Britská zástava veje pred Londýnskou vežou Big Ben neďaleko britského parlamentu v Londýne. Britská vláda oznámila, že oficiálne spustí proces svojho odchodu z EÚ v stredu 29. marca. Foto: TASR
Aktiváciou článku 50 Lisabonskej zmluvy sa spustí proces odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ.
Bratislava 29. marca (Teraz.sk/TASR) - Britský veľvyslanec pri Európskej únii Tim Barrow bude tým, kto dnes odovzdá predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi oficiálny list, ktorým Spojené kráľovstvo oznámi svoj zámer vystúpiť z EÚ.
Od momentu prebratia listu sa začne "spätné odpočítavanie", ktoré by sa malo skončiť skutočným vystúpením Británie z EÚ o dva roky, koncom marca 2019, ak sa vyjednávacie strany - Spojené kráľovstvo a zvyšných 27 členských krajín EÚ - spoločne nedohodnú na predĺžení tohto obdobia.
Rovnako dnes britská premiérka Theresa Mayová informuje britský parlament, že Spojené kráľovstvo aktivovalo článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý stanovuje podmienky pre rokovania o brexite medzi Londýnom a Bruselom.
Teraz.sk prináša 15 udalostí, ktorými Británia prešla od úvah o referende o vystúpení z EÚ po dnes.
1.
Lídri európskej dvadsaťosmičky "jednohlasne potvrdili podporu" dohode s Britániou, na twitterovom účte to oznámil predseda Európskej rady Donald Tusk. Európska únia dala dohodou, ktorú odsúhlasili lídri členských štátov na summite v Bruseli 18. - 19. februára 2016 , šancu Británii zostať v dvadsaťosemčlenom bloku.
2.
Referendum o zotrvaní Spojeného kráľovstva v Európskej únii sa uskutoční 23. júna 2016. Rozhodla o tom 20. februára 2016 britská vláda na svojom mimoriadnom zasadaní v Londýne. Na archívnej snímke autobus oblepený plagátmi z kampane šéfa strany UKIP Nigela Faragea v Londýne.Foto: TASR/AP
3.
Britskí voliči 23. júna 2016 v referende rozhodli o vystúpení svojej krajiny z Európskej únie. Po sčítaní všetkých hlasov to oficiálne oznámila volebná komisia Spojeného kráľovstva. Predsedníčka volebnej komisie Jenny Watsonová na radnici v severoanglickom Machestri uviedla, že potvrdzuje celkovo 33.577.342 odovzdaných hlasov. Z nich 16.141.241 bolo za zotrvanie Británie v EÚ a 17.410.742 za vystúpenie z únie. Zvyšných 25.359 hlasov bolo neplatných. Interiér volebnej miestnosti , ktorá sa nachádza "v pube bez mena" v Londýne počas referenda vo štvrtok 23. júna 2016. Foto: TASR/AP
Za tzv. brexit teda hlasovalo 51,9 percenta zúčastnených voličov, pokým za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ sa ich vyslovilo 48,1 percenta. Účasť na referende dosiahla 72,2 percenta registrovaných voličov. Vystúpenie z EÚ získalo väčšinu hlasov v Anglicku a vo Walese, zatiaľ čo opačný tábor zvíťazil v Škótsku a v Severnom Írsku.
Odporcovia brexitu mali prevahu vo všetkých volebných obvodoch na území Škótska, ako aj vo väčšine častí Londýna, v Liverpoole či Newcastli. V Anglicku hlasovalo za vystúpenie z EÚ 53,4 percenta voličov, opačný názor vyslovilo 46,6 tamojších hlasujúcich. Odporcovia brexitu sledujú výsledky sčítavania hlasov v historickom referende o členstve Spojeného kráľovstva v EÚ v Royal Festival Hall v Londýne.Foto: TASR/AP
Vo Walese bol pomer hlasov 52,5 k 47,5 percenta v prospech brexitu. Škótski voliči sa jasnou väčšinou 62,0 percenta vyslovili za zotrvanie Británie v únii, proti nemu tam hlasovalo 38,0 percenta zúčastnených. V Severnom Írsku dopadlo hlasovanie pomerom 55,8 k 44,2 percenta v prospech pokračovanie britského členstva v EÚ.
4.
Theresa Mayová bola 11. júla 2016 zvolená za novú predsedníčku britskej Konzervatívnej strany s "okamžitou platnosťou" a stala sa tak novou premiérkou Británie.
