Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na budapeštianskom pohrebe literáta, ktorého hlavnou témou bolo prenasledovanie židov v období holokaustu, sa zúčastnili stovky ľudí.
Autor TASR
Budapešť 22. apríla (TASR) - Maďarsko sa dnes naposledy rozlúčilo so spisovateľom Imre Kertészom, laureátom Nobelovej ceny za literatúru (2002), ktorý zomrel v Budapešti 31. marca vo veku 86 rokov.
Informovali o tom tlačové agentúry MTI a DPA, ako aj maďarské elektronické médiá.
Na budapeštianskom pohrebe literáta, ktorého hlavnou témou bolo prenasledovanie židov v období holokaustu, sa zúčastnili stovky ľudí, ale aj významní štátni a vládni predstavitelia vrátane maďarského premiéra Viktora Orbána či predsedu nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu) Norberta Lammerta.
Za spisovateľskú obec sa so zosnulým rozlúčili renomovaní autori György Spiró a Péter Esterházy.
Prvý z nich označil Kertésza za najslobodnejšieho človeka v období bezvýchodiskových desaťročí, akého osobne poznal.
Druhý hovoril o tom, že odišiel veľký maďarský spisovateľ, aj keď jeho vzťah k národu, v ktorom mierne povedané nechýbali drámy, nebol ružový.
Za pevné puto, ktoré spája, označil dielo zosnulého maďarský minister ľudských zdrojov Zoltán Balog na recepcii po pohrebe, ktorá sa uskutočnila v priestoroch Maďarskej národnej akadémie. Súčasne pripomenul, že autorove práce sú neoddeliteľné od Maďarska, avšak nemožno si ich privlastniť ani kultúrne, ani literárnoteoreticky, ani politicky, ani inak.
Norbert Lammert poukázal na to, že pre Imreho Kertésza bol Auschwitz nielen traumou Nemcov, ale celej európskej civilizácie. Súčasne vyzdvihol, že svedčí o jeho ľudskej veľkosti, že sa v pokročilom veku presťahoval do Nemecka, do Berlína, kde prežil niekoľko rokov.
Kertész, ktorý sám prežil väznenie v nacistických vyhladzovacích a koncentračných táboroch Auschwitz a Buchenwald, kde sa dostal vo veku 14 rokov, získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 2002. V zdôvodnení výberu oceneného vtedy výbor na jej udeľovanie konštatoval, že autor "celým svojím dielom ukazuje krehkosť jednotlivca v barbarskom behu dejín".
Diela maďarského spisovateľa preložili do mnohých jazykov vrátane slovenčiny, v ktorej vyšli od roku 2000 román Bezosudovosť, ako aj práce Kaddiš za nenarodené dieťa, Vyhnaný jazyk (2002, 2003) či Likvidácia (2004).
Na ťažiskovom románe Sorstalanság (Bezosudovosť) pracoval literát od roku 1960, a to po obdobie viac ako desiatich rokov. Tento autorov debut sa po dlhých "ideologických peripetiách" objavil na knižnom trhu dva roky po dokončení v roku 1975. Názov románu, ktorý približuje koncentračný tábor z pohľadu pätnásťročného chlapca, odkazuje na stav kolektívneho osudu, v ktorom je človek zbavený možnosti individuálnej voľby. Román je dodnes považovaný za jedno z najhodnovernejších diel o hrôzach holokaustu vôbec.
Kertész bol navyše aj laureátom ďalších významných ocenení a vyznamenaní, napríklad maďarskej Ceny Attilu Józsefa (1989), Ceny Sorosovej nadácie za celoživotné dielo (1992), Kossuthovej ceny (1997), Lipskej knižnej ceny za európske porozumenie, udeľovanej na tamojšom Medzinárodnom knižnom veľtrhu (1997), Herderovej ceny (2000), Ceny Jeana Améryho (2009) a Radu sv. Štefana (2014).
Informovali o tom tlačové agentúry MTI a DPA, ako aj maďarské elektronické médiá.
Na budapeštianskom pohrebe literáta, ktorého hlavnou témou bolo prenasledovanie židov v období holokaustu, sa zúčastnili stovky ľudí, ale aj významní štátni a vládni predstavitelia vrátane maďarského premiéra Viktora Orbána či predsedu nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu) Norberta Lammerta.
Za spisovateľskú obec sa so zosnulým rozlúčili renomovaní autori György Spiró a Péter Esterházy.
Prvý z nich označil Kertésza za najslobodnejšieho človeka v období bezvýchodiskových desaťročí, akého osobne poznal.
Druhý hovoril o tom, že odišiel veľký maďarský spisovateľ, aj keď jeho vzťah k národu, v ktorom mierne povedané nechýbali drámy, nebol ružový.
Za pevné puto, ktoré spája, označil dielo zosnulého maďarský minister ľudských zdrojov Zoltán Balog na recepcii po pohrebe, ktorá sa uskutočnila v priestoroch Maďarskej národnej akadémie. Súčasne pripomenul, že autorove práce sú neoddeliteľné od Maďarska, avšak nemožno si ich privlastniť ani kultúrne, ani literárnoteoreticky, ani politicky, ani inak.
Norbert Lammert poukázal na to, že pre Imreho Kertésza bol Auschwitz nielen traumou Nemcov, ale celej európskej civilizácie. Súčasne vyzdvihol, že svedčí o jeho ľudskej veľkosti, že sa v pokročilom veku presťahoval do Nemecka, do Berlína, kde prežil niekoľko rokov.
Kertész, ktorý sám prežil väznenie v nacistických vyhladzovacích a koncentračných táboroch Auschwitz a Buchenwald, kde sa dostal vo veku 14 rokov, získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 2002. V zdôvodnení výberu oceneného vtedy výbor na jej udeľovanie konštatoval, že autor "celým svojím dielom ukazuje krehkosť jednotlivca v barbarskom behu dejín".
Diela maďarského spisovateľa preložili do mnohých jazykov vrátane slovenčiny, v ktorej vyšli od roku 2000 román Bezosudovosť, ako aj práce Kaddiš za nenarodené dieťa, Vyhnaný jazyk (2002, 2003) či Likvidácia (2004).
Na ťažiskovom románe Sorstalanság (Bezosudovosť) pracoval literát od roku 1960, a to po obdobie viac ako desiatich rokov. Tento autorov debut sa po dlhých "ideologických peripetiách" objavil na knižnom trhu dva roky po dokončení v roku 1975. Názov románu, ktorý približuje koncentračný tábor z pohľadu pätnásťročného chlapca, odkazuje na stav kolektívneho osudu, v ktorom je človek zbavený možnosti individuálnej voľby. Román je dodnes považovaný za jedno z najhodnovernejších diel o hrôzach holokaustu vôbec.
Kertész bol navyše aj laureátom ďalších významných ocenení a vyznamenaní, napríklad maďarskej Ceny Attilu Józsefa (1989), Ceny Sorosovej nadácie za celoživotné dielo (1992), Kossuthovej ceny (1997), Lipskej knižnej ceny za európske porozumenie, udeľovanej na tamojšom Medzinárodnom knižnom veľtrhu (1997), Herderovej ceny (2000), Ceny Jeana Améryho (2009) a Radu sv. Štefana (2014).
