Ministri vnútra EÚ budú o navrhovanom rozdelení migrantov rokovať 14. septembra na zasadnutí v Bruseli pondelok.
Autor TASR
,aktualizované Štrasburg 10. septembra (TASR) - Európsky parlament (EP) podporil dnes veľkou väčšinou plán predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera, ktorý počíta s prerozdelením celkovo 160.000 utečencov medzi členské krajiny EÚ.
Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej sa súhlas europarlamentu s Junckerovým návrhom očakával. Rozhodujúce slovo vo veci však budú mať samotné členské štáty Únie.
Ministri vnútra EÚ budú o navrhovanom rozdelení migrantov rokovať v pondelok 14. septembra na zasadnutí v Bruseli. Viaceré krajiny východnej a strednej Európy už vyjadrili nesúhlas s myšlienkou povinného prerozdeľovania utečencov.
Nový balík opatrení z dielne EK znamená núdzovú relokáciu 120.000 utečencov z Grécka, Talianska a Maďarska do ostatných členských štátov na dobu dvoch rokov. Spolu s májovým návrhom na prerozdelenie 40.000 azylantov, o ktorom ešte členské štáty EÚ (Rada) stále nerozhodli, EK navrhuje premiestniť spolu 160.000 utečencov.
Slovensko by z počtu dodatočných 120.000 migrantov malo prijať 1502 utečencov. Ak sa k tomuto číslu priráta 785 migrantov z pôvodného májového návrhu, Slovensko by z celkového počtu 160.000 utečencov malo prijať celkovo 2287 osôb.
Chcú globálnu konferenciu
Europoslanci zároveň vítajú vznik stáleho mechanizmu, ktorým sa zmenia pravidlá dublinského azylového procesu. Ten presne určuje, ktorý členský štát je zodpovedný za vybavovanie žiadostí o azyl.
Poslanci sa vyslovili za "spravodlivý a povinný kľúč pre prideľovanie" žiadateľov o azyl. EP dal najavo, že je pripravený pokročiť v procese prípravy návrhov zákonov, aby sa zaistilo, že členské štáty (Rada) nebudú vznik trvalého mechanizmu prerozdeľovania azylantov odkladať.
Poslanci Európskeho parlamentu rovnako naznačili, že je nevyhnutné zmeniť vízový kódex EÚ tak, aby zahŕňal "konkrétnejšie spoločné ustanovenia o humanitárnych vízach". Europarlament požiadal členské štáty únie, aby bolo možné požiadať o azyl na všetkých ich veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch.
Europarlament v dnešnom uznesení upozornil, že Európskou úniou pripravovaný spoločný zoznam tzv. bezpečných krajín pôvodu, ktorý uľahčí navracanie utečencov bez nárokov na právnu ochranu, by nemal ohrozovať samotnú zásadu nenavracania a individuálne právo utečencov na azyl. Najmä v prípade príslušníkov zraniteľných skupín, ktorým po návrate do domovskej krajiny hrozí smrť alebo prenasledovanie.
Europoslanci podporili návrh na vytvorenie spoločného európskeho azylového systému. Ten podľa ich reakcií musí byť riadne zavedený, aby sa zabezpečilo konzistentné uplatňovanie humánnych štandardov na území celej EÚ.
Parlament upozornil, že je nevyhnutné ponechať "otvorené hranice v rámci schengenského priestoru". V tejto súvislosti je podľa poslancov nevyhnutné zabezpečiť účinnú správu riadenia vonkajších hraníc EÚ.
V neposlednom rade sa europarlament priklonil k názoru, že EÚ potrebuje riešiť príčiny migrácie. Táto otázka bude hlavnou témou na summite EÚ a afrických krajín vo Vallette na Malte (11.-12. novembra). Poslanci dopredu avizovali, že treba zaviesť a uplatňovať tvrdšie trestné sankcie voči pašerákom ľudí.
Nakoniec sa poslanci EP zhodli na tom, že je potrebné zvolať medzinárodnú konferenciu o utečeneckej kríze. Parlament vyzval exekutívu Európskej komisie i európsku šéfku diplomacie Federicu Mogheriniovú, aby zvolali medzinárodnú konferenciu o utečeneckej kríze za účasti EÚ, jej členských štátov, zodpovedných agentúr OSN, Spojených štátov, arabských krajín a príslušných medzinárodných mimovládnych organizácií, ktoré sú aktívne v oblasti migrácie.
