Brusel 7. decembra (TASR) - Európska komisia (EK) vo štvrtok v spore okolo prerozdeľovania utečencov rozhodla podať žalobu na Súdnom dvore EÚ na Českú republiku, Maďarsko a Poľsko.

"Snažil som sa veľmi presvedčiť tri členské štáty..., aby aspoň trochu preukázali solidaritu," uviedol pred novinármi eurokomisár zodpovedný za migráciu Dimitris Avramopulos. Dodal, že "bohužiaľ" sa mu to nepodarilo, a vyjadril ľútosť, že exekutíva EÚ musí prikročiť k ďalšiemu kroku, a tým je podanie žaloby na Súdny dvor EÚ.

Foto: TASR/AP/Thierry Monasse

Komisia už v júni tohto roku, keď spustila právne konanie voči zmieneným trom stredoeurópskym krajinám, tieto členské štáty zároveň upozornila, že pre ich nedostatočnú účasť na mechanizme prerozdeľovania utečencov im hrozí súdna dohra. A pretože uvedené členské štáty nekonali ústretovo, exekutíva musí konať podľa platných predpisov a posunúť vec pred súdnu inštanciu v Luxemburgu.

Exekutíva EÚ vysvetlila dôvod žaloby na Českú republiku, Maďarsko a Poľsko

Európska komisia (EK) vo štvrtok oznámila, že odpovede a opatrenia vlád Českej republiky, Maďarska a Poľska v otázke dočasného premiestnenia utečencov neboli uspokojivé, a preto, z dôvodu nedodržania ich právnych povinností v súvislosti s relokáciami, sa rozhodla tieto tri členské krajiny zažalovať na Súdnom dvore EÚ.

Komisia pripomenula, že 15. júna 2017 začala voči Českej republike, Maďarsku a Poľsku právne konanie vo veci nesplnenia povinnosti. Členské štáty dostali čas na poskytnutie odpovede, prípadne na nápravu situácie. V júli eurokomisia ich odpoveď označila za neuspokojivú a rozhodla sa pristúpiť k ďalšej fáze konania a 26. júla zaslala do troch metropol takzvané odôvodnené stanoviská.

V stanovisku EK sa uvádza, že aj napriek tomu, že Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo 6. septembra potvrdil platnosť relokačného mechanizmu, Česká republika, Maďarsko a Poľsko svoje právne povinnosti naďalej porušovali a ich odpovede eurokomisia opäť zhodnotila ako neuspokojivé, najmä keď tri uvedené krajiny nenaznačili, že majú snahu a vôľu sa podieľať na rozhodnutí o relokáciách.

Exekutíva EÚ preto vo štvrtok rozhodla, že pristúpi k ďalšej fáze konania vo veci nesplnenia povinnosti, čo v praxi znamená predložiť tento spor na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu.

V zdôvodnení EK sa uvádza, že rozhodnutia Rady EÚ vyžadujú, aby členské štáty v záujme zabezpečenia rýchleho a riadneho postupu relokácií každé tri mesiace prisľúbili počet miest, ktoré majú k dispozícii na premiestnenie utečencov z krajín tzv. prvej vlny príchodu utečencov (v tomto prípade Grécko a Taliansko). Zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ v minulých mesiacoch prijali nejakých utečencov alebo poskytli prísľuby v tomto smere, Maďarsko od začatia programu relokácií neurobilo nič, Poľsko nepremiestnilo ani jednu osobu a neurobilo žiadny prísľub od decembra 2015 a Česká republika zastavila relokácie v auguste 2016 a už vyše roka neurobila žiadny nový prísľub v tomto smere.

Na dočasnom režime núdzových relokácií sa dohodli ministri vnútra EÚ v septembri 2015, keď členské štáty prijali záväzky premiestniť z Talianska a Grécka osoby, ktoré majú nárok na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Z počtu 160.000 utečencov sa v priebehu dvoch rokov podarilo premiestniť iba niečo vyše 32.000 osôb.

