Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jobbik pred niekoľkými dňami navrhol, aby zmena ústavy bola možná iba štvorpätinovou väčšinou poslancov. V súčasnosti je k zmene potrebná dvojtretinová väčšina.
Autor TASR
Budapešť 25. januára (TASR) - Maďarská ochranárska strana Politika môže byť iná (LMP) zvolala na utorok schôdzku s odborníkmi Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a ultrapravicovej strany Jobbik. Predstavitelia týchto opozičných strán by mali zaujať spoločný postoj k zámeru vlády upraviť ústavu tak, aby mohla v súvislosti s teroristickou hrozbou uplatniť osobitný právny poriadok aj s nasadením armády.
Podľa komerčnej spravodajskej televízie HírTV spolupredseda LMP András Schiffer dnes povedal, že vláda by mala oznámiť, o akej teroristickej hrozbe má informácie, ktoré by si zmenu základného zákona vyžadovali.
Druhá spolupredsedníčka LMP Bernadett Szélová súčasne navrhla, aby boli zvolané zasadnutia výboru parlamentu pre národnú bezpečnosť a výboru pre obranu, na ktorých by ministri prezentovali opodstatnenosť takéhoto návrhu.
Schiffer podotkol, že utorkové rokovanie by malo predísť tomu, aby vládnuca strana Fidesz poštvala proti sebe opozičné strany v záujme úspechu presadenia svojho zámeru.
MSZP na iniciatívu LMP reagovala vyhlásením, že socialisti už pripravili vlastný odborný návrh. Kým podľa nich na tento návrh strany nezareagujú, nevidí MSZP význam utorňajšieho rokovania.
Jobbik pred niekoľkými dňami navrhol, aby zmena ústavy bola možná iba štvorpätinovou väčšinou poslancov. V súčasnosti je k zmene potrebná dvojtretinová väčšina.
Proti zámeru vlády upraviť ústavu v súvislosti s hrozbou terorizmu protestovalo v nedeľu v Budapešti zhruba 1000 ľudí. Demonštráciu na Kossuthovom námestí zorganizovalo Hnutie moderného Maďarska (MoMa) vedené niekdajším ministrom financií Lajosom Bokrosom.
Rečníci tvrdili, že návrh Fideszu je dobrý iba na udržiavanie ľudí v strachu. "Stačí drobná provokácia k tomu, aby obmedzili ľudské práva," vyhlásil jeden z nich.
Podľa daného návrhu by mala vláda v prípade teroristickej hrozby, prípadne útoku, oprávnenie vyhlásiť stav ohrozenia, a parlament by o tom iba dodatočne informovala. Pri vyhlásení takéhoto stavu by polícii pri udržiavaní poriadku v krajine pomáhala armáda. Vláda by mohla nariadiť obmedzenie predaja niektorých druhov tovaru v záujme naplnenia štátnych zásob, sprísniť kontrolu pošty či internetu a na istý čas by mohla zasiahnuť aj do fungovania médií.
Podľa komerčnej spravodajskej televízie HírTV spolupredseda LMP András Schiffer dnes povedal, že vláda by mala oznámiť, o akej teroristickej hrozbe má informácie, ktoré by si zmenu základného zákona vyžadovali.
Druhá spolupredsedníčka LMP Bernadett Szélová súčasne navrhla, aby boli zvolané zasadnutia výboru parlamentu pre národnú bezpečnosť a výboru pre obranu, na ktorých by ministri prezentovali opodstatnenosť takéhoto návrhu.
Schiffer podotkol, že utorkové rokovanie by malo predísť tomu, aby vládnuca strana Fidesz poštvala proti sebe opozičné strany v záujme úspechu presadenia svojho zámeru.
MSZP na iniciatívu LMP reagovala vyhlásením, že socialisti už pripravili vlastný odborný návrh. Kým podľa nich na tento návrh strany nezareagujú, nevidí MSZP význam utorňajšieho rokovania.
Jobbik pred niekoľkými dňami navrhol, aby zmena ústavy bola možná iba štvorpätinovou väčšinou poslancov. V súčasnosti je k zmene potrebná dvojtretinová väčšina.
Proti zámeru vlády upraviť ústavu v súvislosti s hrozbou terorizmu protestovalo v nedeľu v Budapešti zhruba 1000 ľudí. Demonštráciu na Kossuthovom námestí zorganizovalo Hnutie moderného Maďarska (MoMa) vedené niekdajším ministrom financií Lajosom Bokrosom.
Rečníci tvrdili, že návrh Fideszu je dobrý iba na udržiavanie ľudí v strachu. "Stačí drobná provokácia k tomu, aby obmedzili ľudské práva," vyhlásil jeden z nich.
Podľa daného návrhu by mala vláda v prípade teroristickej hrozby, prípadne útoku, oprávnenie vyhlásiť stav ohrozenia, a parlament by o tom iba dodatočne informovala. Pri vyhlásení takéhoto stavu by polícii pri udržiavaní poriadku v krajine pomáhala armáda. Vláda by mohla nariadiť obmedzenie predaja niektorých druhov tovaru v záujme naplnenia štátnych zásob, sprísniť kontrolu pošty či internetu a na istý čas by mohla zasiahnuť aj do fungovania médií.
