Erdogan však súčasne uviedol, že si neželá poškodiť vzťahy s Moskvou, pretože ich považuje za dôležité.
Autor TASR
,aktualizované Moskva 27. novembra (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dnes varoval Rusko, aby "sa nezahrávalo s ohňom" v spore okolo zostrelenia ruského stíhacieho bombardéra. Súčasne však uviedol, že si neželá poškodiť vzťahy s Moskvou, pretože ich považuje za dôležité.
V prejave, ktorý dnes Erdogan predniesol na severovýchode krajiny a ktorý v priamom prenose odvysielala televízia, turecký prezident súčasne ako ohováranie odmietol tvrdenia, že Turecko nakupuje ropu od extrémistickej organizácie Islamský štát (IS).
V uplynulých dňoch to naznačili vrcholní ruskí politici vrátane premiéra Dmitrija Medvedeva. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zasa vo štvrtok vyhlásil, že nie je žiadnym tajomstvom, že teroristi používajú turecké územie na prípravu útokov v Sýrii i v iných štátoch.
"Hanba vám. Je jasné, kde Turecko nakupuje ropu a plyn. Tí, ktorí tvrdia, že ho kupujeme od Dáišu (IS), to musia dokázať. Nikto nesmie ohovárať túto krajinu," vyhlásil vo štvrtok Erdogan. Dodal, že "ak hľadáte zdroj zbraní a finančných prostriedkov Dáišu, prvé miesto, kde ho treba hľadať, je režim Asada a štátov, ktoré sú po jeho boku", čím mal zjavne na mysli aj Rusko.
Erdogan požiadal o schôdzku s Putinom na klimatickom summite v Paríži
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan požiadal o stretnutie so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, ktoré by sa malo uskutočniť 30. novembra v Paríži. Oznámil to dnes Kremeľ, ktorý citovala agentúra Reuters.
"Prezidentovi bol doručený návrh tureckej strany na stretnutie na úrovni hláv štátov. Viac k tomu teraz neviem povedať," uviedol Putinov hovorca Dmitrij Peskov na tlačovej konferencii.
Putin a Erdogan sa zúčastnia na globálnom klimatickom summite, ktorý sa začína v rovnaký deň, ako je dátum navrhovanej schôdzky.
Peskov zároveň uviedol, že Erdogan Putinovi telefonoval sedem alebo osem hodín po tom, ako Turecko v utorok zostrelilo ruské vojenské lietadlo. Erdogan však vo štvrtok pre televíznu stanicu France 24 uviedol, že sa síce po incidente Putinovi pokúšal dovolať, ale rozhovor sa neuskutočnil.
Ruské ministerstvo obrany prerušilo vo štvrtok akúkoľvek vojenskú spoluprácu s Tureckom, k čomu patrí aj zrušenie horúcej linky zriadenej na výmenu informácií o ruských leteckých útokoch v Sýrii.
Moskva pohrozila Ankare aj ekonomickými sankciami a uviedla, že od tureckej strany očakáva prijateľné vysvetlenie dôvodov zostrelenia stíhacieho bombardéra.
Zuabí: Zostrelenie ruskej stíhačky bolo reakciou Ankary na marenie obchodov s IS
Sýrsky minister informácií Umrán Zuabí tvrdí, že zostrelenie ruského stíhacieho bombardéra Su-24 tureckou stíhačkou bolo reakciou na zničenie stoviek cisterien, ktorými Islamský štát (IS) prepravoval ropu zo Sýrie do Turecka. Všetku túto ropu kupovala ropná spoločnosť, ktorá patrí synovi tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, vyhlásil sýrsky minister v rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti. Vysvetlil, že "Turecko znervóznelo, keď Rusko začalo podnikať nálety na infraštruktúru IS a zničilo už viac ako 500 cisternových áut s ropou".
Sýrsky minister okrem toho vyhlásil, že Erdogan a jeho spoločnosť "nevyvážajú (zo Sýrie) len ropu, ale aj pšenicu a historické cennosti".
V súvislosti s tvrdením Ankary, že ruské lietadlo bolo zostrelené po narušení tureckého vzdušného priestoru, Zuabí vyhlásil, že k útoku došlo vo vzdušnom priestore Sýrie a bez varovania. Uviedol, že aj svedectvo preživšieho pilota dokazuje, že "Turecko klame".
