Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruska dva dni po referende v marci 2014, keď Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku.
Autor TASR
Moskva/Simferopol 16. marca (TASR) - Krym si dnes pripomína prvé výročie referenda, na základe ktorého sa tento dovtedy Ukrajine patriaci polostrov stal subjektom Ruskej federácie. Ako informovala agentúra RIA Novosti, na Kryme dnes kvôli výročiu skrátili pracovný čas.
Najvyšší predstaviteľ regiónu Sergej Aksionov v rozhovore pre britskú stanicu BBC uviedol, že polostrov bol pripojený k Rusku na základe demokratických procedúr. Upozornil, že postoj západných štátov voči Rusku kvôli kauze Krym je nesprávny.
Pri príležitosti výročia referenda ruská televízia Rossija-1 odvysielala film režiséra Alexeja Kondrašova "Krym: Cesta do vlasti", ktorý si podľa prieskumov v nedeľu večer v premiére pozrelo 41 percent divákov, informovala rozhlasová stanica Echo Moskvy.
Zdroje v Kremli tvrdia, že film si pozrel aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý by sa dnes po niekoľkých dňoch neprítomnosti mal znova objaviť na verejnosti, keď sa v Petrohrade stretne s kirgizským prezidentom Almazbekom Atambajevom.
Súčasťou snímky boli aj dva rozhovory, ktoré Putin poskytol jej tvorcom. Okrem iného v nich konštatoval, že po zmene vlády v Kyjeve, ktorá vystriedala kabinet proruského prezidenta Viktora Janukovyča, bolo Rusko pripravené uviesť do stavu pohotovosti svoje jadrové zbrane.
Putin potvrdil, že operáciu návratu Krymu pod ruskú správu riadil on osobne.
Ukrajinskú vládu, ktorá sa moci v krajine ujala po pouličných demonštráciách - označovaných Ruskom stále za "štátny prevrat" - pokladá Putin za bábky a v rozhovore tvrdil, že ich na prevrat pripravovali "naši americkí priatelia a partneri".
"To oni pomáhali pri príprave nacionalistov, oni pomáhali pri výcviku bojových oddielov," uviedol Putin a dodal, že bojová príprava sa konala aj na území Poľska a Litvy.
Prevrat a Krym
Organizátori vlaňajšieho štátneho prevratu na Ukrajine plánovali spáchať atentát na vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča, tvrdil Putin. Poveril preto ruské tajné služby a ministerstvo obrany, aby ho zachránili. "Boli sme pripravení dostať ho z Donecka po zemi, po mori alebo letecky. Bolo to medzi 22. a 23. februárom," spresnil ruský prezident.
K otázke pripojenia Krymu k Ruskej federácii podľa agentúry TASS povedal, že rozhodnutie padlo až po prevrate v Kyjeve, predtým o tom neuvažovali.
"Musím povedať, že svojim štyrom kolegom som oznámil: situácia na Ukrajine je taká, že musíme začať pracovať na návrate Krymu do Ruska, pretože nemôžeme zanechať toto územie a ľudí, ktorí tam žijú, nacionalistom," uviedol Putin. Priznal, že osobne riešil krymskú otázku, čo označil za výhodu.
Konflikt
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie dva dni po referende - 18. marca 2014, keď Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku.
Nová ukrajinská vláda i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili na Rusko sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
Najvyšší predstaviteľ regiónu Sergej Aksionov v rozhovore pre britskú stanicu BBC uviedol, že polostrov bol pripojený k Rusku na základe demokratických procedúr. Upozornil, že postoj západných štátov voči Rusku kvôli kauze Krym je nesprávny.
Pri príležitosti výročia referenda ruská televízia Rossija-1 odvysielala film režiséra Alexeja Kondrašova "Krym: Cesta do vlasti", ktorý si podľa prieskumov v nedeľu večer v premiére pozrelo 41 percent divákov, informovala rozhlasová stanica Echo Moskvy.
Zdroje v Kremli tvrdia, že film si pozrel aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý by sa dnes po niekoľkých dňoch neprítomnosti mal znova objaviť na verejnosti, keď sa v Petrohrade stretne s kirgizským prezidentom Almazbekom Atambajevom.
Súčasťou snímky boli aj dva rozhovory, ktoré Putin poskytol jej tvorcom. Okrem iného v nich konštatoval, že po zmene vlády v Kyjeve, ktorá vystriedala kabinet proruského prezidenta Viktora Janukovyča, bolo Rusko pripravené uviesť do stavu pohotovosti svoje jadrové zbrane.
Putin potvrdil, že operáciu návratu Krymu pod ruskú správu riadil on osobne.
Ukrajinskú vládu, ktorá sa moci v krajine ujala po pouličných demonštráciách - označovaných Ruskom stále za "štátny prevrat" - pokladá Putin za bábky a v rozhovore tvrdil, že ich na prevrat pripravovali "naši americkí priatelia a partneri".
"To oni pomáhali pri príprave nacionalistov, oni pomáhali pri výcviku bojových oddielov," uviedol Putin a dodal, že bojová príprava sa konala aj na území Poľska a Litvy.
Prevrat a Krym
Organizátori vlaňajšieho štátneho prevratu na Ukrajine plánovali spáchať atentát na vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča, tvrdil Putin. Poveril preto ruské tajné služby a ministerstvo obrany, aby ho zachránili. "Boli sme pripravení dostať ho z Donecka po zemi, po mori alebo letecky. Bolo to medzi 22. a 23. februárom," spresnil ruský prezident.
K otázke pripojenia Krymu k Ruskej federácii podľa agentúry TASS povedal, že rozhodnutie padlo až po prevrate v Kyjeve, predtým o tom neuvažovali.
"Musím povedať, že svojim štyrom kolegom som oznámil: situácia na Ukrajine je taká, že musíme začať pracovať na návrate Krymu do Ruska, pretože nemôžeme zanechať toto územie a ľudí, ktorí tam žijú, nacionalistom," uviedol Putin. Priznal, že osobne riešil krymskú otázku, čo označil za výhodu.
Konflikt
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie dva dni po referende - 18. marca 2014, keď Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku.
Nová ukrajinská vláda i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili na Rusko sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
Anexia Krymského polostrova vyvolala najvážnejšiu krízu medzi Ruskom a Západom od skončenia studenej vojny pred viac ako 20 rokmi, ako aj zvýšenie napätia medzi Moskvou a novou vládou v Kyjeve.
