Budapešť 12. apríla (TASR) - Pamätný deň Maďarov vysťahovaných z Československa v roku 1947 je aj o súčasnosti, vyhlásil dnes v maďarskom parlamente podpredseda zákonodarného zboru Gergely Gulyás.

"Kým existuje v Európe krajina, kde môžu figurovať v právnom poriadku ustanovenia Benešových dekrétov, ktoré sú v rozpore so základnými hodnotami medzinárodného práva a sú založené na princípe kolektívnej viny, zatiaľ tento deň nie je iba dňom spomienky," cituje Gulyása agentúra MTI.

"Systematická diskriminácia Maďarov žijúcich na Felvidéku po druhej svetovej vojne protirečí všetkému tomu, čo považovali vtedy a považujú aj teraz za hodnoty západnej demokracie," povedal podpredseda maďarského parlamentu. Podľa jeho slov po tejto kalvárii bolo pre mnohých presídlenie do Maďarska vykúpením.

Najväčším problémom predstaviteľov Československa po druhej svetovej vojne bolo vytvoriť z mnohonárodného štátu jednotný národný štát, v ktorom nemali miesta ani Nemci ani Maďari, povedal Gulyás.

"Dohoda o masovom vysťahovaní národných skupín v povojnovej Európe - teda maďarsko-československá dohoda o výmene obyvateľstva - sa zrodila pred 70 rokmi," vyhlásil podpredseda Strany maďarskej komunity (SMK) Péter Öry.

Podľa jeho vyjadrenia sa vojnová genocída ešte ani poriadne neskončila, keď bolo umožnené zbavovať majetku a násilím vyháňať národné skupiny v duchu kolektívnej viny. "Dva nástupnícke štáty Československa považujú Benešove dekréty ešte stále za súčasť svojho právneho systému," podčiarkol Öry, podľa ktorého Európa sa ešte stále nevyrovnala s touto nespravodlivosťou.

"Európa sa nepoučila z chýb minulosti, znova plánuje obchod s ľuďmi - kvóty, pričom nechce počuť upozornenia krajín strednej Európy," uzavrel podpredseda SMK.

Poslanci maďarského parlamentu 5. decembra 2012 rozhodli, že 12. apríl bude pamätným dňom Maďarov vysťahovaných z Československa v roku 1947. V tento deň po ukončení druhej svetovej vojny sa totiž začalo s ich vysťahovaním z južného Slovenska.

"Maďarský parlament považuje za dôležité dôstojne si spomenúť na takmer 100.000 Maďarov, vylúčených z Československej republiky vplyvom Benešových dekrétov, a podporuje organizovanie spomienkových podujatí a prípravu vzdelávacích materiálov, ktoré súvisia s vysťahovaním Maďarov z Felvidéku," uvádza sa v zdôvodnení rozhodnutia o pamätnom dni.

Felvidék je maďarský termín pre tzv. Hornú zem - historické pomenovanie časti Rakúsko-Uhorska, zhodujúcej sa s územím dnešného Slovenska.