"Najprv povedali, že bolo desať varovaní, potom oznámili, že lietadlo sa nad Tureckom nachádzalo 17 sekúnd. Nie je možné vyslať desať varovaní v priebehu 17 sekúnd. To technicky nie je možné," domnieva sa Zuabí.
Práve vzhľadom na tesné vzťahy medzi IS a tureckou vládou je Turecko veľmi podráždené účinkovaním Ruska v Sýrii, uviedol sýrsky minister.
Dodal, že dôkazov o tesných kontaktoch medzi IS a Ankarou je mnoho: napríklad fakt, že väčšina zahraničných žoldnierov Islamského štátu prišla do Sýrie cez Turecko, čo by nebolo možné bez pomoci tureckých úradov. Cez Turecko sa k povstalcom dopravuje aj väčšina zbraní, dodal Zuabí, podľa ktorého Turecko v Sýrii "kradne ropu i historické cennosti".
Umrán Zuabí vyhlásil, že ciele, ktoré chcú v regióne dosiahnuť USA a Turecko, sa líšia: USA sa pokúšajú rozdeliť existujúce štáty na malé emiráty a potom ich kontrolovať, pričom najlepším nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa sú radikálni islamisti - Islamský štát, ktorý má tesné kontakty a podporu amerických tajných služieb, a Front an-Nusra podporovaný Saudskou Arábiou a Katarom.
Turecko je podľa sýrskeho ministra krajinou, ktorá sa hlási k učeniu Moslimského bratstva, a aj keď majú rôzne názory, spája ich agresivita. Cieľom Turecka je obnoviť Osmanskú ríšu a práve túžba po splnení tohto cieľa vedie Turecko k želaniu rozdeliť Sýriu a Irak na emiráty či provincie, ktoré budú existovať ako protektoráty osmanského impéria. Tieto ambície Turecka vedú k sporom Ankary s USA.
Minister Zuabí vyhlásil, že Západ sa snaží vyhnať Rusko z oblasti Blízkeho východu a naladiť túto časť sveta protirusky, o čo sa snažil prostredníctvom revolúcií tzv. arabskej jari, ktoré sa uskutočnili v krajinách blízkych Rusku, ale nie v Saudskej Arábii, Jordánsku či Somálsku.
V prejave, ktorý dnes Erdogan predniesol na severovýchode krajiny a ktorý v priamom prenose odvysielala televízia, turecký prezident súčasne ako ohováranie odmietol tvrdenia, že Turecko nakupuje ropu od extrémistickej organizácie Islamský štát (IS).
V uplynulých dňoch to naznačili vrcholní ruskí politici vrátane premiéra Dmitrija Medvedeva. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zasa vo štvrtok vyhlásil, že nie je žiadnym tajomstvom, že teroristi používajú turecké územie na prípravu útokov v Sýrii i v iných štátoch.
"Hanba vám. Je jasné, kde Turecko nakupuje ropu a plyn. Tí, ktorí tvrdia, že ho kupujeme od Dáišu (IS), to musia dokázať. Nikto nesmie ohovárať túto krajinu," vyhlásil vo štvrtok Erdogan. Dodal, že "ak hľadáte zdroj zbraní a finančných prostriedkov Dáišu, prvé miesto, kde ho treba hľadať, je režim Asada a štátov, ktoré sú po jeho boku", čím mal zjavne na mysli aj Rusko.
Erdogan požiadal o schôdzku s Putinom na klimatickom summite v Paríži
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan požiadal o stretnutie so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, ktoré by sa malo uskutočniť 30. novembra v Paríži. Oznámil to dnes Kremeľ, ktorý citovala agentúra Reuters.
"Prezidentovi bol doručený návrh tureckej strany na stretnutie na úrovni hláv štátov. Viac k tomu teraz neviem povedať," uviedol Putinov hovorca Dmitrij Peskov na tlačovej konferencii.
Putin a Erdogan sa zúčastnia na globálnom klimatickom summite, ktorý sa začína v rovnaký deň, ako je dátum navrhovanej schôdzky.
