Budapešť 10. júna (TASR) - Okresný súd v maďarskom meste Tatabánya odsúdil v nedeľu dve ženy na štyri mesiace väzenia za krádež 55 vriec pripravených na protipovodňovú ochranu v Almásfüzitö. Agentúru MTI o tom informovala polícia Komárom-ostrihomskej župy.

Podozrivé vo veku 48 a 53 rokov sa počas výsluchu priznali k činu a uviedli, že vrecia chceli použiť na uskladnenie orechov a krmiva. Polícia našla odcudzené vrecia, páchateľky zadržala a iniciovala zrýchlený súdny proces.

Súd obe ženy odsúdil a v nedeľu už aj nastúpili na výkon trestu v györskej župnej väznici.

V zmysle májovej novely maďarského trestného zákona sú tresty v prípadoch krádeže počas núdzového stavu sprísnené.

Premiér Viktor Orbán minulý utorok vyhlásil stav ohrozenia, ktorý s platnosťou od poludnia 4. júna platí pre Rábsko-mošonsko-šopronskú a Komárom-ostrihomskú župu, časť Peštianskej župy a oblasti dunajského nábrežia Budapešti.


Boj s vodným živlom pokračuje južne od Budapešti

Stav ohrozenia vyhlásila maďarská vláda dnes pre 12 podunajských okresov, ležiacich južne od Budapešti. Rozhodnutie platí na 15 dní, na predĺženie jeho platnosti je potrebné splnomocnenie zákonodarného zboru, informovala tlačová agentúra MTI.

Návrh na predĺženie podobného rozhodnutia z minulého týždňa, ktoré sa týkalo celej Komáromsko-ostrihomskej župy, troch okresov Peštianskej župy a podunajských obvodov Budapešti, predložil dnes minister vnútra Sándor Pintér do parlamentu.

Foto: TASR/MTI

Šéf rezortu vnútra vo svojom vystúpení pred zákonodarcami dnes upozornil, že situácia v oblasti boja s vodným živlom bude v nasledujúcich dňoch ešte náročnejšia, ako doteraz. Všetkých zainteresovaných vyzval, aby čelili prípadnej únave a zostali pozorní. Úspech môže podľa jeho slov priniesť iba spolupráca a zomknutie, ktoré preukazujú už doteraz tak profesionáli, ako aj dobrovoľníci, všetci občania, vrátane politikov a pracovníkov médií.

Podľa Pintéra platí v súčasnosti na 191-kilometrovom úseku mimoriadny stupeň povodňovej aktivity, na ďalších 176 km je v platnosti jej tretí stupeň. Boj s vodným živlom sa však týka celkove úseku o celkovej dĺžke viac ako 800 km. Evakuovaných bolo doteraz viac ako 1300 ľudí.

Lokálne evakuácie menšieho rozsahu však prebiehajú v Maďarsku aj aktuálne.

V krajine si doteraz záplavy nevyžiadali ani jednu obeť, podčiarkol minister vnútra a dodal, že tam neregistrujú ani žiadneho nezvestného.

Podľa jeho slov bola najhoršia doteraz situácia v Győrújfalu, respektíve aktuálne je pri Pilismaróte, kde je tlaku vodných más vystavená dočasná hrádza.

Záchranári museli zasahovať doteraz podľa ich informácií dvakrát priamo vo vodách Dunaja, keď z nich včas vytiahli dvoch potenciálnych samovrahov.

Hlavné ochranné bariéry na brehu Dunaja pod Budapešťou sú stabilné, informoval dnes v hlavnom meste premiér Viktor Orbán, ktorý menoval viacero kritických úsekov európskeho veľtoku.

Podľa jeho slov je teraz, po kulminácii rieky v Budapešti, hlavnou úlohou koncentrovať sily na všetky problematické úseky južne od hlavného mesta, kde vodná hladina zrejme takisto prekoná doterajšie rekordy. Situáciu môžu ďalej skomplikovať búrky sprevádzané vetrom s rýchlosťou až 90 km/h ako aj krúpami, ktoré meteorológovia predpovedajú pre danú oblasť Maďarska, dodal predseda maďarskej vlády.

Rumunsko deklarovalo dnes pripravenosť poskytnúť v prípade potreby pomoc Maďarsku.

Premiér Victor Ponta na dnešnom zasadaní príslušného protipovodňového grémia požiadal ministra vnútra Radu Stroeho, aby sa informoval u maďarského rezortného kolegu, či susedná krajina nepotrebuje pomoc. "Nie sme najbohatšou krajinou, ale domnievam sa, že západnej časti (Rumunska) nehrozí nebezpečenstvo, takže tamojšími silami by sme mohli pomôcť susedom," cituje slová rumunského premiéra agentúra MTI.

Na rumunskom úseku Dunaja sa ani pri predpokladanej piatkovej kulminácii európskeho veľtoku na tamojšom úseku podľa vodohospodárov neočakávajú vážnejšie problémy. Obavy panujú v súvislosti s diaľničným úsekom Bukurešť-Konstanca, kde počas aprílového vysokého vodného stavu registrovali priesaky. Ak by tam dunajská hrádza neodolala tlaku vodných más, pod vodou by sa mohla ocitnúť nielen spomínaná autostráda, ale aj železničná trať spájajúca Bukurešť s čiernomorským pobrežím a 30.000 hektárov poľnohospodárskej pôdy na ostrove Balta Islomitei.