Budapešť 4. apríla (TASR) - Maďarské parlamentné voľby 2014, ktoré prezident János Áder vypísal na nedeľu 6. apríla, sa budú konať podľa nového volebného zákona prijatého 23. decembra 2011. Právnu normu, ktorá zásadne mení volebný systém, presadila dvojtretinová väčšina bloku vládnych strán Fideszu a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP).

Voliči budú rozhodovať o mandáte už iba 199 poslancov miesto doterajších 386. Voľby budú namiesto dvojkolových už iba jednokolové. Každý volič bude mať k dispozícii - rovnako ako doposiaľ - dva hlasy: jedným bude rozhodovať o politickej strane a druhým bude voliť kandidáta jednomandátových volebných obvodov.

Novinkou je zavedenie volebného práva držiteľov maďarského občianstva žijúcich v zahraničí v súlade s novou ústavou, ktorá určuje, že trvalé bydlisko už nie je podmienkou volebného práva.

Zjednodušený proces udeľovania občianstva využilo od 3. januára 2011 doposiaľ zhruba 550.000 zahraničných Maďarov. Z nich sa na parlamentné voľby zaregistrovalo takmer 200.000.

Foto: TASR/AP

Držiteľom maďarského občianstva v krajinách, kde je zakázané dvojaké občianstvo - v Rakúsku, na Slovensku a Ukrajine - zaviedla maďarská vláda možnosť registrácie cez internet. Na formulároch uviedli svoje osobné údaje a adresu, na ktorú im potom zašlú hlasovacie lístky. Maďarská vláda deklarovala, že dbá na to, aby sa v procese volebnej registrácie zahraničných Maďarov nedostali ich údaje do rúk krajiny, v ktorej žijú. Najviac zahraničných Maďarov k voľbám zaregistrovali v rumunskom Sedmohradsku, v srbskej Vojvodine a v Nemecku.

Nová ústava a nový volebný zákon umožňuje "zapojiť sa do práce zákonodarného zboru" aj 13 registrovaným národnostným menšinám v Maďarsku.

Slovenská menšina žijúca v Maďarsku nebude mať plnoprávneho parlamentného poslanca, a zrejme ho nebude mať ani jedna z menšín. Vyplýva to z výsledkov povinnej registrácie, ktorú záujemcovia o národnostné voľby na úkor voľby zo straníckej listiny museli pred voľbami vykonať.

K získaniu plnoprávneho národnostného poslaneckého mandátu by bolo potrebných 20.000-25.000 hlasov - toľko voličov sa nezaregistrovalo ani u jednej menšiny. Teoretickú šancu získať mandát má iba rómska menšina, z ktorej sa zaregistrovalo zhruba 20.000 voličov. V prípade nižšieho počtu odovzdaných hlasov na národnostnú listinu budú mať menšiny možnosť delegovať v parlamente takzvaného národnostného hovorcu.

Zmena sa dotkla aj volebných obvodov, ktorých je oproti pôvodných 176 už iba 106 s úplne novými hranicami. V novom volebnom systéme na poslanca jednomandátového obvodu pripadá v priemere 76.000 voličov.

Významnou zmenou je zrušenie moratória pred voľbami a počas nich. V deň volieb v čase, kým budú otvorené volebné okrsky, bude v okruhu 150 metrov od ich vchodu zakázané organizovať volebné zhromaždenia a na verejných priestranstvách nebude možné vykonávať žiadnu volebnú kampaň.

Skupina pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vyslaná do Maďarska koncom marca vyjadrila viaceré obavy v súvislosti s aprílovými voľbami.

Foto: TASR/Ladislav Vallach

Pozorovatelia v predbežnej správe pripomenuli, že blok Fidesz-KDNP vo voľbách v roku 2010 získal dvojtretinovú väčšinu v parlamente. Túto väčšinu využila na prijatie viacerých zákonov bez toho, aby o návrhoch právnych noriem viedla spoločenskú diskusiu a do schvaľovacieho procesu zainteresovala opozíciu.

Medzi zákonmi prijatými koalíciou Fidesz-KDNP je aj nová ústava a volebný zákon. V tejto súvislosti skupina podotýka, že zjednodušením udeľovania občianstva získalo volebné právo vyše 550.000 zahraničných Maďarov.

Podľa pozorovateľov pri mnohých rozhovoroch sa objavili obavy z toho, že sa odlišný volebný proces vzťahuje na Maďarov žijúcich v zahraničí a Maďarov zdržiavajúcich sa v zahraničí. Kým Maďari, ktorí nemajú trvalé bydlisko v Maďarsku, môžu voliť listom, Maďari pracujúci a študujúci v zahraničí môžu voliť iba osobne na veľvyslanectvách. Obavy vyvoláva aj bezpečnosť hlasovania listom.

V správe OBSE sa upozorňuje okrem iného aj na to, že vplyvom upravených právnych noriem sa v maďarských komerčných televíziách prakticky neobjavujú volebné reklamy politických strán a mediálny experti zas poukazujú na pochybnosti okolo nezávislosti verejnoprávnych médií, ako aj orgánu, ktorý má nad nimi dozor.

Za problém označili experti OBSE aj vytvorenie nových volebných obvodov. Tým sa síce riešili predchádzajúce disproporcie, viacerí však vyčítajú, že v určení hraníc obvodov zohrali úlohu politické zámery.