5.
Britský premiér David Cameron sa 13. júla 2016 definitívne rozlúčil s rezidenciou na Downing Street 10 a sprevádzaný manželkou a troma deťmi navštívil kráľovnú v Buckinghamskom paláci, ktorej oficiálne odovzdal svoju rezignáciu. Odstupujúci britský premiér David Cameron, jeho manželka Samatha a deti Nancy, Florence a Elwen (zľava) odchádzajú z Downing Street 10 v Londýne v stredu 13. júla 2016.Foto: TASR/AP
6.
Buckinghamský palác 13. júla 2016 potvrdil, že kráľovná Alžbeta II. demisiu Davida Camerona prijala. Ihneď nato dorazila do kráľovského paláca nová predsedníčka Konzervatívnej strany Theresa Mayová, ktorú kráľovná poverila zostavením novej vlády. Theresa Mayová a kráľovná Alžbeta II.Foto: TASR/AP
7.
Britský najvyšší súd 24. januára 2017 rozhodol, že vláda premiérky Theresy Mayovej musí získať súhlas parlamentu, kým spustí proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, teda tzv. brexit. Rozhodnutie súdu donútilo vládu, aby predložila príslušný návrh zákona v parlamente - to poskytlo politikom orientovaným na EÚ šancu, že zmäkčia podmienky odchodu Spojeného kráľovstva z Únie.
8.
Aktivisti kampane za odchod namietli proti verdiktu súdu tvrdiac, že parlament by nemal mať moc zvrátiť vôľu voličov, ktorí v referende rozhodli o brexite, čiže odchode Británie z 28-člennej Únie. Podnet na súd podala 24. januára 2017 podnikateľka vo finančníctve Gina Millerová, aby donútila vládu najprv žiadať parlament o schválenie brexitu a až potom aktivovala článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa spúšťa proces rokovaní o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Gina Millerová.Foto: TASR/AP
Odchod z EÚ zmení základné práva občanov a toto nemožno urobiť bez hlasovania zákonodarcov, argumentovala Millerová. Mayová tvrdila, že výsledok referenda jej dáva mandát vyviesť Britániu z 28-člennej Únie a že diskusia o detailoch jej stratégie s parlamentom by oslabila rokovaciu pozíciu vlády.
9.
Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu dali 8. februára 2017 vláde premiérky Theresy Maovej "zelenú", aby spustila proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie na základe článku 50 Lisabonskej zmluvy. Poslanci po trojdňovej rozprave vo večerných hodinách pomerom hlasov 494 k 122 v treťom čítaní schválili návrh zákona o notifikácii vystúpenia z EÚ, ktorým Británia spustí dva roky oficiálnych rokovaní o svojom odchode z Únie. Škótsky parlament 7.2.2017 pomerom hlasov 90 k 34 hlasoval proti schváleniu zákona o spustení brexitu, jeho hlasovanie však malo iba symbolický význam.
10.
Britská Snemovňa lordov začala 20. februára 2017 dvojdňovú rozpravu o návrhu zákona o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Na snímke britská Snemovňa lordov počas rozpravy o návrhu zákona o vystúpení Spojeného kráľovstva z Euróspkej únie v Londýne 20. februára 2017. Foto: TASR/AP
11.
Snemovňa lordov britského parlamentu schválila 1. marca 2017 dodatok k zákonu o brexite, ktorý chráni práva troch miliónov občanov Európskej únie žijúcich v Británii. Schválenie dodatku hornou komorou britského parlamentu znamená, že vláda premiérky Theresy Mayovej bude musieť do troch mesiacov od iniciovania brexitu predložiť návrhy na zaručenie práv občanov EÚ žijúcich v Británii. Snemovňa lordov hlasovala za dodatok k návrhu zákona o brexite v pomere 358 k 256.
12.
Lord Michael Heseltine (83), bývalý námestník britskej premiérky Margaret Thatcherovej, bol 7. marca 2017 vládou Theresy Mayovej zbavený funkcie poradcu vlády pre viacero oblastí po tom, ako sa v Snemovni lordov postavil na čelo rebélie proti vládnym zákonom týkajúcim sa brexitu. Mayová zbavila Heseltina všetkých piatich vládnych funkcií po tom, ako v hornej snemovni predniesol prejav, v ktorom žiadal, aby parlament mal právo vetovať výsledok vyjednávania vlády s Bruselom ohľadom brexitu, čím - spolu s ďalšími 13 konzervatívcami podporil opozičných labouristov.
