Členské štáty EÚ budú mať dva roky na to, aby smernicu preniesli do svojho vnútroštátneho práva.
Autor TASR
,aktualizované Brusel/Štrasburg 26. marca (TASR) - Európsky parlament v Štrasburgu schválil v utorok smernicu Európskej únie o autorskom práve, ktorej cieľom je prispôsobiť túto právnu oblasť ére internetu. Europoslanci smernicu o copyrighte schválili bez akýchkoľvek dodatočných zmien, čo znamená, že môže byť zavedená do praxe.
Predtým ešte musia znenie smernice odobriť aj ministri členských krajín (Rada EÚ), k čomu by mohlo dôjsť už 9. apríla v Luxemburgu. Členské štáty EÚ budú mať dva roky na to, aby smernicu preniesli do svojho vnútroštátneho práva.
Za prijatie smernice hlasovalo v 751-člennom parlamente 348 poslancov, proti bolo 274 a 36 sa zdržali. Europoslanci sa už predtým odmietli zaoberať návrhmi, ktoré počítali s vypustením sporných článkov.
Návrh revidovanej smernice o autorskom práve podporovali európski novinári, predstavitelia tlačových agentúr či hudobných vydavateľstiev. Navrhovaná reforma chce totiž donútiť internetové platformy, aby sa podelili o časť svojich ziskov s tými médiami, na ktorých články, fotografie, videá či hudobné diela odkazujú.
Na druhej strane sú lobisti v podobe veľkých internetových platforiem (Google News, Facebook, Wikipédia či Twitter), ktoré zatiaľ zadarmo šíria rôzne obsahy printových médií, hudobnej či filmovej produkcie, výtvarného a literárneho umenia. Veľké digitálne platformy sa nechcú deliť o zisky, ktoré im plynú najmä z reklamy sprevádzajúcej odkazy na rôzne mediálne produkty.
Proti reforme autorských práv v EÚ protestovali cez víkend v Berlíne a ďalších nemeckých mestách desaťtisíce ľudí. Podobné protesty organizovala iniciatíva Save the Internet (Zachráňme internet) aj vo Francúzsku, Rakúsku, Česku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Poľsku, Fínsku, Portugalsku a na Cypre.
"Ešte nikdy nebol taký široký protest proti nejakej smernici EÚ," upozornila podľa agentúry DPA nemecká poslankyňa Julia Redová z politickej frakcie Zelení / Európska slobodná aliancia, ktorá v EP patrila medzi popredných kritikov tejto reformy. Už v pondelok v stanovisku pre médiá upozornila, že ak bude reforma prijatá v predloženej podobe, bude to mať závažné dôsledky pre internet a "ohrozí" to dôveru celej generácie v politiku.
Nemecký poslanec Axel Voss z tábora ľudovcov (EPP), ktorý v mene Európskeho parlamentu rokoval o konečnej podobe spornej smernice, však v utorok - pred samotným hlasovaním - zdôraznil, že "táto reforma nepovedie k žiadnej cenzúre". Spresnil, že revízia pôvodnej smernice z roku 2001 vytvorí právnu istotu pri používaní chránených autorských práv a zároveň vyváži slobodu prejavu, ako aj požiadavky digitálneho sveta.
Reformu, ktorá by mala modernizovať autorské práva v digitálnom veku, navrhla Európska komisia v roku 2016. V júli minulého roku sa europoslanci na znení smernice nezhodli. Mnohí z nich označili za sporný najmä jej článok 11, podľa ktorého vydavatelia môžu vyžadovať poplatky za odkazy alebo náhľady na článok na internetových platformách.
Najdôležitejšími súčasťami reformy sú články 11 a 13. Článok 11 má vydavateľom umožniť zarábať peniaze vždy, keď digitálne spoločnosti ako Google odkážu na ich web. Článok 13, v konečnom znení text uvádzaný ako článok 17, zasa prikazuje spoločnostiam ako YouTube či Facebook filtrovať obsah, ktorý porušuje autorský zákon.
Smernica o digitálnom autorskom práve (smernica o copyrighte) zaručuje silnejšiu pozíciu tvorcov a vydavateľov pri vyjednávaniach s internetovými gigantmi a zároveň zachovanie slobody prejavu na internete. Uvádza sa to v stanovisku Európskeho parlamentu (EP) potom, ako europoslanci schválili v utorok uvedenú smernicu.
