Bratislava/Tel Aviv 9. marca (TASR) – Izrael má množstvo dôkazov, že Irán smeruje k získaniu jadrovej zbrane, pričom dohoda, ktorú sa s ním snažia uzatvoriť Spojené štáty, mu v tomto úsilí nezabráni. V rozhovore pre TASR to uviedol generálny riaditeľ izraelského ministerstva zahraničných vecí Nisim Ben Šitrit.

Izraelský predstaviteľ pripomenul, že vyrobenie jadrovej bomby trvá približne štyri mesiace až rok. "Ak sa Iránčania nesnažia získať jadrovú zbraň, prečo nechcú zverejniť svoje tajomstvá? Prečo odporujú akýmkoľvek inšpekciám? Prečo skrývajú svoje jadrové zariadenia hlboko v podzemí? Prečo sa snažia získať také množstvá obohateného uránu, ak to má byť iba na mierové účely?" spýtal sa Ben Šitrit a dodal, že Irán pracoval na začiatku svojho jadrového programu približne so 600 centrifúgami, no teraz ich má údajne až 19.000.

"Prečo trvajú na tom, že niektoré zariadenia majú naďalej pracovať (napriek dohode)?" spýtal sa ďalej Ben Šitrit. Izrael má podľa neho množstvo dôkazov, že Irán sa snaží dostať prinajmenšom "na pokraj získania" jadrovej bomby, ak nie až za túto hranicu. Izrael sa nazdáva sa, že Irán chce ovládnuť región "ako superveľmoc, alebo minimálne ako regionálna mocnosť".

Izrael ďalej upozorňuje, že Irán sponzoruje viaceré teroristické organizácie, vrátane Hizballáhu, Hamasu a húsíov v Jemene, a radikálne skupiny v Afrike a dokonca aj v Južnej Amerike. Ak sa Irán chce naozaj zmeniť, jeho premena musí byť zásadná – nielen v oblasti jadrového programu, ale mal by sa stať celkovo krajinou, ktorá bude normálne žiť v rámci medzinárodného spoločenstva.

To, že Irán podporuje terorizmus, netvrdí podľa Ben Šitrita iba Izrael, ale všetky arabské krajiny, najmä tie umiernené, ako Saudská Arábia, Kuvajt, Spojené arabské emiráty a ďalšie štáty Perzského zálivu. Všetky tieto krajiny sa podľa izraelského predstaviteľa cítia byť ohrozované Iránom.

Ben Šitrit varoval, že ak Irán získa jadrovú zbraň, vzniknú preteky v zbrojení v celom regióne. Jadrové zbrane sa potom zrejme pokúsia získať Turecko, Egypt, Saudská Arábia i ďalšie štáty.

"Máme tu aj ďalší príklad: kde sa skončili šesťstranné rozhovory o Severnej Kórei? Máme tu už jeden zlý príklad v podobe Severnej Kórei a teraz by sme mali urobiť podobne zlý krok s Iránom?" spýtal sa.

Na otázku spojenectva Izraela so Spojenými štátmi Ben Šitrit odpovedal, že "Izrael a USA sú najlepšími spojencami, akí kedy boli, a boli by sme radi, aby to tak zostalo". Pripustil, že tieto dve krajiny majú momentálne rozporné stanoviská v otázke iránskeho jadrového programu, ale to ešte neznamená vážnejší rozkol.

"Sme závislí od priateľstva so Spojenými štátmi a ony zase vedia, že na Blízkom východe sme tu pre nich. Sme jedinou skutočnou demokraciou v tomto chaotickom regióne a vidíte, čo sa okolo nás deje: Libanon, Sýria, Irak, Jemen, Líbya sú v chaose. Nie sme síce superveľmoc, ale pre USA sme dôležitou mocnosťou v tomto regióne," uviedol.

Súčasné nezhody sú podľa neho iba krátkodobou záležitosťou. "Aj americký prezident Barack Obama nie tak dávno povedal, že Izrael môže počítať so Spojenými štátmi. A zároveň aj my vieme, že s nimi môžeme rátať," vyhlásil Ben Šitrit.

Pripustil, že medzi izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a americkým prezidentom Barackom Obamom vznikli isté negatívne "osobné pocity", ale zdôraznil, že "toto nie je ľúbostný vzťah, tu ide o budúcnosť nášho štátu".

"Hovoríme o samotnej existencii Štátu Izrael. A urobíme všetko preto, aby sme ho ochránili, aj keď sa to občas niekomu nepáči. Tu ide o budúcnosť ôsmich miliónov ľudí. Máme šesť miliónov dôvodov, aby sme v tejto otázke zmýšľali inak," povedal generálny riaditeľ izraelského ministerstva.

Podľa Ben Šitrita Irán nepotrebuje jadrovú zbraň, lebo nemá žiadnych nepriateľov.

"Do roku 1979 sme boli najlepšími priateľmi iránskeho národa. Z večera do rána však jeden človek, ajatolláh Chomejní, zmenil úplne všetko. Ale prečo? Nikdy sme s Iránom nebojovali. Pomáhali sme mu, budovali sme mu infraštruktúru, dokonca aj teheránske letisko postavil Izrael. Tak prečo nás nenávidia? Nerozumiem tomu. Toto je príklad politického vodcu, ktorý zaujal postoj nenávisti z ideologických dôvodov, a nie z pozície rozumu," uviedol.