13.
Horná komora britského parlamentu 7. marca 2017 schválila ďalší dodatok k návrhu zákona britskej premiérky Theresy Mayovej, ktorým sa spustia formálne rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Požaduje sa v ňom, aby konečnú dohodu medzi Londýnom a Bruselom o tzv. brexite ešte schválili obe komory parlamentu. Snemovňa lordov prijala dodatok navrhovaný opozičnými labouristami po trojhodinovej rozprave v pomere 366 ku 268 hlasom.
14.
Britský parlament 13. marca 2017 schválil v pôvodnej podobe návrh zákona o brexite. Stalo sa tak po tom, ako horná komora parlamentu - Snemovňa lordov - netrvala na dvoch dodatkoch, ktoré do zákona presadila a Dolná snemovňa ich krátko predtým zamietla. Premiérke Therese Mayovej to umožňuje iniciovať článok 50 Lisabonskej zmluvy.
Dolná snemovňa 13.3. najprv zamietla dva dodatky k návrhu zákona o brexite, ktoré začiatkom marca odhlasovala horná komora parlamentu - Snemovňa lordov. Tá následne o zákone opäť hlasovala, tentoraz však svoj odpor vzdala a schválila ho bez dodatkov. Prvý odmietla pomerom hlasov 274:135, druhý 274:118. Zákon o brexite bol tak definitívne schválený. Horná komora pozmenila vládny návrh zákona dvoma dodatkami: jeden chráni práva občanov EÚ žijúcich v Británii a druhý zaručuje britskému parlamentu hlasovanie o akejkoľvek dosiahnutej dohode o brexite ešte skôr, ako ju ratifikuje Európsky parlament.
15.
Kráľovná Alžbeta II. schválila 16. marca 2017 návrh zákona umožňujúci Británii začať proces odchodu z Európskej únie. Z návrhu sa tak stal zákon.
.
V článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009, je špecifikovaná procedúra dobrovoľného odchodu členského štátu z EÚ.
Článok 50 Lisabonskej zmluvy stanovuje, že: 1. Každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami. 2. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. V zmysle usmernení Európskej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu, ktorá ustanoví spôsob jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Táto dohoda sa dojedná v súlade s článkom 218 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V mene EÚ ju uzatvára Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po udelení súhlasu Európskeho parlamentu. 3. Zmluvy sa prestanú vzťahovať na dotknutý členský štát odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení alebo v prípade, ak sa tak nestane, dva roky po oznámení uvedenom v odseku 2, pokiaľ Európska rada jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty po dohode s dotknutým členským štátom. 4. Na účely odsekov 2 a 3 sa člen Európskej rady alebo Rady, ktorý zastupuje vystupujúci členský štát, nezúčastňuje na rokovaniach alebo rozhodnutiach Rady alebo Európskej rady, ktoré sa ho týkajú. Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 5. Ak štát, ktorý vystúpil z Únie, opätovne požiada o členstvo, takáto žiadosť podlieha postupu uvedenému v článku 49.
Lisabonskú zmluvu podpísali členské štáty EÚ 13. decembra 2007. Je to medzinárodná zmluva, ktorá novelizuje dva dokumenty: a) Maastrichtskú dohodu platnú od roku 1993 - v aktualizovanej podobe z roku 2007 známu pod názvom Zmluva o Európskej únii (TEU); b) Rímske zmluvy z roku 1957 - v aktualizovanej podobe z roku 2007 známe pod názvom Zmluva o fungovaní Európskej únie (TFEU).
Pre dokreslenie citujeme aj text článku 49 Zmluvy o EÚ, ktorý stanovuje princípy vstupu krajiny do Európskej únie: O členstvo v Únii môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty uvedené v článku 2 a zaviaže sa ich podporovať. Táto žiadosť sa oznámi Európskemu parlamentu a národným parlamentom. Žiadajúci štát zašle svoju žiadosť Rade, ktorá sa uznáša jednomyseľne po porade s Komisiou a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich poslancov. Zohľadnia sa podmienky prípustnosti schválené Európskou radou.
Podmienky prijatia a úpravy zmlúv, na ktorých je založená Únia a ktoré prijatie vyvolá, sú predmetom dohody medzi členskými štátmi a štátom žiadajúcim o prijatie. Táto dohoda sa predloží na ratifikáciu všetkým zmluvným štátom v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.
