Nová šéfka britskej Konzervatívnej strany vzdala hold Cameronovi, ktorého nazvala moderným premiérom, a vyhlásila, že jej vláda bude budovať lepšiu Britániu.
Londýn 14. júla (TASR) - Britská kráľovná Alžbeta II. prijala v stredu rezignáciu premiéra Davida Camerona a hneď nato poverila zostavením novej vlády jeho nástupkyňu na čele Konzervatívnej strany Theresu Mayovú. Informovala o tom televízia BBC.
Nová premiérka sprevádzaná manželom Philipom sa po príchode z Buckinghamského paláca do oficiálnej premiérskej rezidencie na Downing Street 10 prvýkrát prihovorila národu.
Vzdala hold svojmu predchodcovi Cameronovi, ktorého nazvala "moderným premiérom", a vyhlásila, že jej vláda bude "budovať lepšiu Britániu". Zaviazala sa posilňovať to, čo spája národy Spojeného kráľovstva a za svoje priority označila sociálnu spravodlivosť a záujmy pracujúcich.
"Ak ste z bežnej rodiny z pracujúcej triedy, váš život je oveľa menej bezpečný, ako si mnohí vo Westminsteri uvedomujú," povedala v narážke na britský parlament. "Vláda nebude vedená záujmami zopár privilegovaných ľudí, ale vašimi záujmami," pokračovala.
Po referende o členstve v EÚ čelí Británia "obdobiu veľkej národnej zmeny", dodala Mayová. Británia podľa nej zaujme odvážnu novú, pozitívnu úlohu vo svete. "Spoločne vybudujeme lepšiu Britániu," citovala ju agentúra DPA.
Nová britská vláda
Nová britská premiérka Theresa Mayová dnes vymenovala za ministra zahraničných vecí vo svojej vláde londýnskeho starostu Borisa Johnsona, ktorý bol jedným z vodcov kampane za odchod Británie z EÚ - Vote Leave. Nebude však zodpovedný za rokovania o vystúpení z EÚ, tie bude mať na starosti osobitný "minister pre brexit". Funkciu tohto ministra Mayová podľa agentúry AP zverila skúsenému konzervatívnemu euroskeptickému poslancovi Davidovi Davisovi. AP o ňom uvádza, že sa často dostával do sporov s Mayovou ako ministerkou vnútra kvôli veciam týkajúcim sa súkromia a slobody slova. Kritizoval právomoci britskej tajnej služby, ktoré podľa neho príliš zasahovali do súkromia ľudí. Už dlho bojoval za odchod z EÚ.
Za ministra financií si vybrala po rezignácii Georga Osborna doterajšieho ministra zahraničných vecí Philipa Hammonda. Oznámila to tlačová agentúra DPA.
Za nového ministra financií Mayová vymenovala Philipa Hammonda, ktorý bol v Cameronovej vláde v rokoch 2014-2016 ministrom zahraničných vecí. Predtým zastával funkcie ministrov obrany a dopravy. Vo funkcii strieda Georga Osborna, ktorý na kreslo vo vláde rezignoval.
Novou ministerkou vnútra bude Amber Ruddová. Rezort prevezme po Therese Mayovej, ktorá bola ministerkou vnútra v Cameronovej vláde šesť rokov. Ruddovú pred rokom vymenovali za ministerku energetiky a pre klimatické zmeny.
Ministrom obrany podľa BBC zostáva Michael Fallon, ktorý túto funkciu zastáva od roku 2014.
Za ministra pre medzinárodný obchod menovala Mayová Liama Foxa, bývalého ministra obrany, ktorý bol jedným z jej protikandidátov v súboji o kreslo predsedu konzervatívcov. Patril medzi veľkých podporovateľov kampane za vystúpenie z EÚ.
