Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 31. október 2024Meniny má Aurélia
< sekcia Zahraničie

EP vyzval štáty EÚ, aby zaistili ochranu pred šírením nenávisti

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Správa požaduje pokrok pri klasifikácii nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti ako trestných činov EÚ, čo je proces, ktorý Rada EÚ iniciovala v roku 2022.

Brusel 18. januára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtkovom uznesení vyzvali členské štáty EÚ, aby konečne dosiahli pokrok v oblasti právnych predpisov a zabezpečili primeranú úroveň ochrany pred nenávisťou pre všetkých v Európe. Uvádza sa to v tlačovej správe europarlamentu, informuje spravodajca TASR.

Správa, za ktorú zahlasovalo 397 poslancov, 121 bolo proti a 26 sa zdržalo hlasovania, vyzýva Radu EÚ (členské krajiny), aby prijala rozhodnutie o zahrnutí nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti medzi trestné činy EÚ a to ešte do konca súčasného volebného obdobia.

Správa požaduje pokrok pri klasifikácii nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti ako trestných činov EÚ, čo je proces, ktorý Rada EÚ iniciovala v roku 2022.

Poslanci zdôraznili, že ide o mimoriadne závažné trestné činy s cezhraničným rozmerom, pre ktoré europarlament a Rada EÚ môžu stanoviť minimálne pravidlá na vymedzenie trestných činov a sankcií.

Zákonodarcovia sa snažia zabezpečiť univerzálnu ochranu pre všetkých s osobitným zameraním na osoby, ktoré sú najčastejšie cieľom týchto prejavov a zraniteľné skupiny a komunity. Trestné zákony členských štátov sa v súčasnosti zaoberajú nenávistnými prejavmi a trestnými činmi z nenávisti rôznymi spôsobmi, zatiaľ čo pravidlá platné v celej EÚ sa uplatňujú len vtedy, ak sú takéto trestné činy spáchané na základe rasy, farby pleti, náboženstva, pôvodu alebo národného či etnického pôvodu.

Od predloženia príslušného legislatívneho návrhu zo strany Európskej komisie uplynuli dva roky, pričom podľa správy EP nenávistné prejavy sú v Európe na vzostupe, a členské štáty za toto obdobie nedosiahli žiadny pokrok. Poslanci preto žiadajú, aby sa takzvané "premosťovacie doložky" používali vtedy, keď potreba jednomyseľnosti znemožňuje presadenie spoločnej legislatívy.

Parlament vyzval eurokomisiu, aby zvážila prístup, v rámci ktorého by sa dôvody diskriminácie neobmedzovali na uzavretý zoznam s cieľom zabezpečiť, aby sa nové pravidlá vzťahovali na incidenty motivované novou a meniacou sa sociálnou dynamikou. Poslanci tiež zdôraznili, že sloboda prejavu sa nesmie využívať ako štít pre zakrytie nenávisti, pričom upozornili, že zneužívanie internetu a obchodný model platforiem sociálnych médií prispievajú k šíreniu a posilňovaniu nenávistných prejavov.

V neposlednom rade poslanci žiadajú, aby sa osobitná pozornosť venovala maloletým osobám, a to aj pri šikanovaní v školách a kyberšikane, a chcú, aby sa vytvoril pevný rámec pre obete šikany s opatreniami na zabezpečenie bezpečného prístupu k spravodlivosti, špecializovanej podpore a odškodneniu, ako aj bezpečného prostredia na zvýšenie počtu hlásení o incidentoch.