Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Záujem stať sa novým generálnym tajomníkom OSN netají minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a tiež bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš, ktorý má aj priame skúsenosti s prácou v OSN.
Autor TASR
Brusel 3. augusta (TASR) - Ministerka zahraničných vecí Chorvátska Vesna Pusičová opätovne potvrdila, že sa na budúci rok bude uchádzať o pozíciu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Uviedol to v nedeľu bulharský spravodajský server novinite.com.
Mandát súčasného šéfa OSN Pan Ki-muna vyprší v decembri 2016. V rámci neformálnej praxe regionálnej rotácie kandidátov na najvyšší post v OSN budúci generálny tajomník celosvetovej organizácie by mal pochádzať z krajín východnej Európy. V hre o tento post je aj Slovenská republika. Záujem stať sa novým generálnym tajomníkom OSN netají minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a tiež bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš, ktorý má aj priame skúsenosti s prácou v OSN, lebo od januára 2012 do septembra 2014 bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Afganistan a šéfom Asistenčnej misie Spojených národov v Afganistane (UNAMA).
Britský denník The Independent koncom mája informoval, že šéfka chorvátskej diplomacie má dobrú šancu, že bude zvolená za nástupníčku Pan Ki-muna. A to aj vďaka tomu, že rastie tlak podporiť kandidatúru vôbec prvej ženy na čelo OSN.
Pusičová (62) však má vážnu súperku v bulharskej kandidátke. Sofia už dávnejšie avizovala, že na túto funkciu navrhne šéfku Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Irinu Bokovovú. Jej šance podporujú dobré vzťahy Bulharska s Ruskom, ktoré ako člen Bezpečnostnej rady OSN má právo veta. Ako však začiatkom marca napísal chorvátsky denník Večernji list, skutočnosť, že UNESCO uznalo štátnosť Palestíny, môže znamenať stratu podpory zo strany USA, ktoré má rovnako právo veta.
V súvislosti s Bulharskom a hľadaním nástupcu terajšieho šéfa OSN médiá ešte uvádzajú možnosť kandidatúry eurokomisárky pre rozpočet a ľudské zdroje Kristaliny Georgievovej, ktorá v rámci exekutívy EÚ nadobudla bohaté medzinárodné skúsenosti.
Medzi možné ženské kandidátky z krajín východnej Európy na post šéfa OSN sa uvádza aj meno litovskej prezidentky Dalie Grybauskaité. Jej šance by však boli minimálne vzhľadom na súčasnú "ostrú" pozíciu Litvy v rámci EÚ voči Moskve. Litva patrí medzi najvýraznejších podporovateľov európskych sankcií proti Rusku, vyzýva na oficiálny boj EÚ proti ruskej propagande a je viac ako isté, že Rusko by litovskú kandidatúru zablokovalo.
Mandát súčasného šéfa OSN Pan Ki-muna vyprší v decembri 2016. V rámci neformálnej praxe regionálnej rotácie kandidátov na najvyšší post v OSN budúci generálny tajomník celosvetovej organizácie by mal pochádzať z krajín východnej Európy. V hre o tento post je aj Slovenská republika. Záujem stať sa novým generálnym tajomníkom OSN netají minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a tiež bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš, ktorý má aj priame skúsenosti s prácou v OSN, lebo od januára 2012 do septembra 2014 bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Afganistan a šéfom Asistenčnej misie Spojených národov v Afganistane (UNAMA).
Britský denník The Independent koncom mája informoval, že šéfka chorvátskej diplomacie má dobrú šancu, že bude zvolená za nástupníčku Pan Ki-muna. A to aj vďaka tomu, že rastie tlak podporiť kandidatúru vôbec prvej ženy na čelo OSN.
Pusičová (62) však má vážnu súperku v bulharskej kandidátke. Sofia už dávnejšie avizovala, že na túto funkciu navrhne šéfku Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Irinu Bokovovú. Jej šance podporujú dobré vzťahy Bulharska s Ruskom, ktoré ako člen Bezpečnostnej rady OSN má právo veta. Ako však začiatkom marca napísal chorvátsky denník Večernji list, skutočnosť, že UNESCO uznalo štátnosť Palestíny, môže znamenať stratu podpory zo strany USA, ktoré má rovnako právo veta.
V súvislosti s Bulharskom a hľadaním nástupcu terajšieho šéfa OSN médiá ešte uvádzajú možnosť kandidatúry eurokomisárky pre rozpočet a ľudské zdroje Kristaliny Georgievovej, ktorá v rámci exekutívy EÚ nadobudla bohaté medzinárodné skúsenosti.
Medzi možné ženské kandidátky z krajín východnej Európy na post šéfa OSN sa uvádza aj meno litovskej prezidentky Dalie Grybauskaité. Jej šance by však boli minimálne vzhľadom na súčasnú "ostrú" pozíciu Litvy v rámci EÚ voči Moskve. Litva patrí medzi najvýraznejších podporovateľov európskych sankcií proti Rusku, vyzýva na oficiálny boj EÚ proti ruskej propagande a je viac ako isté, že Rusko by litovskú kandidatúru zablokovalo.
