Amsterdam 17. septembra (TASR) - Predovšetkým v bezpečnostných otázkach a v aspektoch boja proti terorizmu musia občania vnímať, že európska spolupráca je užitočná. Tam, kde však bolo cieľom vyžarovať jednotu, bolo zrejmé, že rozdelenosť v rámci EÚ je ešte stále veľmi veľká. Krajiny Vyšehradskej štvorky sa vyslovili za flexibilnú solidaritu, inými slovami solidaritu, ktorá sa im práve hodí. To je evidentné na ich tvrdošijnom odmietaní spolupráce pri záväznom prerozdeľovaní utečencov.

V materiáli o piatkovom neformálnom summite EÚ v Bratislave to napísal dnes najčítanejší holandský denník De Telegraaf.

Podľa periodika neboli slová predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera o rozhodujúcom roku pre spoločenstvo prehnané. V roku 2017 sa budú konať voľby v Nemecku, ale aj vo Francúzsku a v Holandsku. Ak sa v Nemecku alebo vo Francúzsku dostanú k moci eurokritické strany, ocitne sa celý európsky projekt v ohrození.

Lídri Európskej únie sa pokúsili o obnovenie dôvery a spochybnenie zjednodušujúcich posolstiev populistov, avšak toto ich úsilie "dostalo ranu", keď narušiac jednotu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a taliansky premiér Matteo Renzi vyjadrili po skončení schôdzky nespokojnosť s prijatou cestovnou mapou.

Na margo neformálneho summitu, ktorého dejiskom bola v piatok Bratislava, to konštatoval dnes britský denník The Financial Times, ktorý konkretizoval verejnosti už známe výhrady oboch politikov.

Prioritným cieľom piatkového neformálneho summitu lídrov Únie bolo demonštrovať jej jednotu, avšak znaky rozdelenosti bloku sa však jasne prejavili, napísalo v dnešnom vydaní na margo vrcholnej schôdzky európske vydanie amerického denníka The Wall Street Journal.

Napriek niektorým kritickým ohlasom viacero analytikov privítalo výsledky vrcholnej schôdzky, napísal spravodajský internetový server Politico s tým, že európski lídri, ktorých názory nie sú jednotné na celý rad záležitostí, sa dokázali dohodnúť aspoň o niektorých otázkach.

Francúzsky konzervatívny denník Le Figaro sa domnieva, že jediným prekvapením na bratislavskom summite, ktorý inak prebiehal na milimetre presne podľa vopred stanového scenára, bolo pochovanie systému kvót na prerozdeľovanie utečencov nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Zrejme si to vyžiadala snaha o riešenie odlišnosti názorov s tradičnými spojencami z východnej Európy, mieni periodikum, ktoré však dodáva, že to vytvorilo nové štrbiny vo vzťahoch s Gréckom a Talianskom. Práve tieto krajiny čelia najväčšmi náporu migrantov.

Taliansky denník Corriere della Sera v spravodajstve z Bratislavy zdôraznil odpor premiéra Mattea Renziho voči ose Berlín-Paríž a jeho pobúrenie nad veľmi veľmi malým krokom smerom k riešeniu celosvetového problému migrácie. Periodikum pripomenulo, že ešte v auguste stál Renzi na ostrove Ventotene po boku (francúzskeho prezidenta) Francoisa Hollanda a (nemeckej spolkovej kancelárky) Angely Merkelovej, ale teraz zmeniac štýl obnažil rozhodnutia neschopnú Európu.

Mierna zmena smerovania EÚ bola citeľná na neformálnom summite Európskej únie v piatok v Bratislave, napísal dnes v hodnotení vrcholnej schôdzky poľský denník Rzeczspospolita.
Ako pripomína slová holandského premiéra Marka Rutteho, problémom Únie nie je nedostatok rozhodnutí, ale fakt, že sa rozhodnutia nerealizujú.

V Bratislave sa takéto rozhodnutia ani nemohli prijať a rovnaká bude aj situácia na budúcoročnom summite na Malte, respektíve na vrcholnej schôdzke v Ríme, konštatuje autorka komentáru poukazujúc na neformálny charakter summitu v slovenskej metropole. Ten bol podľa jej názoru určený iba na demonštráciu jednoty a zachovania.

Veľké vízie týkajúce sa budúcnosti spoločenstva, ako je zrejmé, už nemožno očakávať, tie nikto nemá v kapse a ich realizáciu politici ani nepovažujú za potrebnú, konštatuje sa v komentári poľského periodika.