Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 22. november 2024Meniny má Cecília
< sekcia Zahraničie

VIDEO: Hirošima a Nagasaki: Od zhodenia atómovej bomby prešlo 70 rokov

Hirošima 6. augusta 1945 Foto: TASR/AP

Dátum 6. august sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní - známy je aj pod názvom Deň Hirošimy.

Tokio/Atlanta/Sydney 6. augusta (TASR) - Sviečkovým sprievodom si verejnosť v austrálskom meste Sydney 6. augusta pripomenie 70. výročie zhodenia atómovej bomby na japonské mesto Hirošima. Pôjde o jedno z podujatí, ktorým si svet pripomenie 70. výročie prvého použitia nukleárnej zbrane armádou USA v roku 1945. Na tému: Hirošima - nikdy viac! sa budú v roku 2015 konať podujatia, pripomínajúce zhodenie atómovej bomby na Hirošimu, zdôraznil na svojej webovej stránke Výbor Hirošimy (hiroshimacommittee).

Dátum 6. august sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní - známy je aj pod názvom Deň Hirošimy. V ten deň v roku 1945 americké letectvo zhodilo jadrovú bombu na japonské mesto Hirošima. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, letectvo USA bombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.

Atómový hríb nad Hirošimou
Foto: TASR/AP


Vo veku 93 rokov zomrel 28. júla 2014 v americkej Atlante Theodore Van Kirk posledný člen posádky bombardéra Enola Gay. Theodore Van Kirk bol navigátorom lietadla B-29 Superfortress.

Aj rok 2010 sa v spojitosti s útokmi na japonské mestá viaže s pamätnou udalosťou - úmrtím jediného človeka, ktorý prežil zhodenie jadrových bômb na obe mestá. Cutomu Jamaguči vo veku 94 rokov zomrel 4. januára 2010 na rakovinu žalúdka v Nagasaki. Japonsko v ňom "prišlo o jedného z najdôležitejších svedkov tých čias". Na hrozby jadrových zbraní v roku 2006 upozornil aj na pôde OSN.

Spojené štáty sa v osobe svojho veľvyslanca v Japonsku Johna Roosa v roku 2010 prvýkrát zúčastnili na spomienkovej akcii na obete prvého útoku s jadrovými bombami zo 6. augusta 1945 v Hirošime.

Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu.

Členovia posádky bombardéra Enola Gay po návrate z misie, pri ktorej na japonské mesto Hirošima zhodili v auguste 1945 jadrovú bombu. Van Kirk je v popredi vľavo, na rohu stola
Foto: TASR/AP


Už v priebehu druhej svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s atómovou bombou uskutočnili Američania pri Almogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.

Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou ich politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a neskôr 9. augusta 1945 na Nagasaki.

Na archívnej snímke japonské mesto Nagasaki pred zhodením atómovej bomby v roku 1945. Ani terasovité svahy obklopujúce Nagasaki nezmiernili ničivé účinky výbuchu.
Foto: TASR/AP


Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou - prístavným mestom na ostrove Honšú - americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku.

Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby Little Boy, zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT.

Little Boy
Foto: TASR/AP


Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce osôb a postihnutou ostala ďalšia generácia.

Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.

Foto: TASR/AP


Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho.

Bývalý americký pilot Thomas Ferebee, ktorý 6. 8. 1945 zhodil na japonskú Hirošimu atómovú bombu, zomrel 16. marca 2000 vo veku 81 rokov. Ferebee prehlásil po rokoch :" Necítim ľútosť nad tým, čo som urobil, ale je mi smutno z toho, že sme to museli urobiť!"
Foto: TASR/AP


V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia.

Deň Hirošimy je viac než len pohľad na nukleárny priemysel, je to deň proti vojne a za mier. Jadrové zbrane boli vyrobené na to, aby sa použili vo vojne. V súčasnosti vlastnia rôzne atómové zbrane viaceré krajiny, čím sa riziko vzniku jadrovej vojny stalo oveľa väčším.