období množstvu kritiky z Európskej únie i Spojených štátov. Hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács v rozhovore pre TASR v Budapešti v tejto súvislosti uviedol, že politické a diplomatické nedorozumenia s EÚ a s USA chce Maďarsko čo najskôr vyjasniť.

"V uplynulých štyroch rokoch sme naozaj často hovorili o otázkach suverenity Maďarska. Nielen z politického hľadiska, ale aj z pohľadu ekonomiky či energetiky. Domnievam sa, že nejde iba o rétorický obrat, ale o spoznanie toho, že v mnohých otázkach – energetike, obchode, dvojstranných vzťahoch, politických vzťahoch, spolupráci v bezpečnostnej oblasti - je mimoriadne dôležité vytvorenie nezávislého postoja krajiny," zdôraznil hovorca.

V dejinách maďarskej politiky z obdobia pred rokom 2010 je podľa jeho slov množstvo príkladov, keď sa zrodili rozhodnutia, ktoré neboli prijaté v súlade s maďarskými záujmami. Zdôrazňovanie maďarskej suverenity znamená zdôrazňovanie maďarských záujmov. Pritom maďarské záujmy, hľadiská maďarskej suverenity, sa z pohľadu EÚ a USA javia rôznym spôsobom, dodal.

"Sme organickou súčasťou európskej integrácie, sme súčasťou obchodnej a politickej integrácie, čo pochopiteľne maďarskú suverenitu čiastočne obmedzuje a čiastočne jej vytvára mantinely. V prípade Spojených štátov sme spojencami z vojenského hľadiska, voči nim ale stojíme na pôde úplnej suverenity. Mimochodom, záujmy EÚ a USA sú vo viacerých otázkach v konflikte, v čom je Maďarsko zásadne na jednej platforme s krajinami únie, s integráciou EÚ," vykreslil situáciu Kovács.

Ako však dodal, skutočne existujú otázky, ktoré sa vo vzťahu Maďarska s USA objavujú v prvom rade z politického hľadiska. "Ak tieto skutočnosti zoberieme do úvahy, dostávame sčasti asymetrickú, sčasti sotva porovnateľnú situáciu, pretože ak hovoríme o EÚ, tam sme si stále plnili a plníme záväzky, pohybujeme sa v určených rámcoch. Vo vzťahu so Spojenými štátmi si popri spojeneckom vzťahu v bezpečnostnej politike a existujúcom hospodárskom partnerstve vyhradzujeme právo rozhodovania v záležitostiach, ktoré sa týkajú nás," podčiarkol.

Podľa jeho vyjadrenia je zrejmé, že zmeny, ktoré nastali napríklad na Ukrajine, zastihli nepripravenú EÚ a sčasti i USA. Popri zahraničnopolitických prioritách, ktoré doposiaľ boli v hospodárskej oblasti, v klasickej diplomacii alebo aj v oblasti ľudských práv, sa objavila nová geopolitická priorita, s ktorou si EÚ, ale sčasti aj USA, nedokážu úplne poradiť.

"Maďarsko si v týchto otázkach popri historických skúsenostiach – v tom nie sme sami, podobne uvažujeme viacerí v strednej Európe: krajiny Vyšehradskej štvorky alebo pobaltské štáty – takisto vyhradzuje právo vytvoriť si vlastný názor na to, čo sa deje v jednej z jeho susedných krajín. Z toho prirodzene vyplývajú nedorozumenia. Máme záujem na tom, aby sme v nadchádzajúcom období tieto nedorozumenia z politického i diplomatického hľadiska čo najskôr vyjasnili," konštatoval Z. Kovács.