Cieľom tejto konferencie by malo byť vytvorenie spoločnej globálnej stratégie humanitárnej pomoci.
Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej sa súhlas europarlamentu s Junckerovým návrhom očakával. Rozhodujúce slovo vo veci však budú mať samotné členské štáty Únie.
Ministri vnútra EÚ budú o navrhovanom rozdelení migrantov rokovať v pondelok 14. septembra na zasadnutí v Bruseli. Viaceré krajiny východnej a strednej Európy už vyjadrili nesúhlas s myšlienkou povinného prerozdeľovania utečencov.
Nový balík opatrení z dielne EK znamená núdzovú relokáciu 120.000 utečencov z Grécka, Talianska a Maďarska do ostatných členských štátov na dobu dvoch rokov. Spolu s májovým návrhom na prerozdelenie 40.000 azylantov, o ktorom ešte členské štáty EÚ (Rada) stále nerozhodli, EK navrhuje premiestniť spolu 160.000 utečencov.
Slovensko by z počtu dodatočných 120.000 migrantov malo prijať 1502 utečencov. Ak sa k tomuto číslu priráta 785 migrantov z pôvodného májového návrhu, Slovensko by z celkového počtu 160.000 utečencov malo prijať celkovo 2287 osôb.
Chcú globálnu konferenciu
Europoslanci zároveň vítajú vznik stáleho mechanizmu, ktorým sa zmenia pravidlá dublinského azylového procesu. Ten presne určuje, ktorý členský štát je zodpovedný za vybavovanie žiadostí o azyl.
Poslanci sa vyslovili za "spravodlivý a povinný kľúč pre prideľovanie" žiadateľov o azyl. EP dal najavo, že je pripravený pokročiť v procese prípravy návrhov zákonov, aby sa zaistilo, že členské štáty (Rada) nebudú vznik trvalého mechanizmu prerozdeľovania azylantov odkladať.
Poslanci Európskeho parlamentu rovnako naznačili, že je nevyhnutné zmeniť vízový kódex EÚ tak, aby zahŕňal "konkrétnejšie spoločné ustanovenia o humanitárnych vízach". Europarlament požiadal členské štáty únie, aby bolo možné požiadať o azyl na všetkých ich veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch.
Europarlament v dnešnom uznesení upozornil, že Európskou úniou pripravovaný spoločný zoznam tzv. bezpečných krajín pôvodu, ktorý uľahčí navracanie utečencov bez nárokov na právnu ochranu, by nemal ohrozovať samotnú zásadu nenavracania a individuálne právo utečencov na azyl. Najmä v prípade príslušníkov zraniteľných skupín, ktorým po návrate do domovskej krajiny hrozí smrť alebo prenasledovanie.
Europoslanci podporili návrh na vytvorenie spoločného európskeho azylového systému. Ten podľa ich reakcií musí byť riadne zavedený, aby sa zabezpečilo konzistentné uplatňovanie humánnych štandardov na území celej EÚ.
Parlament upozornil, že je nevyhnutné ponechať "otvorené hranice v rámci schengenského priestoru". V tejto súvislosti je podľa poslancov nevyhnutné zabezpečiť účinnú správu riadenia vonkajších hraníc EÚ.
V neposlednom rade sa europarlament priklonil k názoru, že EÚ potrebuje riešiť príčiny migrácie. Táto otázka bude hlavnou témou na summite EÚ a afrických krajín vo Vallette na Malte (11.-12. novembra). Poslanci dopredu avizovali, že treba zaviesť a uplatňovať tvrdšie trestné sankcie voči pašerákom ľudí.
Nakoniec sa poslanci EP zhodli na tom, že je potrebné zvolať medzinárodnú konferenciu o utečeneckej kríze. Parlament vyzval exekutívu Európskej komisie i európsku šéfku diplomacie Federicu Mogheriniovú, aby zvolali medzinárodnú konferenciu o utečeneckej kríze za účasti EÚ, jej členských štátov, zodpovedných agentúr OSN, Spojených štátov, arabských krajín a príslušných medzinárodných mimovládnych organizácií, ktoré sú aktívne v oblasti migrácie.
Cieľom tejto konferencie by malo byť vytvorenie spoločnej globálnej stratégie humanitárnej pomoci.