Budapešť 19. júna (TASR) - Utorkové obvinenie Lászlóa Csatáryho (98) z vojnových zločinov z čias druhej svetovej vojny maďarskou prokuratúrou prijal predseda košickej Židovskej náboženskej obce (ŽNO) Pavol Sitár s obavami, píše dnes internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság.

"Úprimne povediac zarazila ma budapeštianska správa," reagoval Sitár pre denník.

Ako dodal, Csatáryho po druhej svetovej vojne odsúdili na trest smrti, tento verdikt príslušný súd v SR zmenil 31. januára na doživotný trest a Najvyšší súd SR ho potvrdil. Slovenské orgány potom požiadali Maďarsko o vydanie odsúdeného, čo sa dodnes nestalo.

Csatáry by sa podľa Sitára mal 19. júla postaviť opäť pred košický súd, pretože podľa obvinenia uväznil, potom poslal na nútené práce do Nemecka 17-ročného Košičana. Jeho syn vlani v auguste podal na odsúdeného ďalšiu žalobu.

"Obávam sa, že budapeštiansky verdikt vyniesli iba preto, aby Csatáryho nemuseli vydať Slovensku", uzavrel predseda košickej ŽNO.

Prokuratúra v utorok vznesenej žalobe tvrdí, že obvinený pomáhal aj pri deportáciách Židov do koncentračného tábora Osvienčim.

"Je obžalovaný z nezákonných popráv a mučenia ľudí, ktorých sa dopustil čiastočne ako páchateľ a čiastočne ako spolupáchateľ," spresnila hovorkyňa úradu budapeštianskeho hlavného prokurátora Bettina Bagolyová. Ako dodala, Csatáryho prípad sa dostane pred súd v priebehu nasledujúcich troch mesiacov.

Csatáry podľa Centra Simona Wiesenthala (SWC) zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 ľudí z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomáhania pri organizovaní deportácií približne 15.700 Židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944.

Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.