Szijjártó k žalobe EK: Rozhodnutie o povinných kvótach je nevykonateľné

Foto: TASR

Rozhodnutie o povinných utečeneckých kvótach je nevykonateľné. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó to vyhlásil podľa agentúry MTI vo štvrtok Bruseli v reakcii na to, že Európska komisia (EK) sa rozhodla Česko, Maďarsko a Poľsko zažalovať na Súdnom dvore EÚ.

Pokiaľ ide o žalobu EK, ČR si môže dovoliť pokuty, tvrdí Stuchlíková z IEP

"Nie je to nič, čo by si Česko po finančnej stránke nemohlo dovoliť", uviedla vo štvrtkovom rozhovore pre TASR vedúca bruselskej kancelárie Inštitútu pre európsku politiku (IEP) Zuzana Stuchlíková.

Európska komisia vo štvrtok oznámila, že odpovede a opatrenia vlád Českej republiky, Maďarska a Poľska v otázke dočasného premiestnenia utečencov neboli uspokojivé, a preto, z dôvodu nedodržania ich právnych povinností v súvislosti s relokáciami, sa rozhodla tieto tri členské krajiny zažalovať na Súdnom dvore EÚ.

Stuchlíková si myslí, že táto situácia zhorší postavenie Českej republiky v rámci Európskej únie a upevní jej pozíciu tzv. "trouble makera". V prípade politických dôsledkov ale neočakáva významné zmeny v smerovaní ČR.

Vedúca bruselskej kancelárie reagovala aj na vyjadrenie čerstvo vymenovaného českého premiéra Andreja Babiša, že sa s EK bude snažiť dohodnúť. Podľa jej názoru to je "riešenie z ríše snov", pretože v súčasnosti priestor na dohodu už nie je.


EK vo štvrtok oznámila, že odpovede a opatrenia vlád Česka, Maďarska a Poľska v otázke dočasného premiestnenia utečencov neboli uspokojivé, a preto, z dôvodu nedodržania ich právnych povinností v súvislosti s relokáciami, sa rozhodla tieto tri členské krajiny zažalovať na Súdnom dvore EÚ.

"Maďarská vláda predloží Súdnemu dvoru EÚ svoje argumenty," zdôraznil šéf maďarskej diplomacie, podľa ktorého sú povinné kvóty úplne v rozpore so zdravým rozumom, európskymi právnymi normami, ako aj s uzavretými dohodami.

Maďarský kabinet podľa Szijjártóa nepodľahne žiadnemu tlaku a zotrvá na svojom postoji k migračnej politike. Ilegálne prisťahovalectvo a povinné kvóty označil minister za zlé a škodlivé.

"Budeme bojovať proti tomu, aby nemohli vstúpiť do platnosti žiadne rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s vôľou maďarských občanov," dodal maďarský minister.

Komisia pripomenula, že 15. júna 2017 začala voči Česku, Maďarsku a Poľsku právne konanie vo veci nesplnenia povinnosti. Štáty dostali čas na poskytnutie odpovede, prípadne na nápravu situácie. V júli eurokomisia ich odpoveď označila za neuspokojivú, rozhodla sa pristúpiť k ďalšej fáze konania a zaslala do troch metropol tzv. odôvodnené stanoviská.

V stanovisku EK sa uvádza, že aj napriek tomu, že Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo 6. septembra potvrdil platnosť relokačného mechanizmu, Česko, Maďarsko a Poľsko svoje právne povinnosti naďalej porušovali a ich odpovede opäť zhodnotila ako neuspokojivé, najmä keď tri uvedené krajiny nenaznačili, že majú snahu a vôľu sa podieľať na plnení rozhodnutia o relokáciách.

Exekutíva EÚ preto vo štvrtok rozhodla, že pristúpi k ďalšej fáze konania vo veci nesplnenia povinnosti, čo v praxi znamená predložiť tento spor na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu.