V priebehu apríla text smernice schváli aj Rada EÚ (ministri členských krajín), následne bude nová smernica zverejnená v Úradnom vestníku EÚ a po dvadsiatich dňoch vstúpi do platnosti. Členské štáty budú mať dva roky na zavedenie nových pravidiel do svojich vnútroštátnych predpisov.
Smernica by mala rozšíriť pôsobnosť ustanovení autorského práva EÚ na internet. Nové pravidlá sa priamo dotknú služieb poskytovaných platformami ako YouTube, Facebook či Google News. Legislatívna úprava sa však usiluje o zachovanie internetu ako priestoru s garantovanou slobodou prejavu.
Po novom sa technologickí giganti budú musieť podeliť, čo v praxi znamená odmeny pre novinárov a umelcov. Vydavatelia budú mať právo rokovať v mene novinárov s platformami o zmluvách týkajúcich sa využívania ich článkov. Internetové platformy budú zodpovedné za obsah nahratý na svoje stránky.
Zdieľanie úryvkov novinových článkov bolo explicitne vyňaté z pôsobnosti smernice a nebude považované za porušenie autorských práv vydavateľa. Súčasťou novej legislatívy sú však ustanovenia, ktoré by mali takzvaným agregátorom správ zabrániť zneužívať túto situáciu. Dĺžka úryvkov, ktoré bude možné zverejniť napríklad na platforme Google News či voľne zdieľať na Facebooku, bude obmedzená.
Smernica umožňuje a uľahčuje využívanie diel chránených autorským právom za účelom citácie či parafrázy, kritiky alebo recenzie, karikatúry či paródie. Obrázky GIF a meme bude možné zdieľať a šíriť na sociálnych sieťach.
Text smernice stanovuje, že nekomerčné nahrávanie obsahu do online encyklopédií (Wikipedia) či softvérových platforiem s otvoreným zdrojovým kódom (GitHub) bude z pôsobnosti smernice vyňaté. Miernejšie pravidlá sa budú vzťahovať aj na začínajúce platformy.
Autori a umelci si budú môcť nárokovať dodatočnú odmenu od distribútorov svojich diel, pokiaľ je pôvodne dohodnutá odmena neúmerne nízka v porovnaní s príjmami distribútora za dané diela.
Nové pravidlá by mali uľahčiť využívanie materiálov chránených autorským právom pri hĺbkovej analýze textu a údajov a odstrániť tak konkurenčnú nevýhodu európskych výskumníkov. Obmedzenia vyplývajúce z autorského práva sa nebudú vzťahovať ani na obsah využívaný za účelom výučby alebo ilustrácie.
Smernica rovnako umožňuje bezplatné využívanie materiálu chráneného autorským právom za účelom zachovania kultúrneho dedičstva. Využívanie komerčne nedostupných diel bude možné za predpokladu, že neexistuje organizácia kolektívnej správy, ktorá by mohla vydať licenciu.
V súčasnosti majú internetové spoločnosti malú motiváciu uzatvárať spravodlivé licenčné dohody s majiteľmi autorských práv. Ich povinnosťou je odstrániť obsah porušujúci autorské práva až v momente, keď ich o to požiada majiteľ daných práv. Presun zodpovednosti na internetové platformy zvýši šance majiteľov autorských práv (hudobníkov, umelcov, scenáristov, ale aj vydavateľov a novinárov) na získanie spravodlivej licenčnej dohody a vďaka tomu aj spravodlivejšej odmeny za digitálne využívanie ich diel.
"Smernica je dôležitým krokom pre nápravu situácie, ktorá umožňovala zopár spoločnostiam zarábať obrovské sumy peňazí bez riadnej odmeny tisíckam umelcov a novinárov, na prácach ktorých závisela ich činnosť," vysvetlil spravodajca uznesenia, nemecký poslanec Alex Voss.
