Haag 22. novembra (TASR) - Trest doživotného väzenia uložil v stredu Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) bývalému bosnianskosrbskému vojenskému veliteľovi Ratkovi Mladičovi, ktorého uznal za vinného z genocídy a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-1995. Informovala o tom agentúra AP. Tribunál ďalej potvrdil, že v bosnianskom meste Srebrenica bola v roku 1995 spáchaná genocída.

Predsedajúci sudca Alphons Orie na stredajšom pojednávaní ICTY v holandskom Haagu povedal, že podľa záverov súdu došlo v uvedenom roku v Srebrenici a jej okolí ku "genocíde, prenasledovaniu, vyhladzovaniu, vraždám a nútenému presídľovaniu". Podobne ako pri predošlých verdiktoch však súd "nie je presvedčený" o úmysle spáchať genocídu v ďalších šiestich oblastiach.

Foto: TASR/AP

Haagsky tribunál už v minulosti konštatoval, že vyvraždenie približne 8000 moslimských mužov a chlapcov v Srebrenici krátko pred koncom bosnianskej vojny bolo genocídou. Išlo pritom o najväčšiu masakru na území Európy od skončenia druhej svetovej vojny.

ICTY odsúdil Mladiča za genocídu a ďalšie zločiny na doživotie

Trest doživotného väzenia uložil v stredu Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) bývalému bosnianskosrbskému vojenskému veliteľovi Ratkovi Mladičovi, ktorého uznal za vinného z genocídy a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-1995. Informovala o tom agentúra AP.

Mladiča (75) uznal trojčlenný senát za vinného v desiatich z 11 bodov obžaloby, ktoré sa týkali zločinov spáchaných v Bosne a Hercegovine silami pod jeho velením vrátane najväčších krutostí - trojročného obliehania a ostreľovania Sarajeva a zmasakrovania približne 8000 mužov a chlapcov v bosniackej enkláve Srebrenica. Obžalovaný podľa ICTY nesie zodpovednosť za prenasledovanie, vyhladzovanie a vraždenie obyvateľstva.

Podobne ako v predošlých rozhodnutiach tribunál označil masakru v Srebrenici za genocídu. Spod obvinení z genocídy v iných oblastiach bol Mladič oslobodený.



Proti stredajšiemu rozsudku sa obžalovaný môže odvolať. Vzhľadom na ukončenie činnosti ICTY v decembri sa však prípadným odvolaním bude zaoberať tzv. Mechanizmus pre medzinárodné trestné tribunály (MICT), upozornila agentúra DPA.

Predsedajúci sudca Alphons Orie prečítal rozsudok po vykázaní Mladiča zo súdnej siene do inej miestnosti, keďže nahlas protestoval proti zamietnutiu požiadavky obhajcov skrátiť pojednávanie pre údajný vysoký krvný tlak obžalovaného.

Foto: TASR/AP

Na sledovanom pojednávaní boli prítomné aj matky obetí srebrenickej masakry, ktoré privítali rozhodnutie súdu potleskom. Mladičov syn Darko zase reagoval slovami, že "nie je prekvapený", keďže považoval súd za "totálne zaujatý už od samého začiatku".

Mladič - bývalý hlavný veliteľ ozbrojených síl bosnianskych Srbov počas občianskej vojny v Bosne v rokoch 1992-1995 - bol tribunálom ICTY obvinený v 11 bodoch z genocídy a vojnových zločinov vrátane krutostí v Sarajeve a Srebrenici. Obvinený z nich bol ešte v roku 1996 spolu s ďalšími vodcami a veliteľmi bosnianskych Srbov.
Mladič unikal pred spravodlivosťou až do 26. mája 2011, keď ho zadržali v Srbsku. Súdny proces s ním prebiehal od mája 2012 do decembra 2016, následne čakal na vynesenie rozsudku. Žalobcovia požadovali jeho odsúdenie na doživotie, zatiaľ čo obhajcovia vyhlasovali, že by mal byť zbavený obvinení.

