Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Zahraničie

Jobbiku po vysokých pokutách hrozí insolventnosť a zánik

Na archívnej snímke Gábor Vona. Foto: TASR Ladislav Vallach

Maďarský štátny audítorský úrad už v roku 2017 uložil Jobbiku pokutu vo výške 660 miliónov forintov (dva milióny eur). Teraz strana dostala ďalší peňažný trest vo výške 273 miliónov forintov.

Budapešť 1. februára (TASR) - Najväčšej maďarskej opozičnej strane - nacionalistickému hnutiu Jobbik - hrozí rozpustenie v dôsledku už druhej vysokej pokuty, ktorú dostal za porušenie pravidiel financovania volebnej kampane. Informovala o tom v piatok agentúra Reuters.

Maďarský štátny audítorský úrad už v roku 2017 uložil Jobbiku pokutu vo výške 660 miliónov forintov (dva milióny eur). Teraz strana dostala ďalší peňažný trest vo výške 273 miliónov forintov, ktorá môže podľa hovorcu strany spôsobiť aj jej zánik z dôvodu insolventnosti.

"Je celkom možné, že Jobbik ako strana a jej parlamentná frakcia prestanú existovať," vyhlásil v piatok hovorca strany Péter Jakab. Druhá najsilnejšia strana v maďarskom parlamente preto zvolala mimoriadny zjazd, na ktorom bude rokovať o svojej budúcnosti.

Štátni audítori, ktorých vedie bývalý popredný funkcionár vládnucej strany Fidesz, vo štvrtok obvinili Jobbik z financovania kampane prostredníctvom neznámych a nezákonných zdrojov. Jobbik to popiera a tvrdí, že ide o súčasť systematického tlaku Fideszu, ktorého cieľom je eliminácia opozičných strán.

Jobbik tvrdí, že peňažné tresty stanovenej výšky nedokáže zaplatiť, keďže jeho ročný rozpočet dosahuje len približne 510 miliónov forintov. Strana by nebola schopná ani viesť kampaň pred tohtoročnými európskymi a komunálnymi voľbami. Obe udelené pokuty preto Jobbik napadol súdnou cestou.

Podľa Jakaba by si súčasných 20 poslancov Jobbiku aj po prípadnom rozpustení strany ponechalo svoje kreslá v parlamente. Vyjadril pritom nádej, že tlak úradov na Jobbik by mohol prispieť k zjednoteniu roztrieštenej maďarskej opozície a k spoločnému postupu voči vláde Viktora Orbána.

Pôvodne krajne pravicový Jobbik, kedysi známy antisemitskými názormi, sa podľa agentúry Reuters v posledných rokoch posunul smerom k stredu a zmiernil svoje radikálne postoje. Štátny audítorský úrad už udelil pokuty viacerým opozičným stranám, neboli však také vysoké ako v prípade Jobbiku.

Vo voľbách zvíťazili CDU/CSU pred AfD, liberáli sú mimo parlamentu

Vstup do Spolkového snemu len tesne ušiel Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá získala 4,972 percenta hlasov. K prekročeniu päťpercentnej hranice jej chýbalo necelých 14.000 hlasov.

- Policajti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) zasahujú v pražskej Fakultnej nemocnici Motol.

- Epidemiológovia evidujú v okrese Prievidza k pondelku 68 ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA).

- Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia, obetí a zničenej zeme. Pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu to na sociálnej sieti uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

- Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v pondelok dopoludnia odletel do Varšavy, aby tam podpísal dohodu s poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom. Ministri plánujú podpísať dohodu o spolupráci pri dodávkach munície pre poľskú armádu.

- Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v utorok odcestuje do Washingtonu, kde bude rokovať so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

- Austrálsky regulátor pre online bezpečnosť eSafety udelil webovej platforme Telegram pokutu 957.780 austrálskych dolárov (584.000 eur) za oneskorenú správu o zamedzovaní šírenia terorizmu a zneužívania detí jeho používateľmi.

- Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v pondelok vyhlásil, že Rusko si želá dlhodobú dohodu o mieri na Ukrajine, ktorá by riešila hlavné príčiny konfliktu.

- Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok schválili 16. balík sankcií proti Rusku.

- Po ukrajinskom dronovom útoku vypukol požiar v ropnej rafinérii v Riazanskej oblasti južne od Moskvy, oznámili v pondelok miestne médiá a oblastný gubernátor Pavel Malkov.

- Ukrajinské zbrojárske firmy vyrobili vlani podľa prezidenta Volodymyra Zelenského 154 kusov delostreleckých húfnic, čo je podľa neho viac ako všetky krajiny NATO dohromady.

- Slovenský hokejový útočník Tomáš Tatar strelil svoj šiesty gól v prebiehajúcej sezóne NHL, ktorým zavŕšil víťazstvo New Jersey na ľade Nashvillu 5:0.

- Palestínske militantné hnutie Hamas zvažuje pozastaviť nepriame rokovania o prímerí s Izraelom, pokiaľ nebude prepustených vyše 600 palestínskych väzňov, ktorí mali byť na slobode ešte v sobotu.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred Alternatívou pre Nemecko (AfD), sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica.

- Konzervatívny víťaz nemeckých volieb Friedrich Merz v nedeľu večer povedal, že Európa musí vyvíjať vlastné obranné kapacity v čase rastúceho napätia so Spojenými štátmi v súvislosti s Ukrajinou a financovaním NATO.

- Zdravotný stav pápež Františka je naďalej kritický, vyplýva z najnovšej správy Vatikánu z nedeľňajšieho večera. U 88-ročného pápeža podľa nej krvné testy zistili "počiatočné mierne zlyhanie obličiek", na rozdiel od predošlého dňa však nemal respiračné záchvaty.

- Líder nemeckých kresťanských demokratov Friedrich Merz vyzval v nedeľu na čo najskoršie vytvorenie novej vlády po tom, ako prognózy ukázali víťazstvo jeho konzervatívnej únie CDU/CSU v parlamentných voľbách.

- Lídri členských štátov Európskej únie sa 6. marca zídu na mimoriadnom summite, na ktorom budú hovoriť o Ukrajine a európskej obrane. Oznámil to v nedeľu predseda Európskej rady (ER) António Costa, informuje TASR podľa agentúr Reuters a AFP.

- Izrael je pripravený kedykoľvek obnoviť intenzívne boje v Pásme Gazy, vyhlásil v nedeľu izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Prisľúbil, že vojnové ciele krajiny dosiahne buď prostredníctvom rokovaní, alebo inými prostriedkami.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa podľa výsledkov exit pollov televízie ARD skončili víťazstvom kresťanských demokratov z únie CDU/CSU, ktorí dostali 29 percent hlasov. Nasleduje Alternatíva pre Nemecko (AfD) a sociálni demokrati (SPD).