Litovská vláda plánuje obnoviť brannú povinnosť v krajine - po prvý raz od roku 2008.
Autor TASR
Vilnius 24. februára (TASR) - Litovská vláda plánuje obnoviť brannú povinnosť v krajine - po prvý raz od roku 2008. Informovala o tom dnes prezidentská kancelária. Krok prichádza po narastajúcich obavách ohľadom ruských aktivít v pobaltskej oblasti, píše agentúra Reuters.
"Rada obrany štátu, berúc do úvahy geopolitickú situáciu a hrozby pre národnú bezpečnosť, sa rozhodlo rozšíriť brannú schopnosť krajiny," uviedla prezidentská kancelária so spresnením, že branná povinnosť sa obnoví na päť rokov. Rozhodnutie ešte musí schváliť parlament.
Litva bola po väčšinu minulého storočia včlenená do bývalého Sovietskeho zväzu, spoločne s Lotyšskom a Estónskom. Po rozpade zväzu v roku 1991 prejavila Litva záujem o vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
Vilnius prejavuje stále väčšie obavy ohľadom Ruska, v neposlednom rade preto, že susedí s jeho exklávou, Kaliningradskou oblasťou. Ruská armáda tam uskutočnila vlani v decembri vojenské cvičenia za účasti 9000 vojakov a vyše 55 plavidiel.
Analytici varujú, že Moskva by mohla po vzore Ukrajiny zasiahnuť aj do Pobaltia, a to prostredníctvom tamojších rusky hovoriacich menšín, energetickej politiky alebo kybernetickej vojny, čo by bolo skúškou pre schopnosť NATO brániť svoje najmenšie členské štáty.
"Rada obrany štátu, berúc do úvahy geopolitickú situáciu a hrozby pre národnú bezpečnosť, sa rozhodlo rozšíriť brannú schopnosť krajiny," uviedla prezidentská kancelária so spresnením, že branná povinnosť sa obnoví na päť rokov. Rozhodnutie ešte musí schváliť parlament.
Litva bola po väčšinu minulého storočia včlenená do bývalého Sovietskeho zväzu, spoločne s Lotyšskom a Estónskom. Po rozpade zväzu v roku 1991 prejavila Litva záujem o vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
Vilnius prejavuje stále väčšie obavy ohľadom Ruska, v neposlednom rade preto, že susedí s jeho exklávou, Kaliningradskou oblasťou. Ruská armáda tam uskutočnila vlani v decembri vojenské cvičenia za účasti 9000 vojakov a vyše 55 plavidiel.
Analytici varujú, že Moskva by mohla po vzore Ukrajiny zasiahnuť aj do Pobaltia, a to prostredníctvom tamojších rusky hovoriacich menšín, energetickej politiky alebo kybernetickej vojny, čo by bolo skúškou pre schopnosť NATO brániť svoje najmenšie členské štáty.