Brusel 18. marca (TASR) - Lídri krajín EÚ dosiahli dnes, počas druhého dňa summitu v Bruseli, dohodu s Tureckom o riešení migračnej krízy, v rámci ktorej majú byť vracaní nelegálni migranti, prichádzajúci do Grécka cez Egejské more.

Prostredníctvom Twitteru to oznámil predseda Európskej rady Donald Tusk, podľa ktorého bola dohoda prijatá "jednomyseľne".

Now unanimous agreement between all EU HoSG and Turkey's PM on EU-Turkey Statement

— Donald Tusk (@eucopresident) March 18, 2016

Posledným potrebným krokom bol súhlas tureckého premiéra Ahmeta Davutogla, s ktorým sa dnes lídri stretli v Bruseli.

Novú dohodu pred jej prijatím kritizovali ľudskoprávni aktivisti kvôli ustanoveniam predpokladajúcim možnosť hromadného presídľovania utečencov. Európska komisia i šéf Európskej rady pred summitom upozornili, že všetky žiadosti o azyl budú posudzované individuálne s možnosťou odvolať sa.

Dohoda predpokladá presídlenie 72.000 sýrskych žiadateľov o azyl podľa schémy 1:1, teda že za každého nelegálneho sýrskeho utečenca vráteného z gréckych ostrovov bude presídlený priamo z Turecka jeden občan Sýrie s nárokom na medzinárodnú ochranu.

EÚ tvrdí, že tento krok je kľúčom pre zastavenie kriminálnikov pašujúcich ľudí cez Egejské more.

Program výmeny jeden za jedného prestane platiť po dosiahnutí hranice 72.000 presídlených utečencov, pričom nepôjde o nové záväzky pre národné vlády, ale o schémy prerozdeľovania a presídľovania migrantov prijaté ešte vlani.


Český premiér Bohuslav Sobotka potvrdil dohodu prostredníctvom Twitteru

Dosiahnutie konsenzu potvrdil prostredníctvom Twitteru aj český premiér Bohuslav Sobotka. "Dohoda s Tureckom schválená. Všetci nelegálni migranti, ktorí dorazia do Grécka z Turecka, počínajúc 20. marcom, budú vrátení," napísal Sobotka.

Dohoda s Tureckem schválena. Všichni nelegální migranti, kteří dorazí do Řecka z Turecka počínaje 20.3. budou vráceni zpět! #EUCO

— Bohuslav Sobotka (@SlavekSobotka) 18. marca 2016

Davutoglu v Bruseli odkázal, že Turecko s utečencami nekupčí

Turecký premiér Ahmet Davutoglu dnes pred oficiálnym rokovaním s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom o spoločnom postoji európskych lídrov k migračnej dohode medzi EÚ s Tureckom upozornil, že pre jeho krajinu problém utečencov nepredstavuje "predmet kupčenia".

Davutoglu to vyhlásil predstaviteľom médií pred začiatkom rokovaní s Tuskom, predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a holandským premiérom Markom Ruttem, ktorého krajina v súčasnosti zabezpečuje predsedníctvo EÚ.

Rokovania v tomto formáte sa začali o 08.30 h a krátko pred obedom bola nahlásená "technická prestávka", čo znamená, že jedna zo strán si vyžiadala čas na dodatočné preskúmanie predloženého dokumentu, ktorého cieľom je zastavenie prílivu migrantov do Európy.

Pokračovanie rokovaní lídrov 28 členských krajín by malo pokračovať o 13.00 h miestneho času, ak sa turecký premiér vyjadrí v prospech spoločného dokumentu európskej dvadsaťosmičky.

"Pre nás, pre Turecko, problém utečencov nie je predmetom kupčenia, ale otázkou ľudských hodnôt a európskych hodnôt," povedal turecký premiér novinárom. Dodal, že jeho krajina doteraz prijala 2,7 milióna utečencov bez akejkoľvek pomoci zvonku.

Davutoglu zároveň zdôraznil, že Turecko nezávisle od toho, či sa podarí uzavrieť dohodu s EÚ, bude pokračovať vo svojej politike prijímania utečencov z humanitárneho hľadiska.

"EÚ a Turecko majú rovnaký cieľ: pomôcť sýrskym utečencom. (...) Dnes pokračujeme v konzultáciách s európskymi lídrami a som si istý, že dosiahneme náš cieľ pomôcť utečencom a prehĺbiť naše vzájomné vzťahy," uviedol Davutoglu. Dodal, že je v tomto smere optimista.

Migračná dohoda vstúpi do platnosti 20. marca

Foto: TASR/AP

Dohoda oficiálne vstúpi do platnosti v nedeľu 20. marca.

Predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý predsedal dvojdňovému summitu lídrov EÚ, ocenil, že táto dohoda bola prijatá jednomyseľne, tak zo strany všetkých 28 členských krajín únie, ako aj zo strany tureckého premiéra Ahmeta Davutogla.

Niektorí lídri EÚ migračnú dohodu označili za dokument, ktorý môže zmeniť "pravidlá hry" v oblasti nelegálnej migrácie. Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite však po skončení summitu reagovala opatrnejšie, keď sa vyjadrila, že "skúška implementácie dohody začína v nedeľu".

