Uviedla to dnes na brífingu v Ženeve hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Autor TASR
Ženeva/Kyjev 17. apríla (TASR) - Rok ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny si vyžiadal životy 6116 ľudí. Ďalších najmenej 15.474 osôb bolo zranených, uviedla dnes na brífingu v Ženeve hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Hovorkyňa upozornila, že reálne počty obetí a zranených môžu byť oveľa vyššie, keďže mnohé osoby sú považované za nezvestné a stovky tiel zostávajú neidentifikované.
Len od začiatku roku 2015 zahynulo asi 400 civilistov, ktorí sa stali obeťou nevyberaného ostreľovania civilných štvrtí, nastražených mín alebo nevybuchnutej munície na územiach pod kontrolou tak vládnej armády, ako aj proruských ozbrojených skupín, uviedla hovorkyňa.
Konflikt na východe Ukrajiny vypukol vlani na jar po tom, ako do ozbrojených zrážok prerástli nepokoje medzi aktivistami hnutia Euromajdan a prívržencami proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý bol neskôr zosadený. Pred rokom začali proruskí aktivisti v Doneckej, Charkovskej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny obsadzovať vládne budovy. Krátko nato vyhlásili ľudové republiky, ktoré sa odmietajú podriadiť Kyjevu, ale naopak sa spojili do "štátneho zväzku" Novorusko.
S cieľom potlačiť tieto separatistické tendencie a získať kontrolu nad východom krajiny spustila vládna armáda pred rokom tzv. protiteroristickú operáciu (ATO).
Odvtedy sa uskutočnilo viacero kôl mierových rokovaní, ktoré viedli aj k uzavretiu dohôd o prímerí, ale ich plnenie zatiaľ viazne. Jedným z aktérov mierových rokovaní je aj Rusko, ktoré je Kyjevom a Západom od začiatku konfliktu obviňované z podpory proruských separatistov, čo však Moskva rozhodne odmieta.
Hovorkyňa upozornila, že reálne počty obetí a zranených môžu byť oveľa vyššie, keďže mnohé osoby sú považované za nezvestné a stovky tiel zostávajú neidentifikované.
Len od začiatku roku 2015 zahynulo asi 400 civilistov, ktorí sa stali obeťou nevyberaného ostreľovania civilných štvrtí, nastražených mín alebo nevybuchnutej munície na územiach pod kontrolou tak vládnej armády, ako aj proruských ozbrojených skupín, uviedla hovorkyňa.
Konflikt na východe Ukrajiny vypukol vlani na jar po tom, ako do ozbrojených zrážok prerástli nepokoje medzi aktivistami hnutia Euromajdan a prívržencami proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý bol neskôr zosadený. Pred rokom začali proruskí aktivisti v Doneckej, Charkovskej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny obsadzovať vládne budovy. Krátko nato vyhlásili ľudové republiky, ktoré sa odmietajú podriadiť Kyjevu, ale naopak sa spojili do "štátneho zväzku" Novorusko.
S cieľom potlačiť tieto separatistické tendencie a získať kontrolu nad východom krajiny spustila vládna armáda pred rokom tzv. protiteroristickú operáciu (ATO).
Odvtedy sa uskutočnilo viacero kôl mierových rokovaní, ktoré viedli aj k uzavretiu dohôd o prímerí, ale ich plnenie zatiaľ viazne. Jedným z aktérov mierových rokovaní je aj Rusko, ktoré je Kyjevom a Západom od začiatku konfliktu obviňované z podpory proruských separatistov, čo však Moskva rozhodne odmieta.