Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ústavný súd v Budapešti pred pár dňami konštatoval porušenie ústavy z nedbalosti. Vláda súhlasí, že právo na slobodu zhromažďovania je predpokladom demokratickej spoločnosti a základnou hodnotou.
Autor TASR
Budapešť 18. júla (TASR) - Nový zákon o zhromažďovaní pripravuje maďarská vláda v reakcii na nález ústavného súdu v Budapešti, ktorý v uplynulých dňoch konštatoval v tejto súvislosti porušenie ústavy z nedbalosti.
Šéf rezortu spravodlivosti László Trócsányi pre maďarské médiá uviedol, že vláda vzala na vedomie výzvu ústavného súdu, aby sa zo strany predkladateľov zákona stanovili do konca roka kritériá, na základe ktorých bude možné zladiť základné práva v oblasti ochrany súkromia a zhromažďovania. Minister zdôraznil, že pri vypracovaní návrhu zohľadnia právnu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ale vypočujú si aj názory expertov, zákonodarcov a budú iniciovať aj konzultácie s predstaviteľmi parlamentných frakcií.
László Trócsányi ubezpečil, že vláda sa v plnej miere zhoduje so stanoviskom ústavného súdu, v zmysle ktorého je právo na slobodu zhromažďovania predpokladom demokratickej spoločnosti a základnou hodnotou. Nikto však, ako poznamenal, nemôže v súčasnosti spochybňovať, že v jeho praktickom uplatňovaní panuje v súčasnosti chaos, čo súvisí tak s nedostatkami v oblasti predpisov, ako aj s ťažkosťami pri jeho uplatňovaní a výklade.
Snáď nie je náhodou, že predseda maďarského najvyššieho súdu zriadil v roku 2015 skupinu pre analýzu právnej praxe v oblasti slobody zhromažďovania a označil neskôr za varovný signál, že sa v ostatnom čase výrazne zvýšil počet uznesení najvyššieho i ústavného súdu práve v súvislosti s právom na slobodu zhromažďovania, dodal šéf rezortu.
Minister pripomenul, že v súčasnosti platnú legislatívnu normu o slobode zhromažďovania schvaľoval ešte ostatný parlament z obdobia štátostrany v roku 1989. Ústavný súd odvtedy práva v oblasti slobody zhromažďovania doplnil spontánne a urgentne tak, že nefigurujú v zákone, ktorý je kratší a menej diferencovaný ako v západných partnerských štátoch, vyplynulo zo slov šéfa rezortu spravodlivosti. Trócsányi pripomenul aj nález ústavného súdu spred ôsmich rokov, v ktorom upozornil, že predkladateľ zákonov nevzal na vedomie zásadnú premenu kultúry v sfére demonštrácií, čo by vyžadovalo viaceré spresnenia v zákone.
Aj maďarský minister vnútra Sándor Pintér v Budapešti ubezpečil v mene rezortu i polície, že mienia zladiť spomínané okruhy zohľadniac i medzinárodné skúsenosti tak, aby na jednej strane boli s riešením spokojní demonštranti a na druhej strane to polícii umožnilo zachovať verejný poriadok. Príslušníci policajného zboru, ako pripomenul, v súčasnosti nemajú v legislatíve oporu, aby mohli riešiť konflikt medzi ochranou súkromia a slobodou pohybu na strane jednej a právom na demonštráciu na strane druhej. Súdy prijímajú v mnohých prípadoch rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s policajnou praxou.
Šéf rezortu spravodlivosti László Trócsányi pre maďarské médiá uviedol, že vláda vzala na vedomie výzvu ústavného súdu, aby sa zo strany predkladateľov zákona stanovili do konca roka kritériá, na základe ktorých bude možné zladiť základné práva v oblasti ochrany súkromia a zhromažďovania. Minister zdôraznil, že pri vypracovaní návrhu zohľadnia právnu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ale vypočujú si aj názory expertov, zákonodarcov a budú iniciovať aj konzultácie s predstaviteľmi parlamentných frakcií.
László Trócsányi ubezpečil, že vláda sa v plnej miere zhoduje so stanoviskom ústavného súdu, v zmysle ktorého je právo na slobodu zhromažďovania predpokladom demokratickej spoločnosti a základnou hodnotou. Nikto však, ako poznamenal, nemôže v súčasnosti spochybňovať, že v jeho praktickom uplatňovaní panuje v súčasnosti chaos, čo súvisí tak s nedostatkami v oblasti predpisov, ako aj s ťažkosťami pri jeho uplatňovaní a výklade.
Snáď nie je náhodou, že predseda maďarského najvyššieho súdu zriadil v roku 2015 skupinu pre analýzu právnej praxe v oblasti slobody zhromažďovania a označil neskôr za varovný signál, že sa v ostatnom čase výrazne zvýšil počet uznesení najvyššieho i ústavného súdu práve v súvislosti s právom na slobodu zhromažďovania, dodal šéf rezortu.
Minister pripomenul, že v súčasnosti platnú legislatívnu normu o slobode zhromažďovania schvaľoval ešte ostatný parlament z obdobia štátostrany v roku 1989. Ústavný súd odvtedy práva v oblasti slobody zhromažďovania doplnil spontánne a urgentne tak, že nefigurujú v zákone, ktorý je kratší a menej diferencovaný ako v západných partnerských štátoch, vyplynulo zo slov šéfa rezortu spravodlivosti. Trócsányi pripomenul aj nález ústavného súdu spred ôsmich rokov, v ktorom upozornil, že predkladateľ zákonov nevzal na vedomie zásadnú premenu kultúry v sfére demonštrácií, čo by vyžadovalo viaceré spresnenia v zákone.
Aj maďarský minister vnútra Sándor Pintér v Budapešti ubezpečil v mene rezortu i polície, že mienia zladiť spomínané okruhy zohľadniac i medzinárodné skúsenosti tak, aby na jednej strane boli s riešením spokojní demonštranti a na druhej strane to polícii umožnilo zachovať verejný poriadok. Príslušníci policajného zboru, ako pripomenul, v súčasnosti nemajú v legislatíve oporu, aby mohli riešiť konflikt medzi ochranou súkromia a slobodou pohybu na strane jednej a právom na demonštráciu na strane druhej. Súdy prijímajú v mnohých prípadoch rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s policajnou praxou.
