Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hneď po masakri prodemokratických demonštrantov na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) z júna 1989 informovala čínska vláda o "takmer 300" či "vyše 200" zabitých.
Autor TASR
Peking 4. júna (TASR) - Pri krvavom potlačení demokratického hnutia v čínskej metropole Peking 3. a 4. júna 1989 boli zabité stovky ľudí, avšak ani dnes, o 26 rokov, nie je známy ich presný počet.
Západné správy niekedy uvádzajú vyše 1000 mŕtvych alebo "niekoľko tisíc" usmrtených obetí, no dôveryhodné či overiteľné dôkazy neexistujú, napísala dnes tlačová agentúra DPA.
Hneď po masakri prodemokratických demonštrantov na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) z júna 1989 informovala čínska vláda o "takmer 300" či "vyše 200" zabitých.
Skupina Matky z Tchien-an-menu, teda sieť rodín obetí, zdokumentovala smrť najmenej 202 ľudí. Ďalšie obete zostávajú možno neznáme, pretože ich rodiny sa obávajú represálií zo strany vlády, ktoré by mohli nasledovať, keby verejne ohlásili smrť svojich príbuzných.
V spomínané dni v roku 1989 čínski vojaci zabili v srdci Pekingu stovky prodemokratických študentov a aktivistov a vláda tento masaker opísala ako nešťastný koniec nejasných politických intríg.
Dnešná čínska mládež si nemôže pamätať túto tragédiu a mnohí mladí ľudia vyrastali iba na vládnych informáciách o nej - 11 čínskych študentov žijúcich v zahraničí sa však pokúša prelomiť oficiálne mlčanie a šíri zanietene zoštylizovaný list, v ktorom povzbudzuje krajanov, aby sa usilovali dozvedieť viac o masakri na námestí.
List napísal študent Gu Yi z americkej Georgijskej univerzity a spolupodpísali ho desiati ďalší čínski študenti v zahraničí. List je jedným z mála akcií pri príležitosti tohtoročného výročia potlačenej demonštrácie. Čínske úrady totiž striehnu na každé, aj to najmenšie spomienkové podujatie, uviedla dnes agentúra AP.
List spomína vládny zásah tankami a ostrými nábojmi proti neozbrojeným protestujúcim a okolostojacim divákom, ktorých zahynuli stovky, možno až tisíce. Dokument tiež vyzýva, aby čínski vodcovia, ktorí dali večer 3. júna a skoro ráno 4. júna 1989 príkazy na krvavý zásah, boli vzatí na zodpovednosť.
"Nezabudneme, neodpustíme, kým nebude naplnená spravodlivosť a neprestane prenasledovanie," uvádza sa v liste, ktorého kópia sa prostredníctvom internetu dostala aj k čitateľom v Číne.
Západné správy niekedy uvádzajú vyše 1000 mŕtvych alebo "niekoľko tisíc" usmrtených obetí, no dôveryhodné či overiteľné dôkazy neexistujú, napísala dnes tlačová agentúra DPA.
Hneď po masakri prodemokratických demonštrantov na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) z júna 1989 informovala čínska vláda o "takmer 300" či "vyše 200" zabitých.
Skupina Matky z Tchien-an-menu, teda sieť rodín obetí, zdokumentovala smrť najmenej 202 ľudí. Ďalšie obete zostávajú možno neznáme, pretože ich rodiny sa obávajú represálií zo strany vlády, ktoré by mohli nasledovať, keby verejne ohlásili smrť svojich príbuzných.
V spomínané dni v roku 1989 čínski vojaci zabili v srdci Pekingu stovky prodemokratických študentov a aktivistov a vláda tento masaker opísala ako nešťastný koniec nejasných politických intríg.
Dnešná čínska mládež si nemôže pamätať túto tragédiu a mnohí mladí ľudia vyrastali iba na vládnych informáciách o nej - 11 čínskych študentov žijúcich v zahraničí sa však pokúša prelomiť oficiálne mlčanie a šíri zanietene zoštylizovaný list, v ktorom povzbudzuje krajanov, aby sa usilovali dozvedieť viac o masakri na námestí.
List napísal študent Gu Yi z americkej Georgijskej univerzity a spolupodpísali ho desiati ďalší čínski študenti v zahraničí. List je jedným z mála akcií pri príležitosti tohtoročného výročia potlačenej demonštrácie. Čínske úrady totiž striehnu na každé, aj to najmenšie spomienkové podujatie, uviedla dnes agentúra AP.
List spomína vládny zásah tankami a ostrými nábojmi proti neozbrojeným protestujúcim a okolostojacim divákom, ktorých zahynuli stovky, možno až tisíce. Dokument tiež vyzýva, aby čínski vodcovia, ktorí dali večer 3. júna a skoro ráno 4. júna 1989 príkazy na krvavý zásah, boli vzatí na zodpovednosť.
"Nezabudneme, neodpustíme, kým nebude naplnená spravodlivosť a neprestane prenasledovanie," uvádza sa v liste, ktorého kópia sa prostredníctvom internetu dostala aj k čitateľom v Číne.
