Brusel 16. marca (TASR) – Európski politici vítali dnes víťazstvo stredopravej strany holandského premiéra Marka Rutteho v stredajších parlamentných voľbách, v ktorých skončila s náskokom pred protiimigračne zameranou stranou pravicového populistu Geerta Wildersa.
Čítajte aj Analytik Geist: Holandsko je nádejou pre Európu
Geert Wilders už Ruttemu blahoželal, dodal však: "Rutte sa ma v žiadnom prípade nezbavil". Stúpencom poďakoval za podporu a zdôraznil, že PVV patrí k víťazom volieb, pretože si polepšila o päť parlamentných kresiel.

Po sčítaní 95 percent hlasov je Rutteho liberálna Strana za slobodu a demokraciu (VVD) na prvom mieste so ziskom 33 kresiel v 150-člennej dolnej komore parlamentu. S 20 kreslami nasleduje Strana za slobodu (PVV) populistického politika Geerta Wildersa.

Oficiálne výsledky volieb holandská volebná komisia ohlási až 21. marca po ručnom sčítaní hlasov.

Očakávajú sa dlhé rokovania o vytvorení vlády, keďže Rutte odmieta spolupracovať s Wildersom, a tak na vznik koalície bude teda zrejme potrebná štvorica strán.

Nemecko a Francúzsko uvítali výsledok holandských volieb

Mesiac a pol pred prezidentskými voľbami vo Francúzsku boli práve tam výsledky holandských volieb očakávané s napätím. Sledované bolo najmä to, ako dopadne Wilders, keďže krajne pravicová politička Marine Le Penová zrejme postúpi do druhého kola francúzskych prezidentských volieb.

Predstavitelia Nemecka a Francúzska uvítali výsledky stredajších parlamentných volieb v Holandsku, v ktorých stredopravý premiér Mark Rutte zvíťazil nad pravicovým populistom Geertom Wildersom.

Ruttemu k víťazstvu ešte v stredu večer telefonicky zablahoželala nemecká kancelárka Angela Merkelová. "Teším sa, že budeme pokračovať v spolupráci ako priatelia, susedia a Európania," povedala Ruttemu kancelárka.

Foto: TASR AP

Šéf nemeckej diplomacie Sigmar Gabriel vyjadril nádej, že príklad Holandska budú nasledovať aj francúzski voliči tým, že si v nadchádzajúcich voľbách nezvolia za prezidentku nacionalistickú političku Marine Le Penovú.

Foto: TASR/AP

Merkelovej sociálnodemokratický vyzývateľ v septembrových parlamentných voľbách v Nemecku Martin Schulz uviedol, že výsledky sú jasným odmietnutím Wildersových vyhlásení a jeho "príšerného postoja k celým etnickým skupinám".

Podľa francúzskeho prezidenta Francoisa Hollandea sa parlamentné voľby v Holandsku skončili porážkou extrémistov a víťazstvom európskych a liberálnych hodnôt.

"Hodnoty otvorenosti, rešpektu k druhým a viera v budúcnosť Európy sú jedinou skutočnou odpoveďou na nacionalistické impulzy a izolacionizmus, ktoré v súčasnosti otriasajú svetom," povedal Hollande v reakcii na výsledky holandských volieb.

Foto: TASR/AP

Favorizovaný prezidentský kandidát Emmanuel Macron privítal holandské voľby ako signál, že vzostup krajne pravicových strán nie je neodvratný. "Holandsko nám ukazuje, že prelom extrémnej pravice nie je vopred jasný a že progresívni (politici) silnejú," uviedol Macron, ktorý sľubuje modernizovať francúzsku politiku a prekročiť tradičné rozdelenie ľavice a pravice.

Macronova hlavná súperka Le Penová zatiaľ nereagovala. Generálny tajomník jej Národného frontu (FN) Nicolas Bay však zvýšenie zastúpenia Wildersovej strany v holandskom parlamente označil za "skutočný úspech" a "čiastočné, i keď nie konečné víťazstvo".

Foto: TASR/AP

Po nemeckej kancelárke Angele Merkelovej Ruttemu telefonoval aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, aby mu zagratuloval. "Hlasovanie za Európu, hlasovanie proti extrémistom," uviedol Juncker v telefonáte podľa svojho hovorcu. Výsledok volieb označil na inšpiratívny a zvíťazili podľa neho európske hodnoty. "Holandský národ hlasoval jasne za hodnoty, na ktorých Európa stojí: slobodné a tolerantné spoločnosti v prosperujúcej Európe. Výsledok volieb je inšpiráciou pre mnohých," uviedol Juncker v gratulačnom liste zverejnenom na sociálnej sieti. Krátky list zakončil v holandčine výzvou: "Poďme budovať silnú Európu!"

