Egypt už dlhší čas zápasí s islamistickými skupinami, pôsobiacimi na Sinajskom polostrove.
Autor TASR
Káhira 17. augusta (TASR) - Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí schválil v nedeľu protiteroristický zákon, ktorým chce posilniť ochranu svojej vlády pred zvrhnutím - napríklad pomocou špeciálnych súdov. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
Schválený zákon zároveň stanovuje rôzne výšky trestov za teroristické činy, od piatich rokov odňatia slobody až po trest smrti. Ochraňovať má tiež tých, ktorí ho budú aplikovať, čiže armádu a políciu: a to tak, aby nebola právne postihnuteľná pri použití sily potrebnej a adekvátnej "na plnenie svojich povinností".
Sísí prisľúbil tvrdší právny systém v Egypte už v júli po tom, ako výbuch nálože umiestnenej v aute spôsobil smrť generálneho prokurátora Hišáma Barakáta.
Založenie či vedenie organizácie, ktorú egyptská vláda označí za "teroristickú jednotku", bude v súlade s novým zákonom postihnuteľné trestom smrti, prípadne doživotným odňatím slobody. Naproti tomu za členstvo v takejto organizácii si jednotlivec vyslúži desaťročné väzenie.
Doživotný trest odňatia slobody, čo v Egypte znamená 25 rokov väzby, si bude zasluhovať aj financovanie "teroristických skupín". Za vyvolávanie násilností, a teda aj "propagovanie myšlienok vyvolávajúcich násilie" a ich šírenie prostredníctvom internetu, hrozia päť až sedemročné tresty.
Novinárom píšucim o teroristických útokoch v rozpore s oficiálnymi verziami týchto udalostí budú môcť úrady udeľovať vysoké pokuty. Pôvodný návrh tohto zákona bol pritom ešte tvrdší a za takéto činy hrozilo novinárom odňatie slobody. Keďže však vyvolal silnú vlnu domácej i medzinárodnej kritiky, egyptská vláda sa ho v tomto bode rozhodla zmierniť.
Egypt už dlhší čas zápasí s islamistickými skupinami, pôsobiacimi na Sinajskom polostrove. Útoky, ktorým je tam vystavená armáda a polícia, sa dramaticky vystupňovali v roku 2013 po zosadení islamistického prezidenta Muhammada Mursího, podporovaného radikálnym hnutím Moslimské bratstvo. Vzápätí sa násilnosti začali šíriť aj do priľahlých častí krajiny.
Krajina odsúdila na smrť či uväznila už stovky príslušníkov týchto organizácií, najmä Mursího podporovateľov - prívržencov zakázaného Moslimského bratstva. Tých Sísí zároveň označuje za teroristickú skupinu a hrozbu pre národnú bezpečnosť. Moslimské bratstvo pritom tvrdí, že jeho snaha o politickú zmenu má výlučne mierový charakter.
Sísí už vo februári tohto roka podpísal iný protiteroristický zákon, ktorým dal úradom možnosť zakázať akúkoľvek organizáciu na základe rôznych obvinení - od poškodzovania národnej jednoty až po narušovanie verejného poriadku.
Schválený zákon zároveň stanovuje rôzne výšky trestov za teroristické činy, od piatich rokov odňatia slobody až po trest smrti. Ochraňovať má tiež tých, ktorí ho budú aplikovať, čiže armádu a políciu: a to tak, aby nebola právne postihnuteľná pri použití sily potrebnej a adekvátnej "na plnenie svojich povinností".
Sísí prisľúbil tvrdší právny systém v Egypte už v júli po tom, ako výbuch nálože umiestnenej v aute spôsobil smrť generálneho prokurátora Hišáma Barakáta.
Založenie či vedenie organizácie, ktorú egyptská vláda označí za "teroristickú jednotku", bude v súlade s novým zákonom postihnuteľné trestom smrti, prípadne doživotným odňatím slobody. Naproti tomu za členstvo v takejto organizácii si jednotlivec vyslúži desaťročné väzenie.
Doživotný trest odňatia slobody, čo v Egypte znamená 25 rokov väzby, si bude zasluhovať aj financovanie "teroristických skupín". Za vyvolávanie násilností, a teda aj "propagovanie myšlienok vyvolávajúcich násilie" a ich šírenie prostredníctvom internetu, hrozia päť až sedemročné tresty.
Novinárom píšucim o teroristických útokoch v rozpore s oficiálnymi verziami týchto udalostí budú môcť úrady udeľovať vysoké pokuty. Pôvodný návrh tohto zákona bol pritom ešte tvrdší a za takéto činy hrozilo novinárom odňatie slobody. Keďže však vyvolal silnú vlnu domácej i medzinárodnej kritiky, egyptská vláda sa ho v tomto bode rozhodla zmierniť.
Egypt už dlhší čas zápasí s islamistickými skupinami, pôsobiacimi na Sinajskom polostrove. Útoky, ktorým je tam vystavená armáda a polícia, sa dramaticky vystupňovali v roku 2013 po zosadení islamistického prezidenta Muhammada Mursího, podporovaného radikálnym hnutím Moslimské bratstvo. Vzápätí sa násilnosti začali šíriť aj do priľahlých častí krajiny.
Krajina odsúdila na smrť či uväznila už stovky príslušníkov týchto organizácií, najmä Mursího podporovateľov - prívržencov zakázaného Moslimského bratstva. Tých Sísí zároveň označuje za teroristickú skupinu a hrozbu pre národnú bezpečnosť. Moslimské bratstvo pritom tvrdí, že jeho snaha o politickú zmenu má výlučne mierový charakter.
Sísí už vo februári tohto roka podpísal iný protiteroristický zákon, ktorým dal úradom možnosť zakázať akúkoľvek organizáciu na základe rôznych obvinení - od poškodzovania národnej jednoty až po narušovanie verejného poriadku.