Praha/Bratislava 28. mája (TASR) – Euroskeptické a protiimigračné, populistické hnutia posilnili vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) menej, ako sa čakalo. Ich zisk nie je tak výrazný, ako aj sami zrejme predpokladali. Jan Kovář z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe tak odpovedal na otázku TASR, čo ho na výsledkoch eurovolieb prekvapilo.

"Aj keď tam je nárast ich podpory v EP, tak celkový nárast je o pár percentuálnych bodov. Prekvapilo ma, že sa nepotvrdili očakávania a že ich sila v nadchádzajúcom EP nebude taká (výrazná), aj napriek nárastu," konštatoval Kovář.

Taktiež ho prekvapil tak nárast volebnej účasti vo väčšine členských krajín, ako aj na európskej úrovni.

Momentálne počas prvých povolebných dní prebieha podľa analytika vyjednávanie o tom, do akej frakcie v EP niektoré strany — buď novozvolené, alebo tie, ktoré uvažovali o zmene — vstúpia. "Je to napríklad prípad českých Pirátov, ktorí to stále nevedia, ale aj mnohých ďalších strán, pretože nie všetky to pred európskymi voľbami jasne deklarovali. Takže to je to, čo teraz bude nasledovať," zdôraznil Kovář.

V utorok zároveň prebieha v Bruseli summit Európskej rady, na ktorom lídri vyhodnotia výsledky volieb. Keď sa ustáli proces v EP a dôjde k vytvoreniu nového pôdorysu politických frakcií, ďalšou otázkou bude kreovanie EK na čele s novým predsedom.

Možnosť vytvorenia novej frakcie EP, ktorá by mohla nahradiť Alianciu liberálov a demokratov za Európu (ALDE), Kovář momentálne nevidí reálne. "Myslím si, že v súčasnosti výsledok francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona mu nedáva príliš silnú pozíciu na zakladanie a  vytváranie novej frakcie, aj keď sa môžem mýliť. Je to ťažké povedať. Myslím si však, že ten výsledok nie je dostatočne silný, a to predovšetkým v kontexte toho, že by musel presvedčiť veľkú časť súčasného ALDE a ideálne by potreboval získať aj niektoré politické strany, napríklad od európskych ľudovcov, alebo dokonca od európskych socialistov... Domnievam sa, že na to teraz nemá úplne silu, prípadne, že nie je dostatočne atraktívny," uviedol Kovář.

Na základe údajov francúzskeho ministerstva vnútra skončila Macronova vládnuca strana Republika v pohybe (La République En Marche! - LREM) na druhom mieste so ziskom 22,41 percenta hlasov. Vo voľbách do Európskeho parlamentu ju predbehlo Národné združenie Marine Le Penovej s 23,31 percentami hlasov. "Predpokladal by som, že ALDE zotrvá a buď En Marche a jeho koalícia vstúpia do ALDE, alebo vytvoria stredovú liberálnu neformálnu koalíciu," konštatoval Kovář.

Zároveň predpokladá, že bude vyvíjaný tlak na vytvorenie novej — euroskeptickej — politickej skupiny, ktorá by mohla nahradiť súčasnú Európu národov a slobody (ENF). "Predpokladám, že Matteo Salvini (Liga Severu, víťaz eurovolieb v Taliansku — pozn. TASR), by chcel, aby bol tou najsilnejšou stranou v tejto novej frakcii, aby ju viedol a bude sa snažiť pripojiť mnoho ďalších, povedzme skeptickejších hnutí a strán voči európskej integrácii," upozornil Kovář. "Tam by som očakával, že dôjde k vytvoreniu novej frakcie a k zániku ENF prípadne i Skupiny Európskej slobody a priamej demokracie (EFDD)," prízvukoval, pričom zdôraznil, že ani táto cesta by nebola bez problémov.

Príčiny podpory antisystémových strán vidí analytik v dezilúzii z toho, ako "politický mainstream" riešil politické otázky. Ich podpora podľa neho dokazuje, že tento trend aj naďalej pretrváva. "Na druhej strane vyzývateľské, nové populistické strany sú veľmi často kritické k európskej integrácii, možno práve aj preto, že mainstream bol k nej taký pozitívny," povedal Kovář.

"Možno existuje nejaký strop, horizont ich politického, protieurópskeho a protiimigračného populistického diskurzu, na ktorý čiastočne teraz narážajú. Uvidí sa, akým spôsobom s tým mainstreamové politické strany budú schopné pracovať, či ten horizont budú schopné v budúcich voľbách posunúť, alebo na ňom zostanú," uzavrel.

Voľby do Európskeho parlamentu sa konali 23.-26. mája. Od roku 1979 sa uskutočňujú každých päť rokov.