Babiš chce vyjednávať s Európskou komisiou o stiahnutí žaloby za kvóty

Čerstvo vymenovaný český premiér Andrej Babiš chce s Európskou komisiou vyjednávať o stiahnutí bruselskej žaloby za negatívny postoj Prahy k utečeneckým kvótam. Informoval o tom vo štvrtok server spravodajskej televízie ČT24.

Kvóty sú podľa Babiša nezmyselné a iba podporujú popularitu extrémistických strán v Európe. Okrem Česka podala EK žalobu aj na Poľsko a Maďarsko.

"Rozhodnutie a hlavne načasovanie je veľmi nešťastné," uviedol podľa ČT24 Babiš na margo aktuálneho rozhodnutia EK dostať tieto tri stredoeurópske krajiny pred súd.

Nový český premiér teraz dúfa, že nasledujúci týždeň na summite dostane priestor na vyjadrenie českého stanoviska. Babiš sa decembrového summitu lídrov EÚ v Bruseli zúčastní vôbec prvýkrát vo funkcii predsedu českej vlády.

ČT24 pripomenula, že Babiš už v stredu po svojom vymenovaní uviedol, že Praha by v Únii mala zastávať aktívnejšiu pozíciu. Chce preto navrhnúť riešenie problému migrácie, ktorým by mal byť boj proti pašerákom.

Mechanizmus kvót mal predovšetkým pomôcť Grécku a Taliansku, kde sa uchýlilo množstvo utečencov mieriacich zo Sýrie do Európy, sú medzi nimi aj ďalší migranti z Blízkeho východu a Afriky. Atény ani Rím ale príliv migrantov nezvládli.

Szymaňski: Poľsko je pripravené brániť sa na Súdnom dvore EÚ

Poľsko je pripravené brániť svoj postoj v otázke prerozdeľovania utečencov na Súdnom dvore Európskej únie. Vyplýva to zo štvrtkovej reakcie námestníka poľského ministra zahraničných vecí pre európske otázky Konrada Szymaňského, o ktorej informoval spravodajský kanál verejnoprávnej televízie TVP Info.

Szymaňski súčasne zdôraznil, že poľskú vládu nikto nezbaví povinnosti zaistiť bezpečnosť v krajine.

Podľa jeho názoru bude na zaujatie postoja voči žalobe podanej Európskou komisiou dostatočný čas po jej oficiálnom doručení a dodal, že je to otázka niekoľkých týždňov.

Rozhodnutie o prerozdeľovaní utečencov v rámci Únie bolo, ako Szymaňski formuloval, omylom. Nevyriešilo to žiadny problém, avšak je to zdrojom vážnej krízy v Únii. Poľský diplomat súčasne poukázal na fakt, že Rada EÚ sa v prípade tohto rozhodnutia rozhodla pre prehlasovanie skupiny štátov - v rozpore s kultúrou konsenzu - v kľúčovej oblasti suverenity, akou je kontrola hraníc a migrácia. Szymaňski poukázal, že po dvoch rokoch sa miera realizácie tohto rozhodnutia pohybuje v oblasti okolo 30 percent, čo je dôkazom jeho chybného charakteru.

Európska komisia (EK) sa vo štvrtok rozhodla podaľ žalobu na Súdnom dvore EÚ so sídlom v Luxemburgu v spore okolo prerozdeľovania utečencov, a to na Českú republiku, Maďarsko a Poľsko.

"Snažil som sa veľmi presvedčiť tri členské štáty..., aby aspoň trochu preukázali solidaritu," uviedol pred novinármi eurokomisár zodpovedný za migráciu Dimitris Avramopulos. Dodal, že "bohužiaľ" sa mu to nepodarilo, a vyjadril ľútosť, že exekutíva EÚ musí prikročiť k ďalšiemu kroku, a tým je podanie žaloby na Súdny dvor EÚ.

Komisia už v júni tohto roku, keď spustila právne konanie voči zmieneným trom stredoeurópskym krajinám, tieto členské štáty zároveň upozornila, že pre ich nedostatočnú účasť na mechanizme prerozdeľovania utečencov im hrozí súdna dohra.