Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Zahraničie

Školský zákon nie je proti ľuďom, tvrdí šéf ukrajinskej diplomacie

Pavlo Klimkin Foto: TASR/AP

Nový ukrajinský zákon o vzdelávaní, ktorý prezident Petro Porošenko podpísal 26. septembra, vyvolal obavy a protesty v Maďarsku, Rumunsku, Rusku a Moldavsku.

Budapešť 12. októbra (TASR) - Ukrajinský zákon o vzdelávaní, ktorý vyvolal nevôľu na medzinárodnej scéne, nie je namierený proti ľuďom. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa všetci občania mohli uplatniť na Ukrajine, povedal dnes v Budapešti šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin.

Podľa agentúry MTI Klimkin rokoval s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom. Na spoločnej tlačovej konferencii ukrajinský minister zdôraznil, že ak občan Ukrajiny nehovorí dobre po ukrajinsky, zúžia sa mu možnosti uplatnenia.

"Nezatvoríme ani jednu školu, o miesto pre tento zákon nepríde ani jeden učiteľ," dodal Klimkin, podľa ktorého každý občan musí okrem svojho materinského jazyka ovládať aj ukrajinčinu. Šéf diplomacie podčiarkol, že jeho krajina je pripravená na dialóg na dvojstrannej i medzinárodnej báze.

Podľa Szijjártóa Maďarsko a Ukrajina posudzujú situáciu okolo sporného zákona úplne odlišne, väčším problémom však je, že situáciu vnímajú odlišne od ukrajinskej vlády aj Maďari žijúci v Zakarpatskej oblasti. Riešenie situácie by maďarský šéf diplomacie videl v pozastavení platnosti tejto právnej normy.

Ešte v utorok Szijjártó povedal, že menšiny žijúce na Ukrajine sa pre tento zákon dostanú do horšej situácie, ako boli v časoch Sovietskeho zväzu. Dodal, že postoj Ukrajiny k tomuto zákonu, ktorý obmedzuje práva menšín, je poburujúci. Avšak rovnako poburujúce je podľa neho aj mlčanie EÚ a jej inštitúcií, ako aj mlčanie medzinárodných organizácií.

Nový ukrajinský zákon o vzdelávaní, ktorý prezident Petro Porošenko podpísal 26. septembra, vyvolal obavy a protesty v Maďarsku, Rumunsku, Rusku a Moldavsku.

Ide najmä o článok 7, v ktorom sa píše, že ukrajinský štát bude garantovať vzdelávanie od 5. triedy základnej školy len v ukrajinčine. Ukrajina po ostrej kritike zo zahraničia zaslala túto spornú časť zákona na expertízu do Rady Európy.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) dnes prijalo rezolúciu s odporúčaniami týkajúcimi sa ukrajinského zákona o vzdelávaní. PZ RE v dokumente vyjadruje znepokojenie z toho, že ukrajinský zákon náležitým spôsobom neberie do úvahy záujmy národnostných menšín a narúša rovnováhu medzi ich jazykmi a úradným jazykom krajiny.

Vo voľbách zvíťazili CDU/CSU pred AfD, liberáli sú mimo parlamentu

Vstup do Spolkového snemu len tesne ušiel Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá získala 4,972 percenta hlasov. K prekročeniu päťpercentnej hranice jej chýbalo necelých 14.000 hlasov.

- Policajti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) zasahujú v pražskej Fakultnej nemocnici Motol.

- Epidemiológovia evidujú v okrese Prievidza k pondelku 68 ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA).

- Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia, obetí a zničenej zeme. Pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu to na sociálnej sieti uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

- Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v pondelok dopoludnia odletel do Varšavy, aby tam podpísal dohodu s poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom. Ministri plánujú podpísať dohodu o spolupráci pri dodávkach munície pre poľskú armádu.

- Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v utorok odcestuje do Washingtonu, kde bude rokovať so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

- Austrálsky regulátor pre online bezpečnosť eSafety udelil webovej platforme Telegram pokutu 957.780 austrálskych dolárov (584.000 eur) za oneskorenú správu o zamedzovaní šírenia terorizmu a zneužívania detí jeho používateľmi.

- Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v pondelok vyhlásil, že Rusko si želá dlhodobú dohodu o mieri na Ukrajine, ktorá by riešila hlavné príčiny konfliktu.

- Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok schválili 16. balík sankcií proti Rusku.

- Po ukrajinskom dronovom útoku vypukol požiar v ropnej rafinérii v Riazanskej oblasti južne od Moskvy, oznámili v pondelok miestne médiá a oblastný gubernátor Pavel Malkov.

- Ukrajinské zbrojárske firmy vyrobili vlani podľa prezidenta Volodymyra Zelenského 154 kusov delostreleckých húfnic, čo je podľa neho viac ako všetky krajiny NATO dohromady.

- Slovenský hokejový útočník Tomáš Tatar strelil svoj šiesty gól v prebiehajúcej sezóne NHL, ktorým zavŕšil víťazstvo New Jersey na ľade Nashvillu 5:0.

- Palestínske militantné hnutie Hamas zvažuje pozastaviť nepriame rokovania o prímerí s Izraelom, pokiaľ nebude prepustených vyše 600 palestínskych väzňov, ktorí mali byť na slobode ešte v sobotu.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred Alternatívou pre Nemecko (AfD), sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica.

- Konzervatívny víťaz nemeckých volieb Friedrich Merz v nedeľu večer povedal, že Európa musí vyvíjať vlastné obranné kapacity v čase rastúceho napätia so Spojenými štátmi v súvislosti s Ukrajinou a financovaním NATO.

- Zdravotný stav pápež Františka je naďalej kritický, vyplýva z najnovšej správy Vatikánu z nedeľňajšieho večera. U 88-ročného pápeža podľa nej krvné testy zistili "počiatočné mierne zlyhanie obličiek", na rozdiel od predošlého dňa však nemal respiračné záchvaty.

- Líder nemeckých kresťanských demokratov Friedrich Merz vyzval v nedeľu na čo najskoršie vytvorenie novej vlády po tom, ako prognózy ukázali víťazstvo jeho konzervatívnej únie CDU/CSU v parlamentných voľbách.

- Lídri členských štátov Európskej únie sa 6. marca zídu na mimoriadnom summite, na ktorom budú hovoriť o Ukrajine a európskej obrane. Oznámil to v nedeľu predseda Európskej rady (ER) António Costa, informuje TASR podľa agentúr Reuters a AFP.

- Izrael je pripravený kedykoľvek obnoviť intenzívne boje v Pásme Gazy, vyhlásil v nedeľu izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Prisľúbil, že vojnové ciele krajiny dosiahne buď prostredníctvom rokovaní, alebo inými prostriedkami.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa podľa výsledkov exit pollov televízie ARD skončili víťazstvom kresťanských demokratov z únie CDU/CSU, ktorí dostali 29 percent hlasov. Nasleduje Alternatíva pre Nemecko (AfD) a sociálni demokrati (SPD).