Ministri chorvátskej vlády sa o žalobe podanej 15. júna 2015 dozvedeli v uplynulých dňoch, a aj to iba z médií.
Autor TASR
Budapešť 22. septembra (TASR) - Chorvátska ministerka hospodárstva Martina Daličová nariadila vyšetriť, ako je možné, že chorvátske orgány sa až po dvoch rokoch dozvedeli, že šéf maďarskej ropnej spoločnosti MOL Zsolt Hernádi podal na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu žalobu na Chorvátsko. Cituje dnes maďarský spravodajský server hvg.hu správu chorvátskeho denníka Jutarnji list.
Podľa denníka sa ministri chorvátskej vlády o žalobe podanej 15. júna 2015 dozvedeli v uplynulých dňoch, a aj to iba z médií. Hernádi v žalobe uvádza, že chorvátske orgány naňho v roku 2013 vydali protiprávne medzinárodný zatykač, čím mal obmedzenú slobodu pohybu.
Jutarnji list podotýka, že župný súd v Záhrebe, prokuratúra a najvyšší súd majú teraz k dispozícii iba dva týždne na to, aby medzinárodný zatykač na šéfa MOL-u zdôvodnili.
Štefica Stažniková, právna zástupkyňa Chorvátska na ESĽP, sa bráni tým, že o podaní ju súd informoval až po 27 mesiacoch - 1. septembra, keď okamžite podala správu príslušným úradom v Záhrebe.
Daličová zdôraznila, že pre chorvátsku vládu je tento prípad mimoriadne dôležitý, a preto u Stažnikovej bude preverovať, či nedošlo zo strany ESĽP k zanedbaniu nejakých povinností.
Chorvátska prokuratúra v roku 2011 obvinila Hernádiho z toho, že v roku 2009 podplatil bývalého chorvátskeho premiéra Iva Sanadera v záujme získania vplyvu MOL-u v chorvátskej ropnej spoločnosti INA.
Chorvátska prokuratúra už viackrát požiadala Maďarsko o možnosť vypočutia šéfa MOL-u. Chorvátska polícia oznámila, že od konca roka 2013 Hernádiho na základe medzinárodného zatykača hľadá aj Interpol. Ten síce po prehodnotení situácie na rok zatykač pozastavil, vo februári 2015 sa však Hernádi až do 25. novembra opäť dostal na zoznam hľadaných osôb.
MOL rozhodne poprel, že by komukoľvek zaplatil úplatok za to, aby v chorvátskej INA získal práva kontroly.
Podľa denníka sa ministri chorvátskej vlády o žalobe podanej 15. júna 2015 dozvedeli v uplynulých dňoch, a aj to iba z médií. Hernádi v žalobe uvádza, že chorvátske orgány naňho v roku 2013 vydali protiprávne medzinárodný zatykač, čím mal obmedzenú slobodu pohybu.
Jutarnji list podotýka, že župný súd v Záhrebe, prokuratúra a najvyšší súd majú teraz k dispozícii iba dva týždne na to, aby medzinárodný zatykač na šéfa MOL-u zdôvodnili.
Štefica Stažniková, právna zástupkyňa Chorvátska na ESĽP, sa bráni tým, že o podaní ju súd informoval až po 27 mesiacoch - 1. septembra, keď okamžite podala správu príslušným úradom v Záhrebe.
Daličová zdôraznila, že pre chorvátsku vládu je tento prípad mimoriadne dôležitý, a preto u Stažnikovej bude preverovať, či nedošlo zo strany ESĽP k zanedbaniu nejakých povinností.
Chorvátska prokuratúra v roku 2011 obvinila Hernádiho z toho, že v roku 2009 podplatil bývalého chorvátskeho premiéra Iva Sanadera v záujme získania vplyvu MOL-u v chorvátskej ropnej spoločnosti INA.
Chorvátska prokuratúra už viackrát požiadala Maďarsko o možnosť vypočutia šéfa MOL-u. Chorvátska polícia oznámila, že od konca roka 2013 Hernádiho na základe medzinárodného zatykača hľadá aj Interpol. Ten síce po prehodnotení situácie na rok zatykač pozastavil, vo februári 2015 sa však Hernádi až do 25. novembra opäť dostal na zoznam hľadaných osôb.
MOL rozhodne poprel, že by komukoľvek zaplatil úplatok za to, aby v chorvátskej INA získal práva kontroly.