Moskva 22. apríla (TASR) - Rusko sa nedomnieva, že pre zaručenie jeho bezpečnosti je nutné rozmiestňovať arzenály jadrových zbraní v zahraničí, uviedol dnes v rozhovore pre rozhlasové stanice Sputnik, Echo Moskvy a Govorit Moskva ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Podľa agentúr RIA Novosti a TASS Lavrov súčasne poznamenal, že Rusko má záujem o to, aby svojím bezjadrovým silám zabezpečilo možnosť plniť bojové úlohy v ktorejkoľvek časti sveta.

Šéf ruskej diplomacie tiež vyhlásil, že rozmiestňovaním svojich taktických zbraní na území piatich európskych krajín Spojené štáty porušujú Dohodu o nešírení jadrových zbraní. Upozornil, že "v rámci NATO existuje program, podľa ktorého sa o obsluhu týchto taktických atómových zbraní starajú občania týchto piatich a ďalších štátov NATO, mimo USA". Túto situáciu Lavrov označil za "vážne ohrozenie" existujúcej dohody o nešírení jadrových zbraní.



Minister súčasne ubezpečil, že Moskva nie je zainteresovaná na tom, aby jej vzťahy so Západom boli stále v kríze.

Lavrov v rozhovore uviedol, že ho neznepokojujú ani tak sankcie, uvalené na Rusko Západom kvôli kríze na Ukrajine, "lebo Rusko musí rozvíjať vlastnú výrobu", ako skôr "všeobecný charakter vzťahov" s USA a EÚ.

Na margo Ukrajiny Lavrov vyhlásil, že musí zostať jednotná a vo vojensko-politickom zmysle neutrálna. Uviedol, že je to aj v záujme blahobytu jej občanov. Varoval, že rozkol Ukrajiny by mohol viesť k tomu, že NATO bude pokračovať v pokusoch urobiť Ukrajinu protiruskou.

"Chceli by sme vidieť Ukrajinu jednotnú, ale v záujme toho treba splniť záväzok o jej decentralizácii," zdôraznil. Vyhlásil tiež, že treba prestať s "tvrdohlavým presadzovaním unitárneho štátu (...) a ukrajinizáciou".

Upozornil však tiež, že "všetko, čo sa teraz navrhuje a predkladá Kyjevom, je akoby zamerané na rozkol krajiny". Vysvetlil, že Moskva nevidí žiadny zmysel v tom, aby na Ukrajine pôsobili mierotvorné jednotky OSN, ako to žiada vedenie Ukrajiny na čele s prezidentom Petrom Porošenkom.

Dodal, že vláda v Kyjeve sa snaží "zadusiť alebo úplne vypudiť" z útvaru ukrajinského štátu obe republiky vyhlásené na území Donbasu proruskými separatistami. Ako dôkaz svojho tvrdenia uviedol sociálno-ekonomickú blokádu, zastavenie vyplácania sociálnych dávok a odmietanie Kyjeva viesť dialóg s vedením samozvaných republík, Doneckej a Luhanskej.



Pokiaľ ide o vývoj vzťahov s Iránom, Lavrov uviedol, že Rusko s ním bude rozvíjať spoluprácu vo vojensko-technickej oblasti, v ktorej sa "otvárajú dobré perspektívy". Ubezpečil však, že nevznikne žiadny vojenský zväz Ruska a Iránu - nepotrebuje ho ani jedna z oboch strán. "Je to nerealistické a nepotrebné," dodal.

Vysvetlil, že Moskva nechce, aby sa Irán stal ďalším cieľom nelegitímneho použitia sily, čím objasnil aj rozhodnutie o dodávkach raketových systémov S-300.

Obavy Ruska podľa Lavrova súvisia s najnovším vývojom v Jemene a priľahlom regióne, "kde došlo k nelegitímnemu použitiu sily". Lavrov vyhlásil, že po dodaní ruských S-300 do Iránu "si to tí, ktorí by naň chceli zaútočiť, najmenej dvakrát dobre rozmyslia, kým to urobia".

Ruský minister v súvislosti s tým vyjadril počudovanie nad zmeneným postojom USA k rozhodnutiu Ruska vrátiť sa k plneniu dohody s Teheránom o dodávkach S-300. Uviedol, že cieľom Ruska je stimulovať Irán ku konštruktívnejšiemu prístupu na rokovaniach o jadrovom programe. "Táto stimulácia zabrala," konštatoval.