Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Biszka, ktorý bol ministrom vnútra v rokoch 1957-1961, odsúdili za vojnové zločiny na päť rokov a päť mesiacov odňatia slobody.
Autor TASR
Budapešť 2. februára (TASR) - Vlaňajší verdikt maďarského odvolacieho súdu, podľa ktorého bolo potrebné obnoviť celý proces s niekdajším maďarským komunistickým ministrom vnútra a predstaviteľom štátostrany Bélom Biszkom, bol protiprávny. Konštatoval to dnes v Budapešti najvyšší súd.
Podľa agentúry MTI dnešné rozhodnutie najvyššieho súdu má principiálny charakter, nerozhodoval o vine Biszka obvineného z vojnových zločinov a priebeh pojednávania tejto kauzy neovplyvňuje. Šéf senátu najvyššieho súdu István Kónya označil vlaňajšie rozhodnutie odvolacieho súdu za protiprávne a neopodstatnené.
V obnovenom procese 17. decembra prvostupňový Súd hlavného mesta odsúdil Biszka na dva roky odňatia slobody s trojročným odkladom. Prokurátor v úvode obnoveného procesu 4. decembra požadoval trest doživotného odňatia slobody. Súd oslobodil obvineného spod bodu obžaloby, ktorý súvisel s usmrtením 49 bezbranných demonštrantov pri streľbe do davu na budapeštianskom Západnom námestí (Nyugati tér) a v Salgótarjáne v decembri 1956. Podľa zdôvodnenia verdiktu v tomto bode obžaloby nebola dokázaná jeho vina.
Obvinený v priebehu procesu detailne vypovedal, avšak vinu odmietal.
Biszka, ktorý bol ministrom vnútra v rokoch 1957-1961, za vlády vedenej Jánosom Kádárom, odsúdil v máji 2014 prvostupňový súd za vojnové zločiny na päť rokov a päť mesiacov odňatia slobody. Okrem toho mu zakázal výkon verejných funkcií na ďalších 20 rokov. Odvolací Súd hlavného mesta 1. júna zrušil verdikt prvostupňového súdu a nariadil obnovenie konania.
Biszkov obhajca Gábor Magyar celý proces označil za politicky motivovaný a uviedol, že orgány iniciovali toto stíhanie v snahe vyhovieť politickým očakávaniam.
Predseda senátu odvolacieho súdu Róbert Rúzsás v zdôvodnení rozhodnutia o obnovení procesu vytkol nižšiemu súdu najmä nedostatok dôkazov.
Béla Biszku riadil v roku 1956 ako šéf rezortu vnútra čistky po krvavom potlačení maďarskej revolúcie. Úloha, ktorú zohral pri potlačení revolúcie, bola podľa prokurátora na základe ženevských konvencií vojnovým zločinom. Obžaloba sa okrem iného vzťahovala na dva prípady streľby do davu, ku ktorým došlo v roku 1956 v Budapešti a Salgótarjáne.
Biszka zadržali v septembri 2012, pričom počas domovej prehliadky u neho našli aj nelegálne držanú muníciu - 11 nábojov.
Podľa agentúry MTI dnešné rozhodnutie najvyššieho súdu má principiálny charakter, nerozhodoval o vine Biszka obvineného z vojnových zločinov a priebeh pojednávania tejto kauzy neovplyvňuje. Šéf senátu najvyššieho súdu István Kónya označil vlaňajšie rozhodnutie odvolacieho súdu za protiprávne a neopodstatnené.
V obnovenom procese 17. decembra prvostupňový Súd hlavného mesta odsúdil Biszka na dva roky odňatia slobody s trojročným odkladom. Prokurátor v úvode obnoveného procesu 4. decembra požadoval trest doživotného odňatia slobody. Súd oslobodil obvineného spod bodu obžaloby, ktorý súvisel s usmrtením 49 bezbranných demonštrantov pri streľbe do davu na budapeštianskom Západnom námestí (Nyugati tér) a v Salgótarjáne v decembri 1956. Podľa zdôvodnenia verdiktu v tomto bode obžaloby nebola dokázaná jeho vina.
Obvinený v priebehu procesu detailne vypovedal, avšak vinu odmietal.
Biszka, ktorý bol ministrom vnútra v rokoch 1957-1961, za vlády vedenej Jánosom Kádárom, odsúdil v máji 2014 prvostupňový súd za vojnové zločiny na päť rokov a päť mesiacov odňatia slobody. Okrem toho mu zakázal výkon verejných funkcií na ďalších 20 rokov. Odvolací Súd hlavného mesta 1. júna zrušil verdikt prvostupňového súdu a nariadil obnovenie konania.
Biszkov obhajca Gábor Magyar celý proces označil za politicky motivovaný a uviedol, že orgány iniciovali toto stíhanie v snahe vyhovieť politickým očakávaniam.
Predseda senátu odvolacieho súdu Róbert Rúzsás v zdôvodnení rozhodnutia o obnovení procesu vytkol nižšiemu súdu najmä nedostatok dôkazov.
Béla Biszku riadil v roku 1956 ako šéf rezortu vnútra čistky po krvavom potlačení maďarskej revolúcie. Úloha, ktorú zohral pri potlačení revolúcie, bola podľa prokurátora na základe ženevských konvencií vojnovým zločinom. Obžaloba sa okrem iného vzťahovala na dva prípady streľby do davu, ku ktorým došlo v roku 1956 v Budapešti a Salgótarjáne.
Biszka zadržali v septembri 2012, pričom počas domovej prehliadky u neho našli aj nelegálne držanú muníciu - 11 nábojov.
