Budapešť 23. októbra (TASR) - Vztýčením vlajky s vojenskou poctou pred budovou parlamentu na Kossuthovom námestí začali sa v pondelok v Budapešti ústredné oslavy 61. výročia vypuknutia revolúcie proti diktatúre a sovietskej okupácii z roku 1956. Podľa agentúry MTI sa slávnostného aktu, ktorý sprevádzal silný dážď, zúčastnili prezident János Áder a predseda parlamentu László Kövér.

Séria podujatí štátneho sviatku sa po celej krajine - ale aj v krajinách, kde žijú maďarské komunity - začala už v nedeľu 22. októbra tradičným fakľovým pochodom od budapeštianskej Technickej univerzity. Študenti tam v roku 1956 v predvečer revolúcie požadovali väčšie politické slobody. Postupne sa k nim potom pridala inteligencia, robotníci i roľníci, ktorí žiadali slobodu po rokoch stalinistického útlaku.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok popoludní vystúpi s prejavom pri budapeštianskom Dome teroru. Hlavnou myšlienkou tohtoročných osláv je "boj Maďarov za slobodu a pravdu".

Spolu s viacerými občianskymi organizáciami pripravovali ľavicové opozičné strany ešte minulý týždeň protest proti Orbánovej vláde - pre nezhodu týchto strán napokon avizované spoločné podujatie organizátori odvolali.

Ľavicové strany spoločne položia vence k domu Imreho Nagya - predsedu vlády, ktorý sa postavil na stranu povstalcov a vyhlásil neutralitu Maďarska. O dva roky neskôr bol odsúdený za zradu a popravený obesením. K jeho soche položia vence všetky opozičné strany okrem ultrapravicového Jobbiku, ktorý si udalosti revolúcie pripomenie samostatne v VIII. budapeštianskom obvode.

Na Námestie slobody zvolalo na podvečer protivládnu demonštráciu Hnutie Momentum. Ďalšie hnutie - Hnutie pre spoločnú krajinu - pôvodne plánované protestné zhromaždenie proti Orbánovej vláde pre očakávané nepriaznivé počasie odvolalo.

Pre silný dážď vydala maďarská meteorologická služba (OMSZ) varovanie najvyššieho stupňa na celý deň pre strednú časť krajiny vrátane Peštianskej župy.

Revolúcia v Maďarsku vypukla 23. októbra 1956. K pokojnému protestu študentov, ktorí požadovali väčšie politické slobody, sa postupne pridala inteligencia, robotníci aj roľníci, ktorí žiadali po rokoch stalinistického útlaku slobodu. Demonštrácie prerástli do ozbrojeného odporu proti sovietskym vojakom, ktorí mali revolúciu potlačiť.

Po dvoch týždňoch sovietska Červená armáda revolúciu nakoniec aj krvavo potlačila, pričom zahynulo takmer 3000 osôb, 12.000 bolo zranených a okolo 200.000 ľudí utieklo na Západ.