Foto: TASR/AP

"Vyššia účasť a jasné víťazstvo v Holandsku pre to, čo môžeme nazvať slušný stred. Povzbudivé pre všetkých," uviedol bývalý švédsky premiér a minister zahraničných vecí Carl Bildt.

Mnohé vyjadrenia európskych lídrov sú však zamerané skôr na to, že populistický líder Geert Wilders nezískal väčšinu kresiel. Jeho Strana za slobodu (PVV), ktorá až donedávna dlho viedla v prieskumoch, skončila napokon druhá.

Foto: TASR/AP

"Blahoželáme Holanďanom k tomu, že zastavili vzostup krajnej pravice," uviedol francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault.

Foto: TASR/Štefan Puškáš

Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn hovoril o údere aj pre pravicových populistov v Nemecku a Francúzsku. "Ukazuje to, že tí, ktorí chcú zničiť Európu, nemajú voľné ruky," uviedol Asselborn pre agentúru DPA. "Ľudia nechcú, aby ich vrátili späť do šlamastík 20. storočia."

Šéfovia diplomacie Švédska a Nórska sa domnievajú, že holandskí voliči si zvolili "zodpovedné vedenie a európsku spoluprácu proti populizmu".

Švédska ministerka zahraničných vecí Margot Wallströmová uviedla, že Holandsko "hlasovalo proti krajne pravicovému populizmu a za otvorenú spoločnosť". Jej nórsky rezortný kolega Börge Brende gratuloval Holanďanom a vyjadril nádej, že ich hlasovanie bolo "novým trendom".

Foto: TASR/AP

Taliansky premiér Paolo Gentiloni tiež na sociálnych médiách reagoval: "Žiaden #Nexit. Protieurópska pravica prehrala voľby v Holandsku," napísal v zmienke o tzv. nexite, čo je označenie pre prípadné vystúpenie Holandska z Európskej únie.

Líder talianskej protiimigračnej Ligy Severu Matteo Salvini naopak privítal výsledky holandských volieb ako prejav zdravého rastu populistických hnutí s odvolaním sa na lepšie výsledky Wildersovej strany oproti predošlým voľbám. "Dobré myšlienky sa rozrastajú," vyhlásil Salvini a konkrétne spomenul "meniacu sa Európu, záchranu pracovných miest a zastavenie invázie", ako nazval prílev migrantov.

Kuzu: Noví Holanďania dnes získali hlas v dolnej komore parlamentu

Turkami vedená strana DENK dosiahla svoj prvý úspech vo voľbách v Holandsku, keď v stredu získala v novom parlamente tri kreslá. Vyplynulo to dnes zo sčítania takmer všetkých hlasov voličov.

"Noví Holanďania dnes získali hlas v dolnej komore parlamentu," vyhlásil stranícky líder Tunahan Kuzu narodený v Turecku. Vyjadril nádej, že ďalšie spočítavanie hlasov v najväčších mestách Amsterdam a Rotterdam môže ešte priniesť nárast percentuálneho zisku.

Stranu založili Kuzu a Selčuk Öztürk po tom, čo sa v roku 2014 odtrhli od stredoľavicovej Strany práce (PvdA).

Kuzu vyhlásil, že strana DENK bude bojovať proti "narastajúcej xenofóbii" v holandskej politike, čím jasne poukázal na populistického lídra Geerta Wildersa.

Posolstvom strany DENK je "tolerancia... ako reakcia na nenávisť a takisto súdržnosť a vzájomné prijatie", povedal Kuzu.

Politik číslo dva na kandidátke Farid Azarkan v rozhovore pre holandskú celoštátnu stanicu NOS označil výsledok volieb za "naozaj fantastický". "Robili sme pozitívnu predvolebnú kampaň. Oslovovali sme ľudí v miestnych občianskych centrách, ktoré mnoho politikov dlho zanedbávalo," uviedol Azarkan.

V sídle strany DENK bolo počas volebnej noci vidieť obrovské množstvo mladých ľudí, prevažne s migračným pozadím.

Toto víťazstvo však zatienila kritika predsedníčky dolnej komory parlamentu Khadije Aribovej, ktorá má marocký pôvod, na adresu Kuza - podľa jej slov v predvolebnom diplomatickom spore nezaujal postoj proti tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.

"Bola by som rada, keby sa pán Kuzu ako líder DENK jednoducho dištancoval od Erdoganových výrokov. Obvinenie, že sme pohrobkovia nacistov a fašistov, je neprípustné," vysvetlila.

"Od zástupcu holandského ľudu očakávam, že toto odmietne. To sa nestalo a je to škoda," povedala Aribová v rozhlasovom vysielaní o stredajších parlamentných voľbách v Holandsku.