Dohoda v číselnom vyjadrení znamená presídlenie 72.000 sýrskych utečencov z tureckého územia do krajín únie. Turecko výmenou za súhlas s dohodou očakáva od Bruselu rýchlejšie vyplácanie troch miliárd eur dohodnutých v rámci takzvaného akčného plánu a tiež dodatočnú finančnú pomoc, ak sa táto suma - určená pre sýrskych utečencov v Turecku - vyčerpá do konca roku 2018.

Dosiahnutá dohoda predvída liberalizáciu krátkodobých trojmesačných víz do EÚ pre občanov Turecka, ak ich krajina do konca júna splní sériu technických kritérií.

V oblasti urýchlenia prístupových rokovaní o členstve Turecka v EÚ sa premiéri dohodli na tom, že bude otvorená prístupová kapitola o finančných a rozpočtových opatreniach, ktoré nepatrí medzi "sporné" kapitoly.

Reakcie na dohodu EÚ s Tureckom o migrantoch

Foto: TASR/AP

Cieľom dohody medzi EÚ a Tureckom o utečencoch je odradiť prevádzačov a podporiť legálnu migráciu, aby sa zabránilo umieraniu detí a žien v Egejskom mori. Na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom to dnes po skončení summitu EÚ povedal turecký premiér Ahmet Davutoglu.

Podľa neho ide o "veľmi spravodlivé riešenie" pre utečencov, ktorí si zvolia cestu legálnej migrácie. Jeho súčasťou je aj zdieľanie nákladov. Davutoglu zdôraznil, že celkovo šesť miliárd eur, ktoré EÚ uvoľní na pomoc pre sýrskych utečencov, si neponechá Turecko, ale dostanú ich migranti. Časť finančných prostriedkov však bude určená aj pre vytvorenie chránených zón v Sýrii pre takýchto utečencov.

Za dôležitý aspekt považuje Davutoglu Tureckom požadovanú liberalizáciu vízového režimu, ktorá by mala byť realitou do konca júna. Turecko musí splniť 72 podmienok, zatiaľ tak urobilo v 37 bodoch. Davutoglu vyjadril nádej, že Ankara splní všetky požiadavky do začiatku mája.

Podľa Junckera stoja EÚ a najmä Grécko napriek dohode pred herkulovskou úlohou. Na jej zvládnutie bude treba 4000 zamestnancov pohraničnej agentúry Frontex a Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO). V nasledujúcich šiestich mesiacoch si to vyžiada náklady 280-300 miliónov eur. Juncker v tejto súvislosti oznámil, že vymenoval koordinátora EÚ pre implementáciu dohody s Tureckom. Stal sa ním Holanďan Maarten Verwey, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová po dvojdňových tvrdých rokovaniach konštatovala, že Európa zvládne aj túto zaťažkávaciu skúšku. "Po 20. marci (...) Turecko vezme späť všetkých nelegálnych migrantov," vyhlásila. Každý, kto sa vydá na túto nebezpečnú cestu, riskuje nielen svoj život, ale ani nemá vyhliadky na úspech, dodala Merkelová.

Rakúsky kancelár Werner Faymann sa domnieva, že dohoda o utečencoch bude účinná. Model prijatia 72.000 sýrskych utečencov treba podľa neho po jednom až dvoch mesiacoch znova preskúmať. Faymann tiež očakáva ďalšie diskusie v krajinách EÚ o rozdelení utečencov. Myslí si, že keby každá krajina EÚ tak ako Rakúsko prijala množstvo utečencov zodpovedajúce počtu obyvateľov, EÚ by mohla pojať približne dva milióny migrantov.

Maďarský premiér Viktor Orbán je s výsledkami summitu EÚ spokojný, pretože jeho krajina nie je povinná prijať utečencov. "Najväčšiu hrozbu sme odvrátili," citovala ho agentúra MTI. Orbán narážal na to, že neboli stanovené povinné utečenecké kvóty. Maďarsko si môže "vydýchnuť", pretože tentoraz nemuselo zaujať postoj k prerozdeľovaniu utečencov, čo bolo cieľom jeho diplomacie.

Podľa českého premiéra Bohuslava Sobotku má dohodu EÚ s Tureckom potenciál zmeniť doterajší vývoj migračnej krízy. "V nedeľu skončí súčasný model, keď pašerácke gangy privážali na grécke ostrovy stovky ilegálnych migrantov denne. Tí budú teraz vracaní späť do Turecka. ČR jednoznačne podporila uzavretú dohodu," citovala Sobotku stránka vlada.cz.

ČR sa do záverečnej dohody s Tureckom a záverov Európskej rady podarilo presadiť niekoľko prioritných bodov. Predovšetkým ide o potvrdenie, že dohoda s Tureckom nezakladá žiadne nové záväzky pre členské štáty v oblasti relokácie a presídľovania. Záväzok vízovej liberalizácie platí len pri splnení podmienok platných pre všetkých kandidátov na bezvízový styk s EÚ, ktorými sú napríklad Ukrajina alebo Gruzínsko. Ďalším bodom, ktorý ČR presadila do záverov Európskej rady, bola otázka dodržiavania ľudských práv a slobody prejavu v Turecku. Do textu sa tak s podporou krajín Vyšehradskej štvorky (V4) dostala podpora krajín západného Balkánu pri regulácii nelegálnej migrácie.