Irán podľa Ben Šitrita zavádza medzinárodné spoločenstvo. "Vedia, ako to robiť. Sú to veľmi bystrí ľudia," povedal a dodal, že Obama sa už pravdepodobne cíti byť unavený z iránskeho problému. Zároveň by zrejme rád zanechal za sebou nejaké dedičstvo v podobe uzavretia dohody s Iránom.

Na otázku o rozdieloch medzi súčasným prezidentom Hasanom Rúháním a jeho predchodcom Mahmúdom Ahmadínežádom generálny riaditeľ izraelského ministerstva zahraničných vecí odpovedal, že obsadenie prezidentského kresla umiernenejšie vyzerajúcim politikom je iba taktický manéver zo strany najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Ten schválil Rúháního kandidatúru a taktiež mu pomohol k víťazstvu vo voľbách, podotkol Ben Šitrit.

"Chameneí sa rozhodol zásadne zmeniť fasádu. Ahmadínežád predstavoval pre Izrael výhodu, pretože to bol šialenec a všetci ho neznášali. Naopak, Rúháního majú všetci radi, je to milý človek s jemnými maniermi, ktorý nehovorí o tom, že by chcel vymazať Izrael z mapy sveta. Avšak Chameneí to hovorí naďalej. Nasadiť Rúháního bol zo strany Chameneího veľmi bystrý ťah," vyhlásil izraelský politik.

Samotnému Chameneímu, ktorý je podľa viacerých zdrojov smrteľne chorý, Ben Šitrit zaželal dobré zdravie, ale aj zdravý rozum – aby sa viac venoval svojmu vlastnému ľudu a jeho prosperite a aby zanechal jadrový program, pretože jeho krajina ho nepotrebuje.

"Dúfam, že sa uzdraví, a taktiež, že zmení svoje postoje voči Izraelu. My voči nemu neprechovávame nenávistné postoje, sme veľmi dobrými priateľmi iránskeho ľudu, v Izraeli máme početnú iránsku komunitu," povedal.

Ľudia v Iráne by sa mali podľa neho zobudiť. Poukázal na úlohu žien, ktorých politická sila v Iráne je na vzostupe. Ešte to však potrvá, ale jedného dňa sa vplyv žien v iránskej politike presadí, verí Ben Šitrit.

Libanonské hnutie Hizballáh, ktoré je podporované Iránom, označil Ben Šitrit za teroristickú organizáciu, ktorá škodí samotnému Libanonu. "Libanon by mal byť chránený od Hizballáhu," povedal. Ak sa Libanon stane ďalšou arabskou krajinou, ktorá sa ocitne v chaose, situácia na Blízkom východe ako celku sa výrazne zhorší, uviedol a poukázal na nestabilnú situáciu v Sýrii, Iraku, Jemene, Afganistane a Pakistane.

V súvislosti s vojenskými akciami v Gaze v lete minulého roka a kritikou medzinárodných ľudskoprávnych organizácií Ben Šitrit pripustil, že Izrael nie je dokonalou krajinou. Jedným dychom však dodal, že ľudia z týchto organizácií by si mali prísť vyskúšať žiť do miest, ktoré sa nachádzajú pod paľbou rakiet zo strany Hamasu. Na to, aby v Gaze zavládol pokoj, sa musia radikáli vzdať zbraní – Izrael k nim bude potom ústretový. Pripomenul, že Izrael sa stiahol z Gazy ešte v roku 2005 a Hamas túto situáciu zneužil na pretvorenie Gazy na raketovú základňu.

Izrael podľa neho na vlaňajšie raketové útoky zareagoval primerane. "Ak by šlo o vojenské kapacity, Izrael by bol schopný zničiť Gazu v priebehu minúty. Neurobili sme to. Dávali sme si veľký pozor, aby sme nezasiahli civilistov, aj keď mnohí z nich nanešťastie zahynuli. Nie je to však naša vina, ale vina Hamasu, ktorý ich používa ako živé štíty," povedal.

Poznamenal však, že v súčasnosti sa najväčšie krviprelievanie odohráva medzi Arabmi navzájom – v Sýrii, na územiach ovládaných Islamským štátom, medzi sunnitmi a šiitmi, v Jemene či Líbyi. Ľudskoprávne organizácie by mali zamerať pozornosť práve týmto smerom, kde hynú státisíce ľudí, zdôraznil Ben Šitrit.

Napriek všetkému je Ben Šitrit podľa vlastných slov "absolútne optimistický", čo sa týka vývoja mierového procesu s Palestínčanmi. Dúfa, že Palestínčania si uvedomia potrebu rokovaní s Izraelom a nevyhnutnosť vyriešiť tento problém raz a navždy. Zdôraznil, že izraelská vláda je pripravená dať zelenú vzniku palestínskeho štátu. Táto mierová dohoda však už podľa neho musí byť definitívna, pričom Izrael samotný je ochotný pre to urobiť čokoľvek, dodal generálny riaditeľ izraelského ministerstva zahraničných vecí Nisim Ben Šitrit.