Reakcie politikov:
Congratulations to the new Prime Minister @theresa_may - despite our differences, I hope we can build a constructive working relationship
Nová šéfka britskej Konzervatívnej strany Theresa Mayová (vľavo) sa v stredu 13. júla 2016 stala novou britskou premiérkou, keď prijala od kráľovnej Alžbety II. oficiálne poverenie na zostavenie novej vlády v Buckinghamskom paláci v Londýne.Foto: TASR/AP
Kto je Theresa Mayová?
Merkelová: Zaželala Mayovej veľa úspechov
Nemecká kancelárka Angela Merkelová zagratulovala v stredu večer novej britskej premiérke Therese Mayovej, ktorá sa ujala postu ministerskej predsedníčky iba ako druhá žena v dejinách tejto ostrovnej krajiny. Informovala o tom v noci nadnes agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie Berlína.
Merkelovej hovorca Steffen Seibert spresnil, že nemecká líderka telefonicky zaželala Mayovej mnoho úspechov v premiérskom kresle a vyjadrila nádej v pokračovanie spolupráce a priateľských vzťahov medzi oboma krajinami, a to i v rámci nastávajúcich rokovaní ohľadom vystúpenia Británie z Európskej únie.
O svojej strane tvrdí, že je jej vlasteneckou povinnosťou zjednotiť sa a vládnuť v najlepšom záujme celej krajiny. "Potrebujeme smelú, novú pozitívnu predstavu budúcnosti našej krajiny, ktorá bude fungovať nielen pre zopár privilegovaných, ale pre každého z nás," citovala ju BBC vo svojom profile.
V kampani pred júnovým referendom podporovala zotrvanie Británie v Európskej únii, ale teraz hovorí, že víťazstvo zástancov tzv. brexitu treba rešpektovať. Nemieni tolerovať pokusy o zotrvanie v EÚ alebo návrat do únie "cez zadné dvere či druhé referendum". Vyhlásila tiež, že ďalšie parlamentné voľby v Británii nebudú skôr ako v roku 2020.
Proces vystúpenia z EÚ na základe článku 50 Lisabonskej zmluvy Mayová nechce aktivovať skôr ako koncom roka 2016, aby mala Británia čas pripraviť sa na to, čo chce dosiahnuť pri vyjednávaní.
Zachovanie prístupu britských podnikov na jednotný trh s tovarom a službami zostáva pre ňu prioritou, súčasne však chce, aby mala Británia väčšiu kontrolu nad počtom ľudí prichádzajúcich z iných krajín EÚ. Postavenie občanov iných krajín EÚ, ktorí žijú v Británii, bude podľa Mayovej súčasťou nadchádzajúcich rokovaní o brexite a Mayová im odmieta zaručiť, že môžu zostať, uviedla BBC.
Mayová tiež naznačila, že migrácia do Británie pred jej odchodom z EÚ môže ešte vzrásť, cieľom vlády je však dostať ju pod hranicu 100.000 ľudí ročne.
Do parlamentu bola Mayová prvýkrát zvolená v roku 1997. Opakovane vyzývala na odstúpenie Británie od Európskeho dohovoru o ľudských právach, ale vyjadrila sa, že ak sa stane premiérkou, nebude takýto krok presadzovať, pretože nemá podporu parlamentnej väčšiny.
Ešte pred vstupom do parlamentu pracovala v centrálnej banke Spojeného kráľovstva (Bank of England).
V roku 2013 o sebe prezradila, že je diabetičkou prvého typu. Vyrástla v grófstve Oxfordshire ako jediné dieťa anglikánskeho vikára. S budúcim manželom Philipom sa zoznámila na univerzite, kde študovala geografiu. Manželstvo uzavreli v roku 1980 a deti nemajú, dodala BBC.
- Zmenu volebného zákona, ktorej výsledkom by bol vyšší podiel poslancov Národnej rady (NR) SR z regiónov Slovenska, podporuje 67 percent respondentov, proti takejto zmene je 23,1 percenta respondentov reprezentatívneho prieskumu agentúry AKO.