Dodal, že odobrený text obsahuje početné ustanovenia, ktoré garantujú, že internet zostane priestorom slobody prejavu, čím EP zareagoval na vznesené obavy a rozhodol sa poskytnúť "dvojitú garanciu slobody prejavu". "Táto smernica chráni živobytie ľudí, slobodu prejavu a prostredníctvom obrany rozmanitého mediálneho prostredia aj demokraciu a podporuje start-upy a technologický rozvoj. Pripravuje internet na budúcnosť, v ktorej by mal byť priestorom prinášajúcim úžitok pre všetkých, a nie iba pre zopár mocných," opísal situáciu Voss.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Prečítajte si aj: Osem slovenských europoslancov hlasovalo za smernicu o copyrighte
Predtým ešte musia znenie smernice odobriť aj ministri členských krajín (Rada EÚ), k čomu by mohlo dôjsť už 9. apríla v Luxemburgu. Členské štáty EÚ budú mať dva roky na to, aby smernicu preniesli do svojho vnútroštátneho práva.
Za prijatie smernice hlasovalo v 751-člennom parlamente 348 poslancov, proti bolo 274 a 36 sa zdržali. Europoslanci sa už predtým odmietli zaoberať návrhmi, ktoré počítali s vypustením sporných článkov.
Návrh revidovanej smernice o autorskom práve podporovali európski novinári, predstavitelia tlačových agentúr či hudobných vydavateľstiev. Navrhovaná reforma chce totiž donútiť internetové platformy, aby sa podelili o časť svojich ziskov s tými médiami, na ktorých články, fotografie, videá či hudobné diela odkazujú.
Na druhej strane sú lobisti v podobe veľkých internetových platforiem (Google News, Facebook, Wikipédia či Twitter), ktoré zatiaľ zadarmo šíria rôzne obsahy printových médií, hudobnej či filmovej produkcie, výtvarného a literárneho umenia. Veľké digitálne platformy sa nechcú deliť o zisky, ktoré im plynú najmä z reklamy sprevádzajúcej odkazy na rôzne mediálne produkty.
Proti reforme autorských práv v EÚ protestovali cez víkend v Berlíne a ďalších nemeckých mestách desaťtisíce ľudí. Podobné protesty organizovala iniciatíva Save the Internet (Zachráňme internet) aj vo Francúzsku, Rakúsku, Česku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Poľsku, Fínsku, Portugalsku a na Cypre.
"Ešte nikdy nebol taký široký protest proti nejakej smernici EÚ," upozornila podľa agentúry DPA nemecká poslankyňa Julia Redová z politickej frakcie Zelení / Európska slobodná aliancia, ktorá v EP patrila medzi popredných kritikov tejto reformy. Už v pondelok v stanovisku pre médiá upozornila, že ak bude reforma prijatá v predloženej podobe, bude to mať závažné dôsledky pre internet a "ohrozí" to dôveru celej generácie v politiku.
Nemecký poslanec Axel Voss z tábora ľudovcov (EPP), ktorý v mene Európskeho parlamentu rokoval o konečnej podobe spornej smernice, však v utorok - pred samotným hlasovaním - zdôraznil, že "táto reforma nepovedie k žiadnej cenzúre". Spresnil, že revízia pôvodnej smernice z roku 2001 vytvorí právnu istotu pri používaní chránených autorských práv a zároveň vyváži slobodu prejavu, ako aj požiadavky digitálneho sveta.
Reformu, ktorá by mala modernizovať autorské práva v digitálnom veku, navrhla Európska komisia v roku 2016. V júli minulého roku sa europoslanci na znení smernice nezhodli. Mnohí z nich označili za sporný najmä jej článok 11, podľa ktorého vydavatelia môžu vyžadovať poplatky za odkazy alebo náhľady na článok na internetových platformách.
Najdôležitejšími súčasťami reformy sú články 11 a 13. Článok 11 má vydavateľom umožniť zarábať peniaze vždy, keď digitálne spoločnosti ako Google odkážu na ich web. Článok 13, v konečnom znení text uvádzaný ako článok 17, zasa prikazuje spoločnostiam ako YouTube či Facebook filtrovať obsah, ktorý porušuje autorský zákon.
EP: Smernica o copyrighte bráni autorov a neohrozuje slobodu internetu
Smernica o digitálnom autorskom práve (smernica o copyrighte) zaručuje silnejšiu pozíciu tvorcov a vydavateľov pri vyjednávaniach s internetovými gigantmi a zároveň zachovanie slobody prejavu na internete. Uvádza sa to v stanovisku Európskeho parlamentu (EP) potom, ako europoslanci schválili v utorok uvedenú smernicu.
