Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Španielsky premiér Mariano Rajoy sa ešte pred hlasovaním v parlamente poďakoval všetkým Španielom a vyhlásil, že je hrdý na výsledky svojho kabinetu.
Autor TASR
,aktualizované Madrid 1. júna (TASR) - Poslanci španielskeho parlamentu vyslovili v piatok nedôveru vláde premiéra Mariana Rajoya. Príslušný návrh podporilo 180 poslancov, proti ich bolo 169, jeden sa zdržal. Informovala o tom televízia TVE.
Španielsky premiér Mariano Rajoy sa ešte pred hlasovaním v parlamente poďakoval všetkým Španielom a vyhlásil, že je hrdý na výsledky svojho kabinetu. Následne - ako sľúbil - zagratuloval lídrovi opozičnej Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE) Pedrovi Sánchezovi. Ten sa na základe zákona, ktorý má zabrániť mocenskému vákuu, okamžite stal novým premiérom.
Ide o historicky prvé vyjadrenie nedôvery vláde v novodobých dejinách Španielska. Iniciovali ho opoziční socialisti, ktorí však na takýto krok dlho nemali potrebnú väčšinu 176 hlasov (disponujú len 84 poslancami).
Premiér Mariano Rajoy stál od jesene 2016 na čele menšinovej vlády, keďže predčasné parlamentné voľby nepriniesli jasnú väčšinu pre žiaden politický tábor.
1. Adolfo Suárez González - Únia demokratického stredu (UCD)
Španielsky pravicovo orientovaný politik, prvý demokraticky zvolený premiér Španielska po ére diktátora Francisca Franca. Podarilo sa mu zostaviť vládu v rokoch 1976 a 1979, ale 21. januára 1981 podal demisiu. Počas rokovaní o jeho nástupcovi vtrhol do parlamentu armádny dôstojník, ktorý začal strieľať. Jeho pokus o vojenský prevrat sa však nevydaril a boli znovu vyhlásené demokratické voľby.
2. Leopoldo Calvo-Sotelo Bustelo - Únia demokratického stredu (UCD)
Španielsku vládu viedol iba krátko od 25. februára 1981 do konca novembra 1982.
3. Felipe González Márquez - Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE)
Španielskym premiérom bol od 1. decembra 1982 do 4. mája 1996. Bol jednou z najdlhšie vládnucich politikov v novodobej histórii Španielska. Pod jeho vedením sa strane PSOE podarilo dvakrát po sebe získať absolútnu väčšinu v španielskom parlamente.
4. José María Aznar López - Ľudová strana (PP)
Vo funkcii španielskeho premiéra bol od 4. mája 1996 do 16. apríla 2004.
5. José Luis Rodríguez Zapatero - Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE)
Po marcových parlamentných voľbách vytvoril svoju prvú vládu 18. apríla 2004. Jeho strana zvíťazila v parlamentných voľbách aj druhý raz po sebe. Druhý Zapaterov kabinet bol pri moci do decembra 2011.
6. Mariano Rajoy - Ľudová strana (PP)
Poslanci zvolili lídra ľudovcov do čela vlády 20. decembra 2011 po tom, čo jeho stredopravá strana triumfovala v parlamentných voľbách nad socialistami. Svoju novú vládu predstavil 21. decembra 2011. Za hlavný cieľ svojej vlády v rokov 2011-2015 si stanovil oživenie španielskej ekonomiky po šesťročnej recesii.
Po voľbách z decembra 2015 sa v Španielsku nepodarilo zostaviť riadnu funkčnú vládu. Mariano Rajoy v januári 2016 premiérske poverenie odmietol s tým, že nemá za sebou potrebnú väčšinu v zákonodarnom zbore.
Patovú situáciu sa podarilo vyriešiť až po opakovaných voľbách z júna 2016. Vládu opäť zostavil Mariano Rajoy, avšak len menšinovú, pretože žiaden z politických táborov nezískal parlamentnú väčšinu.
Španielsky premiér Mariano Rajoy sa ešte pred hlasovaním v parlamente poďakoval všetkým Španielom a vyhlásil, že je hrdý na výsledky svojho kabinetu. Následne - ako sľúbil - zagratuloval lídrovi opozičnej Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE) Pedrovi Sánchezovi. Ten sa na základe zákona, ktorý má zabrániť mocenskému vákuu, okamžite stal novým premiérom.
Ide o historicky prvé vyjadrenie nedôvery vláde v novodobých dejinách Španielska. Iniciovali ho opoziční socialisti, ktorí však na takýto krok dlho nemali potrebnú väčšinu 176 hlasov (disponujú len 84 poslancami).
Premiér Mariano Rajoy stál od jesene 2016 na čele menšinovej vlády, keďže predčasné parlamentné voľby nepriniesli jasnú väčšinu pre žiaden politický tábor.
Prehľad španielskych premiérov od pádu Francovej diktatúry v roku 1975
1. Adolfo Suárez González - Únia demokratického stredu (UCD)
Španielsky pravicovo orientovaný politik, prvý demokraticky zvolený premiér Španielska po ére diktátora Francisca Franca. Podarilo sa mu zostaviť vládu v rokoch 1976 a 1979, ale 21. januára 1981 podal demisiu. Počas rokovaní o jeho nástupcovi vtrhol do parlamentu armádny dôstojník, ktorý začal strieľať. Jeho pokus o vojenský prevrat sa však nevydaril a boli znovu vyhlásené demokratické voľby.
2. Leopoldo Calvo-Sotelo Bustelo - Únia demokratického stredu (UCD)
Španielsku vládu viedol iba krátko od 25. februára 1981 do konca novembra 1982.
3. Felipe González Márquez - Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE)
Španielskym premiérom bol od 1. decembra 1982 do 4. mája 1996. Bol jednou z najdlhšie vládnucich politikov v novodobej histórii Španielska. Pod jeho vedením sa strane PSOE podarilo dvakrát po sebe získať absolútnu väčšinu v španielskom parlamente.
4. José María Aznar López - Ľudová strana (PP)
Vo funkcii španielskeho premiéra bol od 4. mája 1996 do 16. apríla 2004.
5. José Luis Rodríguez Zapatero - Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE)
Po marcových parlamentných voľbách vytvoril svoju prvú vládu 18. apríla 2004. Jeho strana zvíťazila v parlamentných voľbách aj druhý raz po sebe. Druhý Zapaterov kabinet bol pri moci do decembra 2011.
6. Mariano Rajoy - Ľudová strana (PP)
Poslanci zvolili lídra ľudovcov do čela vlády 20. decembra 2011 po tom, čo jeho stredopravá strana triumfovala v parlamentných voľbách nad socialistami. Svoju novú vládu predstavil 21. decembra 2011. Za hlavný cieľ svojej vlády v rokov 2011-2015 si stanovil oživenie španielskej ekonomiky po šesťročnej recesii.
Po voľbách z decembra 2015 sa v Španielsku nepodarilo zostaviť riadnu funkčnú vládu. Mariano Rajoy v januári 2016 premiérske poverenie odmietol s tým, že nemá za sebou potrebnú väčšinu v zákonodarnom zbore.
Patovú situáciu sa podarilo vyriešiť až po opakovaných voľbách z júna 2016. Vládu opäť zostavil Mariano Rajoy, avšak len menšinovú, pretože žiaden z politických táborov nezískal parlamentnú väčšinu.
