Ženeva 29. júla (TASR) - Od 29. júla ľudstvo žije — čisto matematicky — na ekologický dlh. K tomuto dátumu totiž vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra schopná nahradiť za jeden rok. Uvádza sa to správe neziskovej organizácie Global Footprint Network (GFN).

Okamih zlomu nastáva každý rok o niekoľko dní skôr —tento rok je to absolútne najskôr. Podľa najnovších výpočtov GFN vlani pripadol tzv. Celosvetový deň ekologického dlhu (Earth Overshoot Day) na 1. augusta, v roku 2017 na 2. augusta, v roku 2003 na 22. septembra a v roku 1993 na 21 októbra.

Na zabezpečenie zdrojov spotrebovaných ľudstvom, ako sú voda, pôda, drevo a čistý vzduch, by bolo v súčasnosti potrebné 1,75 zemegule, varuje GFN. Prejavuje sa to pokračujúcim odlesňovaním, eróziou pôdy, stratou biodiverzity alebo zvyšovaním koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére.

Deň ekologického dlhu je globálnym priemerom a situácia sa značne líši v závislosti od krajiny. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), ktorý je partnerskou organizáciou GFN, malá krajina ako Katar ho dosiahla už po 42 dňoch, zatiaľ čo Indonézia až po 342 dňoch. Slovensko žije v roku 2019 na ekologický dlh od 22. mája. Spojené štáty na pokrytie zdrojov potrebovali pri súčasnom tepme spotreby päť zemegúľ, Austrália 4,1 zemegule a Rusko 3,2 zemegule.

Celosvetový deň ekologického dlhu sa stanovuje od roku 1970, vtedy pripadol na 29. decembra. "Máme iba jednu Zem. Nemôžeme použiť 1,75 (Zeme) bez deštruktívnych dôsledkov," povedal Mathis Wackernagel, zakladateľ Global Footprint Network.