Mladičov prípad je posledným otvoreným procesom v agende tohto tribunálu, ktorý doposiaľ usvedčil a odsúdil 83 podozrivých.

Výberová chronológia súdneho procesu s Ratkom Mladičom pred ICTY

Mladič prvýkrát predstúpil pred ICTY 3. júna 2011. "Som generál Ratko Mladič", povedal bývalý bosnianskosrbský vojenský veliteľ. Spresnil tiež, že sa narodil 12. marca v 1943 v dedine Božanoviči v okrese Kalinovik na juhovýchode Bosny a Hercegoviny. Tým Mladič ukončil špekulácie o dátume svojho narodenia - niektoré zdroje totiž uvádzali rok 1942. "Som ťažko chorý človek", povedal predsedajúcemu sudcovi. Zároveň odmietol, aby sa mu prečítala 11-bodová obžaloba.

Ratko Mladič vstúpil do armády v roku 1965. Od roku 1995 en bloc odmieta všetky obvinenia, že jeho armáda v masovom rozsahu vykonávala popravy, systematicky bombardovala civilné obyvateľstvo a páchala ďalšie zločiny proti ľudskosti. Naopak, už vtedy hovoril o dezinformovaní. Jeho dcéra Ana, študentka medicíny, na jar 1994 vo veku 23 rokov spáchala samovraždu. Sám Mladič bol presvedčený, že sa nezabila sama, ale zavraždili ju jeho neprajníci.

Dlhé roky po vojne Mladič údajne neskrývane žil v Srbsku a slobodne sa prechádzal po Belehrade až do roku 1999. Vídali ho aj na futbalových zápasoch medzi belehradskými klubmi Partizan a Crvena zvezda. Ukrýval sa asi od polovice roku 2002.

TASR prináša výberovú chronológiu súdneho procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu.

26. mája 2011 - Srbský prezident Boris Tadič potvrdil Mladičovo zatknutie. Chytili ho v srbskej dedine Lazarevo pri bežnej policajnej razii, keď pred svitaním vychádzal z domu do záhrady na prechádzku. Policajti vtrhli súčasne do štyroch domov v Lazareve, ale pritom nemali konkrétne spravodajské informácie, že Mladič sa v dome, ktorý patrí jeho príbuznému, nachádza. Mladič okamžite uviedol svoju totožnosť, ale šepkal a mal pri sebe dve pištole, ktoré odovzdal policajtom. Policajní predstavitelia sa dozvedeli, že Mladič sa do Lazareva prisťahoval približne dva roky pred zadržaním, pretože predpokladal, že u príbuzných bude v bezpečí. V dedine žijú prevažne Srbi z Bosny, ale aj z Chorvátska.

29. mája 2011 - Stovky stúpencov Ratka Mladiča prúdili do odľahlej dediny Božanoviči na východe Bosny a k domu na vrchu kopca, v ktorom strávil Mladič detstvo. Spustnutý dom sa tak zmenil na pútnické miesto. Vypukli však aj zrážky medzi políciou v Belehrade a srbskými nacionalistami podporujúcimi bývalého bosnianskosrbského veliteľa Mladiča.

30. mája 2011 - Na srbský špeciálny súd pre vojnové zločiny v Belehrade doručili odvolanie proti rozhodnutiu vydať Mladiča haagskemu tribunálu, ktoré poštou podal obhajca Miloš Šaljič.

31. mája 2011 - Mladič navštívil hrob svojej dcéry Any. V súlade s Mladičovou predchádzajúcou požiadavkou mu srbský špeciálny súd pre vojnové zločiny umožnil opustiť celu a navštíviť jej hrob.
Srbský špeciálny súd pre vojnové zločiny zamietol odvolanie Mladiča proti jeho vydaniu pred tribunál do Haagu. Proces vydania Mladiča haagskemu tribunálu OSN sa začal. Mladiča transportovali do holandského Rotterdamu. Potom ho previezli do väzenia haagskeho tribunálu OSN.

