaľ v nedohľadne. Sýrčania pritom tvoria najpočetnejšiu skupinu migrantov a utečencov v Európe.

Zo Sýrie utiekli viac ako štyri milióny ľudí do Turecka, Libanonu a do ďalších susedných krajín. Veľká Británia je najväčším prispievateľom rozvojovej pomoci EÚ pre týchto utečencov. Väčšina z nich podľa britských predstaviteľov plánuje zostať na Blízkom východe.

Kritici upozorňujú, že bohaté štáty v Arabskom zálive prijali len malé množstvo sýrskych utečencov a vyzývajú ich k väčšej pomoci.

Ukončenie zmrazeného konfliktu Eritrey s Etiópiou by tiež výrazne zmiernilo súčasnú krízu a znížilo počet utečencov prichádzajúcich z Eritrey do Európy. Ale aj tu je EÚ nejednotná pri hľadaní spôsobu riešenia tohto problému.

Pomoc únie pre oblasť subsaharskej Afriky by mohla podľa Petera vytvoriť miestne pracovné príležitosti a znížiť počet ekonomických migrantov. Tí odchádzajú do EÚ hlavne kvôli vidine lepšej práce a vyššej životnej úrovne.

Na druhej strane, veľa ľudí uteká pred vážnymi konfliktami v Nigérii, Sudáne, Somálsku a v Demokratickej republike Kongo. Tie si vyžadujú ako politické, tak aj ekonomické riešenie, na čo je potrebná jednotná zahraničná politika EÚ.

Legálne cesty migrantov

Veľkou výzvou je podľa redaktora pre EÚ vytvorenie tzv. prijímajúcich centier v Afrike a na Blízkom východe, ktoré budú spracovávať žiadosti o azyl. To by mohlo pomôcť predísť tragickým udalostiam, ktoré často zažívajú migranti pri pokuse preplávať Stredozemné more.

Donald Tusk vyzval k vytvoreniu prijímajúcich centier, nachádzajúcich sa „bližšie ku konfliktným oblastiam mimo Európy, kde už existujú utečenecké tábory.“

EÚ v snahe zabrániť pašeráctvu ľudí zo západnej Afriky zriadi skúšobné centrum v Nigérii. To bude mať za úlohu šírenie informácií o európskych imigračných pravidlách a možnostiach pre migrantov.

Únia disponuje tzv. Schémou modrej karty pre vysoko kvalifikovaných ľudí zo zahraničia, aby si našli prácu v Európe. Realizácia je ale zatiaľ pomalá, pretože sa uplatňujú aj národné schémy a spomínanú celoeurópsku schému nepoužívajú Veľká Británia, Írsko a Dánsko.

Z niektorých strán prichádzajú výzvy k vytvoreniu európskej schémy podobnej tej americkej. Mala by zabezpečiť 50 tisíc pracovných víz ročne pre ekonomických migrantov.

Britský akademik Jan Semmelroggen tvrdí, že schéma by mohla uľahčiť fungovanie azylového systému EÚ ako celku.

V Európe je aj napriek vysokej nezamestnanosti dopyt po určitých druhoch práce. Nemecko napríklad potrebuje oveľa viac inžinierov a IT špecialistov. Kvôli starnúcej populácii už teraz trh práce potrebuje kvalifikovaných a skúsených migrantov.

Foto: BBC

Posielanie migrantov naspäť

Štáty EÚ deportujú menej ako polovicu žiadateľov, ktorí nedostanú azyl. Pašeráci ľudí situáciu zneužívajú a často poberajú tisíce eur od každého migranta za jeho prevoz do únie.

V roku 2014 bolo vybavených len približne 45 percent žiadostí o azyl. Niektorým národnostiam boli odmietnuté skoro všetky žiadosti.

V EÚ je tlak na vytvorenie zoznamu tzv. bezpečných krajín pôvodu, podľa ktorého by štáti mohli legálne posielať viacero migrantov naspäť domov.

Mnoho migrantov prichádzajúcich do Nemecka pochádza z chudobných častí krajín západného Balkánu. Napríklad zo Srbska, Kosova, Albánska, Bosny a Hercegoviny a z Macedónska. Existujú požiadavky, aby tieto štáty boli vyhlásené za „bezpečné.“

To je ale problematické, pretože tieto krajiny chcú vstúpiť do EÚ a tam je sloboda pohybu základným právom.

Zdroje
bbc.com, bbc.com