Bratislava 4. apríla (TASR) – Maďarsko v nedeľu čakajú parlamentné voľby.

Hlasovanie prebehne podľa nového volebného zákona, ktorý presadila dvojtretinová väčšina bloku vládnych strán Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP).

TASR v súvislosti s nedeľňajšími maďarskými parlamentnými voľbami prináša profil maďarského premiéra Viktora Orbána:

Viktor Orbán sa narodil v Székesfehérvári 31. mája 1963. Je predsedom Fideszu, poslancom parlamentu a v rokoch 1998-2002 bol predsedom maďarskej vlády. Od mája 2010 zastáva premiérsky post opäť.

V roku 1987 absolvoval právo na budapeštianskej Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE). Nasledujúci rok sa stal spoluzakladateľom Zväzu mladých demokratov (Fidesz); do roku 1989 bol aj jeho hovorcom. V lete 1989 reprezentoval FIDESZ v rámci Opozičného okrúhleho stola. V tom istom roku získal štipendium Sorosovej nadácie na ročné štúdium na britskej univerzite v Oxforde.

Popularitu v Maďarsku získal prejavom na budapeštianskom Námestí hrdinov 16. júna 1989, kde požadoval vypísanie slobodných volieb a odchod sovietskych vojsk z krajiny.

Od roku 1990 bol poslancom Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, v roku 1992 sa stal podpredsedom Liberálnej internacionály. Do mája roku 1993 viedol v parlamente frakciu Fideszu. Po víťazstve Fideszu vo voľbách v roku 1998 sa stal predsedom vlády koalície Fideszu, Maďarského demokratického fóra (MDF) a Nezávislej maloroľníckej občianskej strany. Premiérom bol od 8. júla 1998 do 27. mája 2002.

V roku 1999 Orbán podpísal vstup Maďarska do NATO. V januári 2000 kongres FIDESZ rozdelil funkcie predsedu strany a premiéra. Orbán sa vzdal funkcie predsedu strany, ktorú prebral László Kövér. V tom istom roku sa vzdal aj funkcie podpredsedu Liberálnej internacionály a Fidesz vstúpil do Európskej ľudovej strany (EPP). V roku 2002 sa Orbán stal podpredsedom EPP, tento post zastával desať rokov. Predsedom Fideszu sa stal opäť v máji 2003.

Počas jeho prvej vlády sa zlepšila hospodárska situácia Maďarska vo všetkých ukazovateľoch: okrem iného aj preto, že zrealizovala nižší rast reálnych miezd ako ľavicovo-liberálna vláda, ktorá nasledovala po ňom. V roku 2002 sa Orbánova strana dostala do opozície voči koalícii Maďarskej socialistickej strany (MSZP) so Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ).

V máji 2010 sa Viktor Orbán stal opäť predsedom maďarskej vlády, ktorú zostavil blok Fideszu a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany po zisku dvojtretinovej väčšiny v parlamente.

Za terajšej Orbánovej vlády bola vypracovaná a schválená nová maďarská ústava, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2012 a ktorá čelila mohutnej kritike doma aj v zahraničí. V novom základnom zákone už namiesto Maďarskej republiky figuruje názov Maďarsko. Od 1. januára 2011 do 1. júla 2011 pod jeho vedením bolo Maďarsko predsedajúcou krajinou Európskej únie.

Maďarský parlament schválil v máji 2010 zákon o dvojakom občianstve, ktorý umožňuje Maďarom zo susedných štátov získať maďarské občianstvo bez toho, aby predtým žili v Maďarsku. Viktor Orbán bol jeho spolupredkladateľom. Právna norma, ktorá bola základom k poskytnutiu volebného práva zahraničným Maďarom, rozpútala vlnu nevôle v politických kruhoch na Slovensku.

Orbánova druhá vláda bola po zmene režimu kabinetom s najmenším počtom ministrov, pričom oproti predchádzajúcim obdobiam vrástol význam funkcií štátnych tajomníkov.

Medzi hlavnými motívmi činnosti Orbánovho kabinetu bolo zachovanie národnej nezávislosti a spravodlivejšie rozdelenie "verejnej ťarchy" zavedením daní pre finančný sektor a nadnárodné spoločnosti, ako aj znižovaním režijných nákladov pre domácnosti. Významným prvkom politiky vlády bola podpora rodiny formou daňových úľav a v zahraničnej politike otvorenie sa Východu.

Najviac kritiky si v kruhoch opozície a medzinárodného spoločenstva vyslúžila Orbánova vláda za oklieštenie systému bŕzd a protiváh v deľbe moci, spôsob ovládnutia médií a súdnictva, ale aj úprava volebného systému vo svoj prospech.

Viktor Orbán je ženatý s právničkou Anikó Lévaiovou, s ktorou majú päť detí.