2. júna 2011 - Ratka Mladiča previezli do nemocnice vo väzení haagskeho tribunálu OSN. Jeho zdravotný stav sa po rokoch zlej starostlivosti zhoršil. Jeho advokát potvrdil, že Mladič má po mŕtvici spred niekoľkých rokov ochrnutú jednu ruku. Mentálne bol však schopný čeliť procesu.

3. júna 2011 - Mladič prvýkrát predstúpil pred ICTY v Haagu. Do súdnej siene ho priviedli priamo z väzenskej nemocnice, kde ho hospitalizovali, zastupoval ho belehradský právnik Aleksandar Aleksič. Odmietol, aby sa mu prečítala 11-bodová obžaloba. Pojednávanie trvalo 100 minút. Mladič sa k obvineniam nevyjadril a predsedajúci sudca určil ďalšie pojednávanie.

4. júla 2011 - Sudca vykázal Mladiča zo súdnej siene z pojednávania, na ktorom sa mal vyjadriť k obžalobe. Mladič sa totiž neprestajne dožadoval pridelenia iného obhajcu, trval na tom, aby do súdnej siene prišiel jeho advokát Miloš Šaljič - napriek tomu, že nebol vymenovaný súdom za jeho obhajcu. Sudca po krátkej prestávke pokračoval v čítaní bodov obžaloby a na základe predpisov ICTY skonštatoval, že sa obžalovaný necíti byť vinným. Mladič odmietal komunikovať s obhajcom Aleksandrom Aleksičom, ktorého mu na prvé pojednávanie pridelil tribunál v Haagu.

6. júla 2011 - Ratko Mladič požiadal haagsky tribunál o financovanie svojej obhajoby.

14. júla 2011 - Bývalý bosnianskosrbský veliteľ pohrozil, že začne protestnú hladovku, ak haagsky tribunál neschváli ním zvolený tím obhajcov.

22. júla 2011 - Haagsky tribunál OSN schválil Mladičovi obhajcu. Vymenovanie Branka Lukiča ukončilo spor, ktorý mohol proces výrazne zdržať.

13. októbra 2011 - ICTY oznámil, že proti Mladičovi bude viesť iba jeden súdny proces. Prokuratúra žiadala, aby bola obžaloba rozdelená na jednu časť, týkajúcu sa srebrenických zločinov, a druhú časť, vzťahujúcu sa na Sarajevo i ďalšie obce v Bosne a Hercegovine, ako aj únosov.

8. novembra 2011 - Hlavný prokurátor ICTY Serge Brammertz pricestoval do Srbska so žiadosťou, aby úrady prešetrili, kto pomáhal Mladičovi a ďalšiemu obvinenému z vojnových zločinov unikať viac ako 15 rokov pred justíciou.

2. decembra 2011 - Súd schválil žiadosť prokuratúry o urýchlenie procesu s Mladičom; dôvodom bol jeho zdravotný stav.

15. februára 2012 - ICTY odložil o takmer sedem týždňov otvorenie dlho očakávaného procesu s Mladičom.

14. mája 2012 - Mladič požiadal haagsky tribunál OSN o polročný odklad začiatku svojho procesu. V žiadosti jeho právnikov sa poukazovalo na zdržania v predkladaní dôkazového materiálu prokuratúrou. Tribunál jeho žiadosť o deň neskôr zamietol.

16. mája 2012 - Na pôde ICTY v Haagu sa začal proces s Ratkom Mladičom. Do súdnej siene vstúpil obžalovaný sebavedome, palec ruky otočil nahor a následne tleskol rukami, aby pozdravil svojich stúpencov. Mladič sa k žalobe odmietol vyjadriť, obvinenia však označil za "monštruózne a odporné".

17. mája 2012 - Sudca ICTY odročil pokračovanie procesu s Mladičom na neurčito. Dôvodom bola chyba, ktorej sa dopustila obžaloba.