V priebehu apríla text smernice schváli aj Rada EÚ (ministri členských krajín), následne bude nová smernica zverejnená v Úradnom vestníku EÚ a po dvadsiatich dňoch vstúpi do platnosti. Členské štáty budú mať dva roky na zavedenie nových pravidiel do svojich vnútroštátnych predpisov.
Smernica by mala rozšíriť pôsobnosť ustanovení autorského práva EÚ na internet. Nové pravidlá sa priamo dotknú služieb poskytovaných platformami ako YouTube, Facebook či Google News. Legislatívna úprava sa však usiluje o zachovanie internetu ako priestoru s garantovanou slobodou prejavu.
Po novom sa technologickí giganti budú musieť podeliť, čo v praxi znamená odmeny pre novinárov a umelcov. Vydavatelia budú mať právo rokovať v mene novinárov s platformami o zmluvách týkajúcich sa využívania ich článkov. Internetové platformy budú zodpovedné za obsah nahratý na svoje stránky.
Zdieľanie úryvkov novinových článkov bolo explicitne vyňaté z pôsobnosti smernice a nebude považované za porušenie autorských práv vydavateľa. Súčasťou novej legislatívy sú však ustanovenia, ktoré by mali takzvaným agregátorom správ zabrániť zneužívať túto situáciu. Dĺžka úryvkov, ktoré bude možné zverejniť napríklad na platforme Google News či voľne zdieľať na Facebooku, bude obmedzená.
Smernica umožňuje a uľahčuje využívanie diel chránených autorským právom za účelom citácie či parafrázy, kritiky alebo recenzie, karikatúry či paródie. Obrázky GIF a meme bude možné zdieľať a šíriť na sociálnych sieťach.
Text smernice stanovuje, že nekomerčné nahrávanie obsahu do online encyklopédií (Wikipedia) či softvérových platforiem s otvoreným zdrojovým kódom (GitHub) bude z pôsobnosti smernice vyňaté. Miernejšie pravidlá sa budú vzťahovať aj na začínajúce platformy.
Autori a umelci si budú môcť nárokovať dodatočnú odmenu od distribútorov svojich diel, pokiaľ je pôvodne dohodnutá odmena neúmerne nízka v porovnaní s príjmami distribútora za dané diela.
Nové pravidlá by mali uľahčiť využívanie materiálov chránených autorským právom pri hĺbkovej analýze textu a údajov a odstrániť tak konkurenčnú nevýhodu európskych výskumníkov. Obmedzenia vyplývajúce z autorského práva sa nebudú vzťahovať ani na obsah využívaný za účelom výučby alebo ilustrácie.
Smernica rovnako umožňuje bezplatné využívanie materiálu chráneného autorským právom za účelom zachovania kultúrneho dedičstva. Využívanie komerčne nedostupných diel bude možné za predpokladu, že neexistuje organizácia kolektívnej správy, ktorá by mohla vydať licenciu.
V súčasnosti majú internetové spoločnosti malú motiváciu uzatvárať spravodlivé licenčné dohody s majiteľmi autorských práv. Ich povinnosťou je odstrániť obsah porušujúci autorské práva až v momente, keď ich o to požiada majiteľ daných práv. Presun zodpovednosti na internetové platformy zvýši šance majiteľov autorských práv (hudobníkov, umelcov, scenáristov, ale aj vydavateľov a novinárov) na získanie spravodlivej licenčnej dohody a vďaka tomu aj spravodlivejšej odmeny za digitálne využívanie ich diel.
"Smernica je dôležitým krokom pre nápravu situácie, ktorá umožňovala zopár spoločnostiam zarábať obrovské sumy peňazí bez riadnej odmeny tisíckam umelcov a novinárov, na prácach ktorých závisela ich činnosť," vysvetlil spravodajca uznesenia, nemecký poslanec Alex Voss.
Dodal, že odobrený text obsahuje početné ustanovenia, ktoré garantujú, že internet zostane priestorom slobody prejavu, čím EP zareagoval na vznesené obavy a rozhodol sa poskytnúť "dvojitú garanciu slobody prejavu". "Táto smernica chráni živobytie ľudí, slobodu prejavu a prostredníctvom obrany rozmanitého mediálneho prostredia aj demokraciu a podporuje start-upy a technologický rozvoj. Pripravuje internet na budúcnosť, v ktorej by mal byť priestorom prinášajúcim úžitok pre všetkých, a nie iba pre zopár mocných," opísal situáciu Voss.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)