Peskov zároveň uviedol, že Erdogan Putinovi telefonoval sedem alebo osem hodín po tom, ako Turecko v utorok zostrelilo ruské vojenské lietadlo. Erdogan však vo štvrtok pre televíznu stanicu France 24 uviedol, že sa síce po incidente Putinovi pokúšal dovolať, ale rozhovor sa neuskutočnil.
Ruské ministerstvo obrany prerušilo vo štvrtok akúkoľvek vojenskú spoluprácu s Tureckom, k čomu patrí aj zrušenie horúcej linky zriadenej na výmenu informácií o ruských leteckých útokoch v Sýrii.
Moskva pohrozila Ankare aj ekonomickými sankciami a uviedla, že od tureckej strany očakáva prijateľné vysvetlenie dôvodov zostrelenia stíhacieho bombardéra.
Zuabí: Zostrelenie ruskej stíhačky bolo reakciou Ankary na marenie obchodov s IS
Sýrsky minister informácií Umrán Zuabí tvrdí, že zostrelenie ruského stíhacieho bombardéra Su-24 tureckou stíhačkou bolo reakciou na zničenie stoviek cisterien, ktorými Islamský štát (IS) prepravoval ropu zo Sýrie do Turecka. Všetku túto ropu kupovala ropná spoločnosť, ktorá patrí synovi tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, vyhlásil sýrsky minister v rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti. Vysvetlil, že "Turecko znervóznelo, keď Rusko začalo podnikať nálety na infraštruktúru IS a zničilo už viac ako 500 cisternových áut s ropou".
Sýrsky minister okrem toho vyhlásil, že Erdogan a jeho spoločnosť "nevyvážajú (zo Sýrie) len ropu, ale aj pšenicu a historické cennosti".
V súvislosti s tvrdením Ankary, že ruské lietadlo bolo zostrelené po narušení tureckého vzdušného priestoru, Zuabí vyhlásil, že k útoku došlo vo vzdušnom priestore Sýrie a bez varovania. Uviedol, že aj svedectvo preživšieho pilota dokazuje, že "Turecko klame".
"Najprv povedali, že bolo desať varovaní, potom oznámili, že lietadlo sa nad Tureckom nachádzalo 17 sekúnd. Nie je možné vyslať desať varovaní v priebehu 17 sekúnd. To technicky nie je možné," domnieva sa Zuabí.
Práve vzhľadom na tesné vzťahy medzi IS a tureckou vládou je Turecko veľmi podráždené účinkovaním Ruska v Sýrii, uviedol sýrsky minister.
Dodal, že dôkazov o tesných kontaktoch medzi IS a Ankarou je mnoho: napríklad fakt, že väčšina zahraničných žoldnierov Islamského štátu prišla do Sýrie cez Turecko, čo by nebolo možné bez pomoci tureckých úradov. Cez Turecko sa k povstalcom dopravuje aj väčšina zbraní, dodal Zuabí, podľa ktorého Turecko v Sýrii "kradne ropu i historické cennosti".
Umrán Zuabí vyhlásil, že ciele, ktoré chcú v regióne dosiahnuť USA a Turecko, sa líšia: USA sa pokúšajú rozdeliť existujúce štáty na malé emiráty a potom ich kontrolovať, pričom najlepším nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa sú radikálni islamisti - Islamský štát, ktorý má tesné kontakty a podporu amerických tajných služieb, a Front an-Nusra podporovaný Saudskou Arábiou a Katarom.
Turecko je podľa sýrskeho ministra krajinou, ktorá sa hlási k učeniu Moslimského bratstva, a aj keď majú rôzne názory, spája ich agresivita. Cieľom Turecka je obnoviť Osmanskú ríšu a práve túžba po splnení tohto cieľa vedie Turecko k želaniu rozdeliť Sýriu a Irak na emiráty či provincie, ktoré budú existovať ako protektoráty osmanského impéria. Tieto ambície Turecka vedú k sporom Ankary s USA.
Minister Zuabí vyhlásil, že Západ sa snaží vyhnať Rusko z oblasti Blízkeho východu a naladiť túto časť sveta protirusky, o čo sa snažil prostredníctvom revolúcií tzv. arabskej jari, ktoré sa uskutočnili v krajinách blízkych Rusku, ale nie v Saudskej Arábii, Jordánsku či Somálsku.