3. augusta 2012 - Srbské úrady rekonštruovali spôsoby, akými dlhé roky hľadaný Ratko Mladič unikal zatknutiu. Srbský osobitný prokurátor pre vojnové zločiny Vladimir Vukčevič vypracoval podrobnú správu o Mladičových úkrytoch od mája 2002, keď sa musel vzdať pomoci srbskej armády, až po jeho zadržanie v máji 2011, a odovzdal ju hlavnému žalobcovi haagskeho tribunálu OSN Sergeovi Brammertzovi.

28. januára 2014 - Niekdajší bosnianskosrbskí vojnoví lídri Radovan Karadžič a Ratko Mladič predstúpili pred ICTY po prvý raz spoločne. Karadžič totiž súd požiadal, aby Mladič vystúpil ako svedok obhajoby v jeho procese. Karadžičove otázky sa týkali zabíjania zajatcov v Srebrenici, ostreľovania Sarajeva a vyháňania nesrbského obyvateľstva z územia ovládaného armádou bosnianskej Republiky srbskej (RS). Mladič neodpovedal, len úporne žiadal, aby mu súd dovolil prečítať sedemstranový text, ktorý predtým napísal. Súd však jeho žiadosti nevyhovel.

19. mája 2014 - V Haagu sa začala obhajoba Mladiča, ktorý 11 bodov obžaloby odmietol. Prvým svedkom v procese bol Mile Sladoje, bývalý pomocník veliteľa srbských oddielov v Sarajeve, ktorý tvrdil, že nikdy nedostal príkazy na streľbu do civilistov v tomto dlhodobo obliehanom hlavnom meste Bosny a Hercegoviny.

22. júna 2015 - Predkladaním nových dôkazov, získaných z masového hrobu objaveného v Bosne v roku 2013, otvorila prokuratúra na ICTY opätovne proces proti Mladičovi. V hrobe v obci Tomašica v Prijedorskej oblasti na severozápade Bosny objavili vyše 400 tiel.

4. júla 2016 - ICTY zamietol žiadosť obhajoby Ratka Mladiča o pozastavenie procesu.

15. decembra 2016 - Zdĺhavý a komplikovaný súdny proces s bývalým generálom Ratkom Mladičom dospel ku koncu a traja sudcovia Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu ho odročili, aby zvážili rozsudok. Očakávalo sa, že im to zaberie takmer rok.

21. marca 2017 - Právnici Ratka Mladiča tvrdili, že je vážne chorý a môže zomrieť, ak ho dočasne neprepustia z väzby, kde čakal na rozsudok. Podľa písomného podnetu považovali Mladičovi advokáti umožnenie liečby na slobode za "jediný rozumný a humánny spôsob, ako zaistiť, že sa dožije prvostupňového rozsudku". Exgenerál utrpel začiatkom marca 2017 ľahkú mozgovú porážku.

22. mája 2017 - Výbor ruskej verejnosti na obranu generála Ratka Mladiča zverejnil vyhlásenie, v ktorom odsúdil rozhodnutie ICTY ohľadom jeho dočasného prepustenia z väzby zo zdravotných dôvodov a vyzval súd, aby svoje stanovisko prehodnotil. Vyhlásenie pripomínalo, že ruské vedenie bolo pripravené poskytnúť mu v Rusku nevyhnutnú liečbu. Žiadosť sudcovia zamietli.

3. októbra 2017 - Srbská vláda prejavila ochotu garantovať Mladičov návrat do Haagu, ak mu tamojší medzinárodný tribunál povolí absolvovať liečbu na území Srbska, v reakcii na žiadosť jeho obhajcov a príbuzných.

10. novembra 2017 - Sudcovia haagskeho tribunálu zamietli podnet obhajoby, ktorá žiadala o odklad vynesenia verdiktu nad bývalým bosnianskosrbským generálom Ratkom Mladičom.