Srebrenica 11. júla (TASR) - Desaťtisíce ľudí si dnes v bosnianskom mestečku Srebrenica pripomenulo obete masakry vyše 8000 moslimských chlapcov a mužov jednotkami bosnianskych Srbov spred 20 rokov.

Na spomienkovom podujatí sa zúčastnilo aj množstvo zahraničných delegácií a politikov vrátane amerického prezidenta Billa Clintona, srbského premiéra Aleksandara Vučiča, nemeckého prezidenta Joachima Gaucka, tureckého premiéra Ahmeta Davutogla či britskej princeznej Anne alebo jordánskej kráľovnej Núr. Slovensko zastupoval podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.



Vučič, bývalý srbský nacionalista, ktorý sa zmenil na presvedčeného Európana, označil v otvorenom liste udalosti z júla 1995 za "obludný zločin". "Srbsko jasne a jednoznačne odsudzuje tento hrozný zločin a protivia sa mu všetci, ktorí sa na ňom podieľali," napísal Vučič, ktorý však nepoužil slovo genocída. Srbsko totiž nesúhlasí s tým, aby sa vraždenie v Srebrenici nazývalo týmto termínom, ktorý použil v roku 2007 vo svojom verdikte Medzinárodný súdny dvor (ICJ).

"Neexistujú žiadne slová na vyjadrenie smútku a ľútosti nad obeťami, ani hnevu voči tým, ktorí spáchali tento obludný zločin," uviedol ďalej Vučič, ktorý srebrenický masaker už predtým viackrát odsúdil. Bolo jeho "povinnosťou skloniť sa pred obeťami". Srbská vláda si podľa neho želá obnoviť dôveru a spolužitie s občanmi Bosny. To je jeho povinnosť voči tým, ktorí zomreli, a voči budúcim generáciám.

Foto: TASR/AP

V prejavoch predstaviteľov medzinárodných organizácií a štátov opakovane zaznievali slová "už nikdy viac" a vyjadrenia o nádeji na zmierenie. Rečníci tiež opakovane poukazovali na to, že medzinárodné spoločenstvo v júli 1995 zlyhalo pri ochrane ľudí zo Srebrenice. "Organizácii Spojených národov a medzinárodnému spoločenstvu sa obete nepodarilo ochrániť. Zásadne to otriaslo prácou OSN a ovplyvnilo jej pôsobenie," uviedol námestník generálneho tajomníka OSN Jan Eliasson. "Znovu sa zaväzujeme objasniť celú pravdu. Zodpovední budú postavení pred súd," zdôraznil.

"Prišli sme dnes do Srebrenice, aby sme znovu jasne povedali, čo potvrdilo už niekoľko súdov, že na tomto mieste došlo k systematickému, organizovanému zabíjaniu - srebrenickej genocíde. Prišli sme dnes do Srebrenice povedať 'už nikdy viac'. Prišli sme dnes do Bosny, pretože je plná malých Srebreníc," vyhlásil vysoký predstaviteľ EÚ pre Bosnu a Hercegovinu Valentin Inzko.

Srebrenický masaker viedol podľa Billa Clintona, ktorý bol prezidentom USA počas vojny na Balkáne, k tomu, že NATO podporilo americkú vládu v začatí mierových rokovaní a navrátení Bosny k normálnemu životu. Clinton sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí pracovali na zastavení vojny a zabíjania. O 20 rokov neskôr je vďačný za to, že Bosna je mierová krajina, ktorá sa blíži k členstvu v Európskej únii a zúčastňuje sa mierových misií vo svete. Clinton sa tiež poďakoval srbskému premiérovi Vučičovi, že našiel odvahu prísť osobne do Srebrenice na spomienkové podujatie.

Za najtemnejšiu etapu európskych dejín označil srebrenickú genocídu holandský minister zahraničných vecí Bert Koenders. Jeho krajina podľa neho obzvlášť silno cíti zodpovednosť, keďže práve pred zrakmi holandských vojakov OSN vyberali Srbi ľudí, ktorých potom zavraždili.

Odhaduje sa, že 11. júla 1995 po obsadení Srebrenice, ktorú OSN vyhlásila za ochrannú zónu, tam jednotky bosnianskych Srbov popravili približne 8000 mužov a chlapcov. Ženy boli vyhnané do Tuzly, ktorú vtedy kontrolovali bosnianski Moslimovia. Telesné pozostatky obetí (po asi 1200 sa stále pátra) sa po vojne z rokov 1992-1995 našli v 76 masových hroboch a na ďalších 150 miestach. Z vyše 8000 mŕtvych bolo podľa bosnianskych úradov 550 v júli 1995 ešte neplnoletých. V Srebrenici po dnešnom dni našlo svoj posledný odpočinok 6377 obetí, ďalších 230 pochovali na iných miestach.

Na Medzinárodnom trestnom tribunáli OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) stále pokračujú procesy s niekdajším bosnianskosrbským prezidentom Radovan Karadžičom a vrchným veliteľom Ratkom Mladičom. Za masakru už odsúdili viacero dôstojníkov bosnianskosrbských ozbrojených síl, troch na doživotie.

Bosnianska vláda vyhlásila dnešok za deň národného smútku. Na udalosti v Srebrenici sa však spomína iba vo väčšej bosnianskej entite - moslimsko-chorvátskej Federácii Bosny a Hercegoviny, nie však v Republike Srbskej, na ktorej území sa Srebrenica po vojne ocitla. Jej najvyšší predstavitelia na dnešné spomienkové podujatie neprišli.